Hlavné námestie: Na stredovekom trhovisku pred radnicou, nemohlo chýbať ani miesto, kde na hanbu vystavovali previnilcov, trestancov, odsúdencov

(História/píše Štefan Holčík/Staré Mesto, bk) - Miesto, kde malo v budúcnosti vzniknúť mesto Pressburg/Bratislava, neoplývalo nijakými zvláštnymi prírodnými bohatstvami.

Neboli tu ani zdroje rúd kovov, ani pramene liečivých minerálnych vôd.

Dunaj poskytoval bohatstvo rýb, na svahoch Karpát mohli vzniknúť pasienky. Vznik prvých sídlisk však ovplyvnila skutočnosť,

že tu dôležitá severojužná obchodná cesta pretínala Dunaj, ktorý bol nemenej dôležitou dopravnou tepnou už v praveku.

Na severnom brehu rieky pod ochranou kopca, na vrchole ktorého vznikla strážna pevnosť, bolo výhodné miesto pre trhovisko.

Bol to priestor neďaleko brodu, na meste rozšíreného južného konca dnešnej Ventúrskej ulice.

Trhovisko, ktoré tam jestvovalo pravdepodobne už v dobe bronzovej, pretrvalo až do 13.storočia.

V druhej polovici 13. storočia sa na pozvanie uhorského kráľa prisťahovali noví obyvatelia z Nemecka.

Dá sa predpokladať, že  pôvodne žili v povodí Dunaja, možno sa sem priplavili až Čierneho lesa alebo z oblasti Ulmu.

Dedinská zástavba pri starom trhovisku im asi nevyhovovala.

Východne od neho, za potokom (ktorý pretekal terajšou Sedlárskou ulicou a Rybárskou bránou),

vytýčili pravidelnú plochu 60 krát 60 krokov. Jej obvod rozdelili na parcely široké asi 12 krokov.

Do vymedzenej plochy sa vchádzalo uličkami v kútoch. Výnimkou bola preluka na východnej strane severného radu,

kde nové trhovisko plynulo prechádzalo do plochy už prv používaného rybieho trhu pred kláštorom Františkánov z konca 13. storočia.

Na západnej strane priestor ohraničoval spomenutý potok, ktorý o pár storočí prekryli.

Pred postavením areálu dvorca richtára Jakuba, ktorý sa neskôr stal radnicou,

presahoval priestor novo vytýčeného trhoviska až na plochu terajšieho Primaciálneho námestia.

Tam sa obchodovalo s čerstvým ako aj mrazom a soľou konzervovaným mäsom, ktoré uskladňovali v hlbokých, studniam podobných jamách,

ktoré boli vždy v zime naplnené ľadom z Dunaja. Zakryté boli dobre izolujúcimi príkrovmi zo slamy,

ľad sa v nich musel udržať až do nasledujúcej zimy.

Veľké trhovisko slúžilo najmä na obchod so živými zvieratami, predávalo sa tam aj víno,

poľnohospodárske produkty, oblečenie a obuv, kovové výrobky, ale aj vzácny tovar privážaný z Orientu. Ryby ani mäso nie.

Aj chlieb a iné pekárske výrobky sa predávali na inom mieste. Kráľovské privilégiá mešťanom povoľovali usporadúvať niekoľko veľkých výročných trhov.

Trhovisko nebolo také rozľahlé ako napríklad trhoviská v Prahe či v Regensburgu či Norimbergu,

napriek tomu znamenalo pre mesto a jeho mešťanov bohatý zdroj príjmov.

Prejavovalo sa to aj na meštianskych príbytkoch, vybudovaných okolo trhoviska.

Niektoré domy, postavené v druhej polovici 14. storočia, vynikali pevnými kamennými nárožnými vežami,

ktoré slúžili predovšetkým ako sklady vzácneho tovaru,

a ako útočiská v prípade častých katastrofálnych požiarov. Dve veže sú dodnes zachované v celej svojej pôvodnej hmote.

Jedna z nich, neskôr zvýšená, je dodnes dobre viditeľná ako veža Starej radnice. Druhá je ukrytá na nároží v hmote domu číslo 2.

Tretia, ktorá stála na nároží dnešnej Zelenej ulice (č.1), musela po roku 1880 ustúpiť budove Palugyayovského paláca.

Ďalšie veže museli zaniknúť už skôr, keď stavali budovy na severnej strane námestia.

