Dobre vedieť 17. júl 2018

Ako vplýva svetlo na naše zdravie?


Podľa najnovšieho slovenského prieskumu väčšina z nás (71, 8%) vie, že svetlo vplýva na zdravie dospelých aj detí. Avšak, akým spôsobom, čo nám škodí a čo, naopak, prospieva, v tom už až tak jasno nemáme.

Prečo sa nám večer začne driemať a cez deň sme bdelí? Môžeme tvrdiť, že to spôsobuje pomer únavy a spánku, ale vec je trochu zložitejšia. Súvisí to so svetlom.

Pred niekoľkými rokmi bol v ľudskom oku objavený tretí druh fotoreceptorov citlivých na takzvané modré svetlo (je to svetlo s vlnovou dĺžkou cca 464 nanometrov, bežne ho vidíme ako studené biele svetlo a často sú ním zaliate kancelárie, nákupné strediská aj naše obývačky).

Tieto receptory majú vplyv na tvorbu melatonínu, hormónu, ktorý riadi nielen cirkadiánny rytmus človeka, teda rytmus spánku a bdenia, ale ovplyvňuje celý rad procesov: krvný obeh, krvný tlak, teplotu tela, metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín, vplýva na imunitu, produkciu pohlavných hormónov, starnutie či duševnú (ne)pohodu...

Pritom platí, že keď oči registrujú modré svetlo, hladina melatonínu je nízka a do tela sa vylučuje jeho náprotivok, hormón nabudenia, kortizol.

Tieto zistenia výrazne ovplyvnili naše poznatky o svetle v súvislosti so zdravím.

Zdroj z oblohy

Po celé tisícročia bolo pre človeka hlavným zdrojom svetla slnko. Podľa neho sa riadil celý jeho život.

V posledných rokoch však trávime čoraz viac času vnútri a umelé osvetlenie má (aj prostredníctvom vyššej hladiny kortizolu a zníženej hladiny melatonínu) zásadný vplyv na biologické a fyziologické procesy v organizme, na pocit únavy, starnutie a celkovú kondíciu.

V spomínanom prieskume odpovedalo 71,8 % z 525 respondentov vo veku 30 až 65 rokov kladne na otázku, či vedia o tom, že osvetlenie vplýva na zdravie detí aj dospelých.

Zarážajúce sú však dva fakty. Po prvé, najviac záporných odpovedí na spomínanú otázku zaznelo od ľudí v relatívne mladom a produktívnom veku (30 až 38 rokov), u ktorých by sa dala očakávať istá zorientovanosť v oblasti vplyvu osvetlenia na zdravie.

Druhý zarážajúci fakt, ktorý z prieskumu vyplynul, sa týka spôsobu, ako si ľudia osvetlenie vyberajú.

Viac ako pätina opýtaných kupuje svetelné zdroje podľa ceny (čím nižšia, tým lepšie), u 14,5 % rozhoduje dizajn, až 60 % dáva prednosť kvalite, no nezaujíma sa o vplyv svetla na zdravie.

Do týchto vôd možno zabŕdne niekto zo 4,8 % opýtaných, ktorí si vyberajú osvetlenie do domácnosti podľa iných než vyššie spomínaných kritérií.

Zdravé svetlo

Najzdravšie svetlo je prirodzené svetlo pochádzajúce zo slnečného žiarenia. Veda a výskum pokročili aj v tejto oblasti – existuje spôsob, ako ho dostať do interiéru nielen cez okná, ale aj v podobe svetelných stropov.

Je to síce zdroj umelého svetla, ale má všetky vlastnosti prirodzeného svetla.

Tento husársky kúsok sa podaril múdrym slovenským hlavám. „Keď sme analyzovali, aké sú vlastnosti a prednosti denného svetla, prečo sa vonku cítime oveľa príjemnejšie a najmä kedy sa vonku cítime príjemne, vznikol súhrn parametrov a požiadaviek, ktoré sme zapracovali do konceptu svetelných stropov,“ vysvetľuje svetelný odborník Ing. Zlatko Balaš, spolumajiteľ SvetelneStropy.sk.

„Na rozdiel od klasických typov osvetlenia a svietidiel svetelné stropy distribuujú svetlo v priestore rovnomerne, presne ako obloha rozptyľuje slnečné žiarenie v atmosfére.

Svetlo je vysokokvalitné, obsahuje všetky farby spektra a dá sa regulovať tak, aby sme aj v interiéri mali to najzdravšie, teda denné svetlo.“

Totižto nielen jedlo, ale aj svetlo rozhoduje o tom, či sme v pohode, ako spíme a ako pracujeme.

(red)

zdroj:svetelnestropy.sk

Ing. Zlatko Balaš

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter