Využívanie klimatizácie nie je škodlivé, ale ju treba vedieť správne používať. Zásadným problémom pri používaní klimatizačných jednotiek je nesprávna manipulácia s nimi a hlavne nastavenie teploty.
Vo všeobecnosti platí, že teplotný rozdiel medzi interiérom a vonkajším prostredím by nemal v žiadnom prípade prekročiť 5 - 7 °C. Takže ak je vonku napr. 30 °C, vhodná teplota v klimatizovanom priestore by mala byť okolo 23 – 25 °C.
Napr. na prvý pocit prijemných 22 stupňov, no v letných horúčavách nad 30 °C je klimatizácia nastavená nesprávne. Príliš veľké teplotné rozdiely môžu u citlivejších jedincov vyvolať až kolapsový stav.
Zdravotné komplikácie pri využívaní klimatizácie: okamžité zdravotné problémy u ľudí, ktorí sú príliš dlho vystavení vplyvu klimatizácie bývajú podráždené suché oči, podráždená nosná sliznica, bolesti uší, kĺbov či hlavy, únava, neskoršie zdravotné ťažkosti sú opakované ochorenia dýchacích ciest, astma, zhoršenie alebo vznik alergií, suchý dráždivý kašeľ, zablokovaná krčná chrbtica, depresie.
Pracovné prostredie - zabránenie insolácii Na pracovisku je potrebné zabrániť insolácii, t.j. prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením, napr. žalúziami alebo roletami.
Ak nie je na pracovisku klimatizácia, je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov je tieto potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela zamestnancov.
V prípade opakujúcich sa horúčav je zamestnávateľ povinný prispôsobiť pracovný čas a ak je pracovný priestor vybavený klimatizáciou, je povinný zabezpečiť aj jej údržbu.
Pracovné prostredie a legislatívne úpravy Základná úprava ochrany zdravia pri práci pred záťažou teplom je obsiahnutá v § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Uvedená právna norma vymedzuje povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť opatrenia na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých účinkov faktorov tepelno - vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú napr. teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu a rýchlosť prúdenia vzduchu, na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.
Vykonávacím predpisom zákona č. 355/2007 Z. z. je vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 544/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
Z uvedených legislatívnych úprav vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancom pitnú vodu bezprostredne na mieste výkonu práce pri prekročení prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok a navyše nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tekutín a minerálnych látok z organizmu stratených potením a dýchaním za podmienok:
1. ak je predpoklad prekročenia smerných hodnôt dlhodobo a krátkodobo únosnej záťaže teplom (napr. práce s veľkým energetickým výdajom, pri ktorých je záťaž teplom spôsobená technológiou výroby napr. v hutníctve, v sklárskom priemysle a pod.),
2. pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní (napr. práce na stavbách). Mimoriadne teplý deň je deň, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahne hodnotu vyššiu ako 30 °C.
Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí vykonávať jednotlivé opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov.
Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca, nemožno zabezpečiť optimálne alebo aspoň prípustné mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ musí vykonať opatrenia zamerané na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia v dôsledku nadmernej horúčavy (napr. úprava času práce, posun začiatku pracovnej zmeny a pod.)
(Zdroj: Regionálny úrad verejného zdravotníctva)
Ilustr. Foto: Archív BK
