Zuzana Aufrichtová: Bratislava potrebuje uchopiť pevnejšie svoje hospodárenie

V pozícii starostky Starého Mesta sa cíti dobre, no či bude v nadchádzajúcich komunálnych voľbách kandidovať opäť, sa zatiaľ Zuzana Aufrichtová nevyjadrila. Jedno ale vie s istotou povedať už teraz. Vedenie hlavného mesta by malo čím skôr zmeniť prístup k hospodáreniu s verejnými zdrojmi. V opačnom prípade sa obáva, že Bratislava bude o pár rokov čeliť nútenej správe.

Stretávame sa v čase, kedy na Slovensko prúdia ľudia utekajúci pred vojnou na Ukrajine. Ako je na túto situáciu pripravené vedenie Starého Mesta?
Staré Mesto je dlhodobo na strane tých, ktorým sa krivdí, ktorým sa siaha na slobodu a obmedzujú práva. Preto sa snažíme Ukrajincom podávať pomocnú ruku. Aj v podobe aktivít podnikajúcich ukrajinskou komunitou, ktorá tu bola aj pred 24. februárom 2022. Aktuálna situácia zaskočila všetkých, nielen Slovensko, ale celý svet. Paradoxne vďaka pandémii už sme vyškolení na krízové riadenie. Navyše, rozhodnutím okresného úradu sa nastavilo strategické riadenie Bratislavy na päť okresov, čo bolo veľmi rozumné (Staré Mesto je okres Bratislava I). V týchto piatich okresoch mali byť sústredené zberné miesta, čo sa týka pomoci Ukrajincom smerom von. Zároveň sa starostovia v jednotlivých mestských častiach začali zaoberať poskytovaním vzdelania pre ukrajinské deti na základných a v materských školách. A rovnako možnosťou dočasného ubytovania, kým si nenájdu nejaké trvalé.

Takže sa dá povedať, že ste sa preklopili z režimu pandémia do režimu - pomoc utečencom?
Dá sa to tak povedať, zároveň však treba pripomenúť, že Bratislava zatiaľ nečelí takému veľkému  náporu ako Košice, kde sa už ukazuje, že to samospráva bez systémovej podpory zo strany štátu nebude zvládať.

Máte ku dnešnému dňu čísla, koľkým Ukrajincom už Staré Mesto pomohlo?  
K dnešnému dňu (14. 3.) je v našich základných školách umiestnených 39 detí, v materských školách sú to tri deti. Základné školy celkom dobre umožňujú zaradenie, pretože normatív na triedu dovoľuje zriaďovateľovi počet detí v každej triede navýšiť o dvoch žiakov – v prípade výnimočnej situácie, akou je aj táto. Zatiaľ je dopyt o umiestnenie na základné školy zvládnuteľný, ale uvidíme, aký bude vývoj.

Pomáhate im ako samospráva aj s ubytovaním?
Ubytovanie utečencov je aktuálne v réžii okresných úradov. Okrem toho pripravujeme kapacity na dočasné ubytovanie v priestoroch ZŠ Grösslingová – budú určené pre matky s deťmi – a pracujeme aj na tom, aby tu mali rodiny okrem základných životných potrieb zabezpečené aj aktivity pre deti, čo im pomôže v rámci psychohygieny. Okrem toho máme pre akútne prípady pripravené aj menšie ubytovacie kapacity, ktoré využívame v akútnych a neočakávaných prípadoch. Staré Mesto má v niečom svoje výhody, v niečom nevýhody. A jednou z výhod je, že u nás pôsobí veľa občianskych združení. Vďaka tomu sa veľa vecí, ktoré by sa inak riešili cez samosprávu, vyriešia cez občianske združenia, ktorým patrí naša veľká vďaka a rovnako sme vďační aj všetkým tým, ktorí ukázali svoju ľudskosť.

Po dvoch rokoch pandémie a pri súčasnej ďalšej krízovej situácii sa dá povedať, čo užitočné takéto výnimočné časy naučili vedenie samospráv?
Pandémia nás v rámci samospráv takpovediac vyškolila. Naučili sme sa napríklad v prípade potreby prejsť pri práci do online prostredia, čo bolo pre niektorých zamestnancov náročné. Dnes je to úplne bežné. Zdieľané dokumenty, stretnutia a online porady, to bolo pred pandémiou maximálne tak o dokumente vo worde či exceli. Teraz s tým úradníci pracujú bez akéhokoľvek zaváhania na dennej báze.

