V sobotu 24. novembra popoludní a aj večer hľadisko v historickej budove SND zaplnili priaznivci folklóru.
Dve predstavenia s príznačným titulom Pocta majstrovi boli oslavou výnimočného životného jubilea - 90. narodenín a tým aj oslavou celoživotného diela významného slovenského folkloristu Juraja Kubánku.
Tento významný slovenský choreograf, tanečník, režisér, dramaturg libretista bol spoluzakladateľom Lúčnice, a to s už so vzniknutou skupinou Odzemkári (1948). Tá potom zohrala významnú úlohu pre jej smerovanie.
V tom čase vznikal aj SĽUK, kam koncom roka 1949 Juraj Kubánka prešiel a pôsobil v ňom až do odchodu do dôchodku do roku 1993, ako tanečník, choreograf, umelecký vedúci.
Súčasne pôsobil od roku 1971 ako choreograf v Štátnom súbore pre srbskú ľudovú kultúru (SLA v Budyšíne - Bautzene, SRN) a spolupracoval s mnohými tanečnými súbormi, Lúčnicu nevynímajúc.
Jeho umelecká práca zahŕňa okolo 250 tanečných diel, menších, väčších až celovečerných.
Tanečný historik a kritik Emil T. Bartko napísal:
„Choreografický rukopis a poetika tanečných kompozícii Juraja Kubánku je charakteristická nebývalou priestorovou kresbou,
prehodnotením a mierou štylizácie pôvodného materiálu v značnom rozpätí, bohatosťou tanečných motívov, so širokým tematickým záberom a javiskovou atmosférou.
Na gala programe v SND v jednotlivých číslach SĽUKu ako aj hosťa Srbského ľudového súboru z Budyšína diváci mali možnosť vidieť Kubánkov rukopis, ktorým ovplyvnil slovenský ľudový tanec a dal mu rozmer umenia.
Bol to zážitok, bola to skutočná pocta, zaslúžilému umelcovi a veľkému majstrovi. On sám sa k ľudovej piesni a tancu vyznal takto:
„Ľudová pieseň i tanec sú výrazom tvorivej sily nášho človeka, ktorý nimi dáva hold životu, ako aj zemi, z koreňov, z ktorých on vzišiel.
Úlohou profesionálneho umelca je krásu a mravnosť, ktorá je podstatnou náplňou ľudového umeleckého prejavu, spoznávať, zaujať k nej svoj vlastný postoj a ten ďalej vypovedať majstrovskou formou v príslušnej umeleckej reči.
Neznamená to nejakú autorskú nadriadenosť vo vzťahu k ľudovému umeniu. Práve naopak, je to ustavičné hľadanie nových možností a spôsobov odkrývania krásy a mravnosti ľudovému umeniu vlastných a to s veľkou úctou, bázňou a pokorou.
Len takýmto spôsobom možno toto nesmierne bohatstvo našich predkov uchovať i budúcim generáciám.“
-mik -
Foto: Matúš Lago