Na  stredovekom trhovisku pred radnicou ako na najdôležitejšom verejnom priestranstve v meste nemohlo chýbať ani popravisko,

respektíve miesto, kde na hanbu vystavovali previnilcov, trestancov, odsúdencov.

Ľudia v stredoveku na hygienu v dnešnom zmysle slova príliš nedbali. Používali vodu zo studní, ktoré sa často nachádzali v tesnej blízkosti hnojných jám.

Čoskoro však prišli na to, že nie je vhodná na pitie, že lepšiu/chutnejšiu vodu dávajú studničky a pramene v lesoch a vo vinohradoch nad mestom.

Voda odtiaľ pritekala potokmi, dala sa zachytiť do dreveného potrubia a priviesť do centra mesta.

Čerstvú vodu, privádzanú pôvodne do drevených zberných nádrží (nem. „der Kastenbrunnen“,

z toho česká skomolenina „kašna“) používali predovšetkým na pitie, varenie, pranie, napájanie koní a iných domácich zvierat.

Ale veľká nádrž bola aj zdrojom vody na hasenie každodenných požiarov.

V niektorých nádržiach, ktorými pramenitá voda neustále pretekala, mohli držať aj na predaj pripravené živé ryby (Františkánske námestie).

Stará vodná nádrž na Hlavnom trhovisku/námestí zrejme už v 16. storočí nestačila, preto ju 1572 nahradili kamennou fontánou.

V strede nádrže, ktorej pôvodný tvar nepoznáme, stál bohato zdobený kamenný stĺp, ktorý niesol sochu rytiera v skoro životnej veľkosti.

Nie hocijakého legendárneho rytiera. Je to portrét prvého v Prešporku 1563 korunovaného uhorského kráľa Maximiliána,

ktorý sa opiera o štít s uhorským krajinským znakom.

Jasne o tom hovorí  nápis vytesaný na kamennej kocke pod sochou.

Na povrchu dekoratívneho valcového článku stĺpa pod kockou sú vytesané postavy štyroch cikajúcich chlapcov.

Ústredný stĺp fontány, ktorý dodal kamenár Andreas Luttringer z blízkeho Deutsch-Altenburgu,

bol určite v čase svojho vzniku pestrofarebne kolorovaný.

Predstavu o tom dávajú podobné fontány zachované v južnom Nemecku a v severnom Švajčiarsku.

Po roku 1730 fontánu zásadne prestavali. Predošlú pomerne málo objemnú a nízku kamennú nádrž nahradili dnešnou,

ktorú však nikdy nemohli naplniť úplne, lebo voda by jej steny roztlačila.

Do stredu nádrže umiestnili mohutnú kamennú nohu ako podstavu pre zvýšený a ďalšími článkami doplnený centrálny stĺp.

Použili veľkú kamennú misu, ktorú získali zo zrušenej fontány v záhrade Letného paláca arcibiskupov.

Skupinu močiacich chlapcov asi považovali za nemravnú. Možno bola už vtedy prasknutá na dva kusy.

Z fontány ju odstránili. Neskôr si ju majiteľ domu na dnes už nejestvujúcej Štukovej ulici prispôsobil

a použil ako dekoráciu nároží svojho nového domu.

Na fontáne ju nahradili skupinou menej „závadných“ puttov, ktorí pred sebou držali delfínov pľujúcich z papúľ vodu.

Hornú pôvodnú časť stĺpu fontány, kocku s textami básní a datovaním, skupinu delfínov s erbami mesta,

ako aj sochu kráľa Maximiliána zachovali a znovu použili.

V 19. storočí bol stĺp fontány načas aj pestrofarebne pomaľovaný.

Fontánu do polovice 20. stor. pravidelne udržiavali, na zimu bývala nádrž a kamenná misa stĺpu proti snehu zakrytá drevenou strieškou.

Po roku 1980 nezakrytá misa, asi pôsobením ľadu, praskla. Stĺp fontány demontovali.

Poškodené časti nahradili kópiami, ktoré zhotovil 1990/91 sochár František Ploskoň so synom. Socha kráľa Maximiliána,

ktorá stála na vrchole stĺpa viac než 400 rokov, sa dostala, značne poškodená, do zbierok Mestského múzea.

Na kópii, ktorú osadili na vrchol stĺpu fontány, sú doplnené detaily, ktoré sa medzičasom stratili.

Koncom 19. storočia trhovisko z priestoru pred Starou radnicou presunuli na iné miesto.