Predpokladám, že problém učiť sa nové veci sa týkal najmä úradníkov, ktorí sa svojej práci venujú desiatky rokov...  
... tí však zase majú potrebnú odbornosť a skúsenosti. U nás na úrade si preto vážime tých, ktorí vedia, ale možno už nie sú takí flexibilní alebo pružní v zmenách.

Prejdime na inú tému. Nedávno sa začali objavovať informácie o tom, že sídlo Veľvyslanectva USA sa bude z budovy na Hviezdoslavovom námestí sťahovať k Eurovei. Staromešťania sa tak začali tešiť, že zmizne ono nežiadúce oplotenie. Je ich radosť predčasná?
Čo sa týka americkej ambasády, tak v roku 2019 došlo k podpísaniu zmluvy. Teda k vyriešeniu toho, čo Bratislavčanov dlhodobo trápilo – že verejný priestor jedného z najskvostnejších námestí v Bratislave, Hviezdoslavovho námestia, je z časti z bezpečnostných dôvodov zabrané oplotením americkej ambasády. Toto bolo dlhodobo témou a vyvolávalo to nevôľu. V spomínanom roku 2019 došlo k podpisu trojstrannej zmluvy medzi USA, hlavným mestom a Starým Mestom, kde sa dohodol na šesť rokov nájom za záber tohto verejného priestranstva – nájom za odplatu. Je to 481-tisíc eur ročne, len za ten plot. A ten záväzok v zmluve mal byť aj o tom, že v priebehu tých šiestich rokov si USA vybuduje novú ambasádu. Už máme z tohto záväzku za sebou tri roky a posun nastal v tom, že nás informovali, že si strana USA hľadá priestory na presťahovanie.

Takže to pokojne môže znamenať aj to, že do toho zazmluvneného roku 2025 sa ambasáda do nového sídla presťahovať nemusí stihnúť?
Dnes ešte nevieme povedať, či sa to do tých šiestich rokov stihne a či sa nebude robiť nejaké predĺženie zmluvy. Ale vidíme posun v tom, že tam tá snaha je. Teoreticky je možné, že to za tri roky, ktoré im ešte zostávajú, stihnú zrealizovať.

O pár mesiacov nás čakajú komunálne voľby. A vy ste jednou z mála, ak nie jediná, kto otvorene hovorí svoj názor na súčasné vedenie mesta, ak niečo nefunguje. Ako hodnotíte spoluprácu s vedením mesta Bratislava za uplynulé tri roky?
My sme so všetkými partnermi, ktorí spolupracujú so Starým Mestom, pristúpili k práci takou formou, že sa podpisovali memorandá o spolupráci. Ide o zmluvnú formu, ktorá deklaruje, na akých oblastiach projektov chceme spolupracovať. Keď sa na nejakých projektoch zhodneme, tak sa potom jednoduchšie delegujú veci na ďalších spolupracovníkov – pretože ide o projekty, na ktorých sa štatutári zaviazali spolupracovať. Za týmto účelom sme v Starom Meste podpísali takmer tridsať memoránd o spolupráci, všetky fungujú takmer na 100 percent a počas troch rokov sa postupne naplnili alebo napĺňajú.

Spolupráca s mestom je mimoriadne obtiažna. Rokovania zväčša prebiehajú tak, že v istom bode sa dozvieme, že to, na čom sme sa na začiatku dohodli, je spochybnené, do rozpočtu sa to nevie preniesť a pod. Mesto často koná v protiklade s deklarovaným záväzkom spolupracovať. Vo finále sa k spolupráci v pôvodne definovanom rozsahu prepracujeme, býva to však časovo náročné, stojí to množstvo stretnutí, vzniká nervozita a na zastupiteľstve to potom často vrie.

