Ježko, ktorého obyvatelia z okolia sídliska v mestskej časti Dúbravka volajú ježko Miško, sa takmer pravidelne objavuje vo svojom obľúbenom teritóriu. Vidia ho tam často, a preto dostal aj meno. Je to statný jež a nebojí sa chodiť ani cez cestu, kde mu ale hrozí nebezpečenstvo zo strany áut.
Ide o nočného živočícha. Večer po zotmení zvyknú ježov stretávať najmä psičkári. Pred psom, mačkami a inými predátormi sa ale vie jež chrániť pichliačmi, ktorých má na tele niekoľko tisíc. Ježkovia sa zväčša neboja a na ľudí na sídliskách sú už zvyknutí. Ide o hmyzožravcov. Najviac si vraj pochutia na dážďovkách, slimákoch, ale neboja sa ani myší, či hadov. Jež je zákonom chránený.
Jež bledý – lat. Erinaceus roumanicus je z čeľade ježovité a ide o cicavca. Je rozšírený od východnej Európy po rieku Ob v západnej Sibíri. Výskyt na Slovensku bol doložený na 78 % územia. Ostne má nepravidelne tmavé s bledými prúžkami alebo jednofarebne bledé až biele. Hmotnosť 400 – 950 g, niekedy sa uvádza do 1200 g. Dĺžka tela je 19 - 27 cm a dĺžka chvosta býva 14 - 37 mm. Dožíva sa 5 rokov. Mláďatá majú tmavohnedú hruď s bledou škvrnou; vekom srsť bledne.
Ježko žije život samotára počas celého života. Partnerku vyhľadáva len v období párenia a po viac ako mesiaci gravidity sa rodí okolo 7 slepých mláďat bez pichliačov. Počas druhej polovice jesene sa aj podľa teploty ukladá na zimný spánok. Vyhľadáva tým pádom miesta, ktoré by mu mohli ponúknuť úkryt na obdobie zimného spánku. Na jeseň vynakladá veľké úsilie vo vyhľadávaní potravy a do svojho brlôžka tiež prináša lístie, suchú trávu, prípadne dokonca textílie, ak vďaka ľudskému odpadu mal po blízku aj tento druh materiálu. Prebúdza sa následne až koncom februára, alebo marca, čo opäť záleží od podnebia a teploty. Ježkov sa neodporúča chytať. Vzhľadom na husté pichliače, či inak povedané srsť neprístupnú pre vlastné čistenie, sa môžu v pichliačoch usídliť blchy, roztoče a iná neželaná háveď s ktorou sa počas svojho 2 až 3 ročného života už ježko stihne naučiť žiť.
Zobrazovanie ježkov s ovocím, najmä jablkom zabodnutým na pichliačoch, je mýtus a nie je pravda, že ovocie zbiera.
(red, zdroj: zn.sk a sk.wikipedia)
