Zahusťovanie výstavby v Rači si želá najmä "zvláštna" aktivita

Nielen o zvláštnej aktivite mladých ľudí z celého Slovenska, ktorí sa rozhodli zapojiť do pripomienkovacieho konania na magistráte, ale aj o nedostatku kapacít v školách a škôlkach, či plánovanej masívnej výstavbe, sme sa porozprávali so starostom  MČ Bratislava-Rača Michalom Drotovánom.

Skúsme začať odpočtom. Čím by ste sa mohli svojim voličom odprezentovať po vyše dvoch rokoch v úrade?
Napriek pandémií, ktorá vo viacerých veciach zbrzdila naše plány, sa podarilo napríklad vybudovať a otvoriť nové futbalové ihrisko s bežeckou dráhou, hokejbalové ihrisko na Tbiliskej, zatepliť materskú školu Cyprichova. Vybudovali sme viacero nových chodníkov a veľa chodníkov sa podarilo aj rekonštruovať. Získali sme do správy od železníc veľké plochy na Rendezi, revitalizovali sa detské ihriská, pripravil sa najväčší projekt za posledných 30 rokov – ZŠ Plickova s 25 triedami, telocvičňou a zázemím, kde prebieha aktuálne súťaž na zhotoviteľa stavby. Aktuálne je na stavebnom konaní tiež projekt novej škôlky MŠ Tramín, dohodol sa prenájom priestorov na novú škôlku v zámere Rínok Rača. Tiež sme otvorili novú škôlku MŠ Novohorská. Náš úrad pracuje, samozrejme, aj na riešení každodenných podnetov od obyvateľov. Vysádzajú sa kvety a nové stromy. A tiež celý rok pomáhame ako obec pri náročnej situácií s koronavírusom.

Ktoré zo spomenutých väčších projektov by ste chceli stihnúť do konca volebného obdobia? 
Tento rok by sa malo dokončiť ihrisko skateparku/urbanparku. Predpokladám, že sa rozbehne aj revitalizácia strediska čistoty na Rustaveliho a začne sa so stavbou ZŠ Plickova. Pevne verím, že sa dokončí aj povoľovací proces tak potrebnej materskej škôlky Kadnárova/Tramín. Veľké projekty ako školy a škôlky, od riešenia pozemkov, cez dokumentáciu, povoľovací proces, súťaženie zhotoviteľa, samotnú stavbu, kolaudáciu a následne zariadenie a otvorenie, zahŕňa časovo náročný proces.

Znamená to, že pre vás nie je dôležité, aby ste rozbehnuté projekty dokončili práve vy, v rámci aktuálneho volebného obdobia?
Viacero zámerov sa plánuje dokončiť v rokoch 2022 a 2023. Nenastavovali sme projekty iba na jedno obdobie. Snažíme sa nastaviť harmonogram investičných projektov na nasledujúcich desať rokov. Pevne verím, že bez ohľadu na to, ako skončia budúci rok voľby, sa v daných projektoch bude pokračovať. Snažíme sa tiež vypracovať viacero revitalizácií parčíkov, aj rozširovaním plôch, kde by sme sa chceli uchádzať o fondy z EÚ.

Spomenuli ste skatepark. Do akej miery je pre vás dôležitý rozvoj športových aktivít pre mladé generácie?
Plán dokončenia a otvorenia skateparku je tento rok v lete. Symbolicky to bude práve v období, keď sa predstaví na odloženej letnej olympiáde v Tokiu skatebording ako nový olympijský šport. Vybudovali sme tiež po rokoch plánov futbalové ihrisko aj s osvetlením, bežeckou dráhou a tiež hokejbalové ihrisko v školskom areáli Tbiliská. Tento rok máme v pláne výmeny povrchov na multifunkčnom ihrisku Hubeného, a tiež revitalizáciu tenisového kurtu na Cyprichovej. V spolupráci s mestskou časťou Vajnory chceme tiež vybudovať cyklotrasu popri Račianskom potoku na Rendezi.