A nie je to tým, ako ste sama uviedli, že tie memorandá sú akousi voľnou zmluvnou formou?
Voľná forma sa v prípade konkrétnych zámerov premietne do riadnych zmlúv a keď neplníte zmluvu, tak kritik sa môže opýtať, prečo samospráva na jej plnení netrvala. To je príklad Seniorcentra a toho, prečo naň mesto neprispieva, hoci ide o službu, ktorú robí Staré Mesto dlhodobo a nad rámec svojich povinností. Nevôľa, ktorá sa s týmto zmluvným záväzkom spájala, bola naozaj obrovská. Staré Mesto však verí, že takto o rok bude komunikácia o náročnosti a dôležitosti sociálnych služieb hladšia. Dodám, že v Starom Meste sú sociálne takéto služby poskytované iba v jedinom zariadení a to prevádzkujeme my.

Takže máte pocit, že vedenie mesta má iný postoj k starostlivosti o seniorov, alebo aj historické prvky Bratislavy?
To, ako sa staráme o seniorov odzrkadľuje, ako sa staráme o tých, ktorí tu boli pred nami. Nie je všetko nové. Mesto má taký trend, že chce všetko nové, ale veď si nevieme udržiavať a starať sa o to, čo sme už zdedili. Napokon, aj nové veci treba čoskoro po ich nadobudnutí začať udržiavať.
Aby som bola opäť konkrétna, súčasný pán primátor, keď nastúpil na svoju pozíciu, tak takmer všetky rozbehnuté projekty dal zo stola preč. Alebo sa prerábali, lebo nebol stotožnený s tým, čo bolo pred ním. Napríklad: Ivo Nesrovnal dal spraviť súťaž na Komenského námestie, súťaž bola z daní zaplatená, získala stavebné povolenie. To celé sa ale zmietlo zo stola a ani po takmer štyroch rokoch sa vec nikam neposunula, nie je tam žiadna realizácia. Urobila sa nová súťaž a nový projekt, ktorý by sa mal realizovať tesne pred voľbami. Ak by nastala výmena vedenia mesta a k opätovnému nepokračovaniu v tomto projekte, tak už trikrát vynaložené prostriedky budú vynaložené znova, ale zrealizované nebude nič.

Prečo myslíte, že je komunikácia so súčasným vedením mesta taká ťažká. Respektíve, je toto jeden z dôvodov?  
Áno, možno aj preto, čo som práve povedala. My si v Starom Meste myslíme, že v prvom rade si treba splniť tie povinnosti, ktoré roky máme a potom robiť navyše. Hlavné mesto to postavilo úplne opačne. Kupujeme nehnuteľnosti, ktoré nepotrebujeme, ideme v sociálnej oblasti robiť terénnu službu, ktorú majú robiť mestské časti, ale robí ju mesto. Niekedy to vyzerá ako ponúkanie omamnej ilúzie, t. j. obrázkov a vizualizácii, k realizácii ktorých ale nedochádza. Nie je dobré ísť tiež na hranu toho, ako je zadlžená samospráva a ako hospodárne nakladá s verejnými zdrojmi.

Môžete byť konkrétnejšia?
Zvýšili sme na úvod nášho volebného obdobia o 100 percent dane z nehnuteľností a keď sa obzrieme spätne, tak po každom jednom primátorovi zostal nejaký veľký projekt, s ktorým sa dá stotožniť. Či to bol Most Apollo, či to bola električka do Petržalky, Starý most, oprava Zimného štadiónu. Za tieto tri roky dobehla Dúbravsko – karloveská radiála, ale tá stála na opravení existujúcich koľajníc, ktoré tam boli aj predtým. To je skôr o údržbe a nie o budovaní niečoho nového. Ja jednoducho zatiaľ neevidujem jediný nosný projekt, ktorý by sa za tieto tri roky reálne zrealizoval. Lebo obrazová vizualizácia budúcnosti nie je budúcnosť.
Takže je to asi v rozdielnom náhľade. Keď mám na bytovom dome správcu, tak od neho neočakávam, že mi bude ukazovať pekné obrázky vodovodných stupačiek, ale že ich dobre urobí.

Akým konkrétnym projektom ste sa za uplynulé tri roky venovali?
Opravili sme napríklad jedálne a kuchyne vo všetkých našich základných školách, pretože to už naozaj veľmi potrebovali. Naše školy sú v starých historických budovách, ich údržba aj opravy sú nákladné a náročné. Išli sme skôr do projektov, ktoré možno nie sú tak vidieť, ale budú tu ďalších minimálne 20 rokov.