Stredoveké historické priestranstvo znetvorili výsadbou banálneho parku,

čím stratilo svoje impozantné proporcie, architektúry meštianskych domov zakryli nevhodnými stromami,

okolo pôvodne voľne prístupnej fontány vznikla húština rôznych kríkov.

Celý ten nezmysel sa podarilo odstrániť okolo roku 1990 a obnoviť tak pôvodný vzhľad trhového námestia stredovekého mesta.

Obnovenú kamennú dlažbu nahradila po roku 2002 iná, „parádnejšia“, z kameňa dovezeného z Číny.

Stredoeurópsky kameň asi nebol pre vedenie mesta dosť dobrý!

Okolo barokovej nádrže fontány vybudovali betónové cudzím kameňom obložené medzikružie (ako prídavnú vodnú nádrž), na ktorom sa dalo sedieť.

Obsahovalo aj reproduktory, z ktorých mala zaznievať hudba (čo sa našťastie nikdy nestalo).

Práve dokončená generálna oprava fontány, pri ktorej bol odstránený deformujúci betónový vonkajší prstenec

a skupina puttov s delfínmi bola nahradená vernou kópiou skupiny cikajúcich chlapcov,

(v Bruseli je len jeden Manneken pis, v Bratislave štyria), je dielom reštaurátorského ateliéru Villard,

ktorý predtým pracoval napríklad na katedrále v Košiciach a na Hrade v Bratislave

a reštauroval aj súsošie sv. Floriána pred Blumentálskym kostolom Panny Márie.

V terajšej zostave nebola Maximiliánova fontána ešte nikdy predtým prezentovaná.

Viac ako 400 rokov bola Maximiliánova fontána popri radnici dominantou priestranstva.

Po roku 2000 jej zbytočne konkurujú tri zbytočné atrakcie, „pomníky“, ktorých odstránením by námestie len získalo.

Na nárožie smerom k Rybárskej bráne premiestnili chodcom do cesty sochu malomyseľného chudáka,

ktorý svojím výzorom po druhej svetovej vojne zabával obyvateľov mesta.

Všetci ho poznali pod menom „Schoener Nazi“.  Vrcholom nevkusu začiatku 21. storočia je nefunkčná takzvaná pitná fontánka vo tvare prístrešku pre strážnika.

Kuriozitou je socha napoleonovského vojaka. Pomník jednému z tých, ktorí 1809 na mesto  útočili a spôsobili požiare a zánik mnohých historických objektov.

Obete z radov obyvateľstva mesta sa pomníka nedočkali!

Námestie si vcelku zachovalo  svoj historický charakter aj napriek tomu, že pôvodné budovy na západnej strane boli na konci 19. a na začiatku 20. stor. nahradené novostavbami.

Reprezentačný charakter Hlavného námestia je dnes znehodnotený štyrmi chaoticky a zbytočne zasadenými stromami, ktoré nesvedčia o tom,

že by naše mesto bralo vážne medzinárodné dohovory o pamiatkovej starostlivosti. Stromy zasadli pod zámienkou,

že budú priťahovať zrážky, a to za financie získané z európskych fondov.

Na nevhodnom či nesprávnom mieste „s dobrým úmyslom“ zasadené stromy (pod jedným vedú živé inžinierske siete) často znamenajú poškodenie pamiatky a prostredia.

Príkladom je pomník Franza Liszta na Rudnayovom námestí. Námestie nie je veľké a stromy ho ešte opticky zmenšujú.

Na väčšom bruselskom hlavnom námestí (Grand Place) by nikto strom nesadil. Ani na pražskom Staromestskom námestí.

Ak by niekto navrhol zasadiť strom na námestí San Marco v Benátkach, považovali by ho právom za blázna.

Tam všade vedia, že les nepatrí do historického centra mesta.

Obnovené Hlavné námestie sa po roku 1991 stalo miestom kultúrnych podujatí, historických návštev cudzích štátnikov,

miestom zvýšeného turistického ruchu. Nevhodný park bol nahradený radom dekoračných stromov v prenosných nádobách,

aké sa používajú na verejných priestranstvách v celej Európe. Tie sa nedávno stratili.

Plochu námestia čoraz viac obsadzujú vysunuté sedenia kaviarní, cukrární, reštaurácií.

To, prečo priestranstvo vzniklo, sa tu objavuje len dva razy do roka: výročné trhy pred Vianocami a pred Veľkou nocou.

Štefan Holčík

Zdroj foto: Š. Holčík a archív Br. kuriér