Labutia story alebo labutia pieseň na Štrkoveckom jazere?

Labuť veľká je najväčší vodný vták. Stavbou tela, bielym perím,

starostlivosťou o potomstvo, pokojným spôsobom života je ozdobou

vodných plôch. Dobre sa cíti aj v blízkosti ľudí. 

Na petržalských vodných kanáloch sa už dávno usadili celé kŕdle. 

Inak to je na Štrkoveckom jazere v Ružinove. 

Tam už skoro dve desaťročia vidieť iba jeden labutí pár. 

Každoročne  v máji sa pýšia svojim potomstvom. 

Niekedy to bolo aj päť mláďat. Koncom jesene keď už mladé  dospeli a „detské“

hnedasté perie vymenili za biele nastalo niečo ojedinelé.     

Mladé domovské jazero opustili. Niekedy aj akoby na nátlak jedného z
rodičov -  neraz sa dalo pozorovať, 

ako ich vytláčal z vody na
 breh. Nezaznamenali sme kedy mladé jazero opustili. 

Po zime, keď často bolo jazero týždeň či dva zamrznuté sa na ňom opäť
objavil pár labutí. 

Neodmysliteľne patrí k Štrkoveckému jazeru.

Ľudia zo sympatie si roky považujú za povinnosť ich prikrmovať cestovinami, 

chlebom a pečivom, čo je atraktívne najmä pre deti.

To, že je to priam pre labute ohrozujúce 

(odvyknú si od prirodzenej potravy ktorej je na jazere dosť, chlieb ich nafukuje a
pod.) v podstate nikto roky nerieši.

Ako je to možné? Labuť patrí medzi chránené druhy.

Ako taká teda spadá pod Štátnu ochranu prírody SR.

Údajne jeho pracovníci ich život monitorujú.

Pritom ale zanedbali edukáciu ľudí náučnými tabuľami a možno aj istým dozorom, 

i keď sporadickým  v čase keď je na jazere veľa ľudí.

Tento rok bol pre labutí pár dramatický. Labuť zahniezdila na
brehu, 

na kope pokosenej trstiny, pretože umelý ostrovček je len
holá „doska“.

Bola vyrušovaná nezodpovednými ľuďmi, ktorí
chodili ku hniezdu, 

často aj so psami, ktorých majitelia venčili na
voľno. 

Mnohí sme s obavami čakali ako to dopadne, či labutia
mama vyvedie mladé. 

Podarilo sa – koncom mája hrdí rodičia už

na jazero priviedli tri mláďatká – labutiatka. 

Asi po dvoch týždňoch prišlo k najhoršiemu. 

Mama uhynula po tom čo zožrala plast. 

Podľa jednej informácie to bol vrchnák, podľa inej

igelitové vrecko.

Čakalo sa ako sa labutí otec zhostí opatrovania mláďať, z

ktorých zostali len dve. 

Po dvoch dňoch sa upokojil a odvtedy sa o
ne stará. 

Treba dúfať, že sa im podarí vyrásť a potom sa
uvidí, 

či zostanú s „otcom“ na rodnom jazere. 

To je budúcnosť, veríme, že bude pozitívna. 

Edukácie občanov, ktorí stále majú potrebu prikrmovať labute sa ujali dobrovoľníci,

ktorí osadili na brehu tabuľky, aby tak nerobili.

Nakoľko patrím k tým, ktorí sa zaujímajú o labute niekoľko
rokov, 

zistila som, že akosi nefunguje ochrana, tak ako si to vyžaduje zákon.

Nemá kto im pripraviť biotop. Konkrétne ostrovček, ktorého ukotvenie sa vlani odtrhlo, 

na vlastné náklady ukotvil ružinovský miestny úrad. 

Jeho organizácia VPS rok čo rok skosí celý
breh, 

odvezie pokosené a tak hniezdiace vtáctvo nemá dosť materiálu na stavbu hniezd.

Miestnemu úradu však labute nepatria. Tie ako vodné vtáky majú

domicil na vode a voda je štátna. 

A tak sa začíname točiť dookola. 

Ostrovček, ktorý bol prirodzeným biotopom viacerých

druhov je bez vegetácie pre ne nepoužiteľným. 

Mám ešte odpoveď nemenovaného ochranára, že o hniezdenia labutí sa netreba
starať. 

Je jasné, že príroda je rozumná a vie si poradiť. 

Ale keďže človek – „pán tvorstva“ do nej drasticky zasahuje tak jej členovia -

v tomto prípade aj vodné vtáctvo začína mať problém. 

Kačíc je tohto roku najmenej ako tam bývalo. Takže niekde problém musí
byť. 

Pôvodné aj migrujúce vodné vtáctvo na Štrkoveckom jazere
sa prispôsobilo ľudom a žije tam s nimi v akejsi symbióze. 

Len akosi ťahá za kratší koniec. Zákon ho chráni. Len asi nemá kto
konkrétny naplniť literu ochrany. 

Umelý a obývateľný ostrovček, biotop na brehu, edukáciu ľudí vo veci neprikrmovania, 

čistenie brehu od odpadkov.... Ochranári kde ste, pýtam sa za labute a iné
vodné vtáctvo. 

Tragédia labutej rodinky je mementom a jej príčin môže byť viac. 

Prečo asi labuť zožrala plast – bola hladná alebo vystresovaná? 

Pri jej dobrej kondícii je nepravdepodobné, aby si takto pomýlila potravu.

 Jana Miklovičová, Ružinov

Foto: Br. kuriér/mč ruž.