A aby sme boli féroví, tak aký nosný projekt vnímate, že tu zostane po vás?
Jednoznačne novovybudované zariadenie Seniorcentra. To sa tu za posledných 30 rokov nevybudovalo verejnou, ani štátnou správou. Ide pritom o prvotriedne zariadenie na európskej úrovni, ďalej rekonštrukcie a obnovy základných a materských škôl.

Do volieb zostáva pár mesiacov. Už máte jasno v tom, či budete opätovne kandidovať?
Určite to budem zvažovať. Som podpredsedníčkou OKS, ktorá úzko spolupracuje so SaS, zatiaľ teda mám podporu strán. Ale ja skutočne žijem dnes, tu a teraz.

Kandidatúru na post primátora ohlásil zatiaľ iba súčasný primátor Vallo, a tak sa začínajú viesť dohady o tom, že je iba veľmi malá pravdepodobnosť zmeny vo vedení mesta. Ste toho názoru?
Prečo by bola veľmi malá? Ja by som si tým nebola vôbec taká istá. Ani si nemyslím, že bude na konci dňa jediným kandidátom.

Kto by bol podľa vás silným protikandidátom, ktorý by sa mohol postaviť primátorovi Vallovi?
Mne by sa páčil niekto ako Mikuláš Dzurinda. Úplne vážne.

K čomu ste za uplynulé roky dospeli, že Bratislave chýba?
Bratislava potrebuje uchopiť pevnejšie svoje hospodárenie. Lebo na tomto môžeme raz „zahučať“. Veď máme tu mestskú časť, ako je Devín, ktorý je 20 rokov v nútenej správe. Rezervný fond Bratislavy obsahoval po odchode primátora Nesrovnala z funkcie v roku 2018 cez 20 miliónov. Dnes je v ňom o dva milióny menej a dlh mesta vzrástol o vyše 36 miliónov eur. A ja sa pýtam, prečo.

Nemôže za to takmer dva roky trvajúca pandémia?  
To bol dôvod siahať na rezervný fond? Áno, pandémia spôsobila výpadky, ale pre samosprávy asi menšie ako pre ľudí, ktorí naozaj prišli o prácu alebo museli mať zatvorenú prevádzku. Tie zvýšené dane sa zaplatili predsa aj tak. Kríza nespôsobila výpadky, ktoré by museli zasiahnuť do rezervy tak, že ju takto významne zdecimovala.

Väčšina samospráv si v čase pandémie „uťahovala opasky“ aj v podobe zníženia miezd či počtu pracovných miest. Máte informáciu o tom, že by sa takýmto spôsobom šetrilo na magistráte?
Ja som robila na magistráte v rokoch 2015 – 2016 a vtedy tam robilo cca 500 ľudí. Dnes je informácia, že je ich takmer tisíc. Každý má svoju cestu a ideu. Niekto investuje do externých zdrojov, niekto do interných. Otázne je, nakoľko to bolo efektívne. Lebo staromestský úrad musel počas celej koronakrízy, teda od marca 2020, až do dnešných dní, fungovať. Mali sme bezpečnostné režimy, ale úrad bol zatvorený možno 2 alebo 3 dni a aj to nie z dôvodov lockdownu a pandémie, ale z dôvodov rekonštrukčných prác na budove úradu. Samozrejme, aj my sme mali nariadený homeoffice, ale tak, aby polovica zamestnancov bola v práci a polovica doma. Úrad celé tie dva roky fungoval a bol k dispozícii verejnosti. Magistrát bol takmer rok celý na homeoffice.

Akou cestou by sa dalo pomáhať rozpočtom samospráv?
Je pozitívne, že rozpočtu sa dá veľmi pomôcť z externých zdrojov. V Starom Meste sa nám takto podarilo získať takmer 5 miliónov eur. Založili sme oddelenie stratégií a projektového riadenia, ktoré pracovalo na veľkých projekte cyklotrasy Blumentálska (bola budovaná z európskych zdrojov), na projekte zvýšenia kapacít ZŠ Dubová, bezpečnostné kamery, aktuálne budeme realizovať veľký projekt pasportizácie zelene a iné pekné a zmysluplné projekty, na ktoré by inak zdroje neboli.