Na facebookovej stránke MČ veľa pracujete s četbou a knihami. Čo je zámerom tejto aktivity?
Kolegovia z oddelenia kultúry boli smutní, že pre koronu nebolo možné organizovať podujatia. Hľadali teda alternatívne možnosti a podarilo sa spustiť projekt kuriéra, keď si obyvatelia mohli objednať knihy z knižnice a priniesli im ich priamo pred dom. Keďže sme získali peniaze z grantu na rozšírenie fondu knižnice, ponúkame aj najnovšie knihy zaujímavé pre deti i dospelých. Zároveň sme pripravili online čítačky a ďalšie podujatia cez internet aj s pánom Dadom Naďom. Podporujeme tým nielen kultúru a umelcov, ale verím, že to pomôže aj k tomu, aby ľudia čas korony využili aj na čítanie a mali väčší záujem o knihy.

Aké sú najpálčivejšie problémy, ktorým momentálne Rača čelí? 
Najväčší problém je aktuálne nedostatok miest v materských a základných školách. Školstvo tvorí približne 50 % bežného rozpočtu a väčšinu investičných nákladov. Verím, že sa nám vybudovaním školy Plickova a škôlky Tramín podarí tento problém vyriešiť. Je to však veľmi náročné projektovo, aj finančne. Problémom je tiež neregulované parkovanie a nedostatok parkovacích miest – a následné zaberanie verejného priestoru na parkovanie súkromných vozidiel. A tiež výstavba, ktorá sa – ak prejde návrh vlády na zmenu zákona – môže ešte zhoršiť. Je jasné, že Bratislava ako mesto sa musí rozvíjať, ruka v ruke by to však malo ísť aj so zlepšovaním infraštruktúry, ako je vlaková koľajová doprava, obnova zastávok električiek, školy, škôlky, zdravotné strediská, denné stacionáre a podobne.

Na margo regulácie výstavby, aktuálne prebieha pripomienkové konanie v rámci Urbanistickej štúdie umiestnenia nájomného bývania v Bratislave, kde ste žiadali o vypustenie lokalít Račianska a Pekná cesta, čo sa zo strany vedenia mesta nestalo. Dali ste návrh na max 435 bytov, čo by predstavovalo prírastok 1087 obyvateľov, no návrh mesta je 1149 bytov a 2875 obyvateľov.
Čo si o týchto aktivitách, ktoré pôsobia zo strany mesta skôr nie v prospech obyvateľov Rače, myslíte?
Podľa môjho názoru, a mám totožný názor už viac ako 8 rokov, lokalita za Grafiou a Meoptou nie je vhodná na výstavbu bytov. Rovnako tak navrhnutý 11 podlažný bytový dom pri budove YIT Reading. Vieme si predstaviť rozvoj v oblasti Východného alebo Pántov, tento návrh je však viazaný na vybudovanie predĺženia komunikácie Na pántoch a obchvatu Východného, poza strelnicu. Mestská časť rozbehla veľký projekt novej základnej školy Plickova (náklady budú viac ako 7 mil. €), nevidíme priestor na výstavbu ešte ďalšej školy v budúcnosti. Je to pre nás veľmi náročné a úver sa bude splácať 20 rokov, aj keď s veľmi nízkym fixným úrokom počas celej doby.

Navyše, začali sa diať čudné veci, a to v podobe desiatok pripomienok od študentov z celého Slovenska, ktorí údajne majú záujem o výstavbu bytoviek v lokalite za Grafiou a na Rendezi, pričom na magistrát boli tieto študentské pripomienky doručené v jeden deň a navyše sa všetky týkajú pozemkov, ktoré vlastní jeden developer...
Pripomienky môže zaslať ktokoľvek. Pre mňa ako starostu sú však kľúčové pripomienky obyvateľov lokality, ktorí v nej priamo bývajú. V prípade štúdie nájomných bytov treba uviesť, že tých nájomných bytov bude na súkromných pozemkoch iba zlomok (cca 5-10%). Zvyšok budú komerčné byty na predaj. Ako mestská časť sme navrhli viacero lokalít, kde by zmena a revitalizácia bola viac vhodná a mala by aj pozitívny vplyv na okolie. Ide napríklad o štátom vlastnené pozemky bývalej školy Na pántoch, budovu vojenskej ubytovne Pri šajbách či areál tlačiarni na pri vozovni Krasňany.

Nemáte pocit, ako keby vec zaváňala tým, že si „niekto“ najal študentov, aby nahrali do karát developerom a nie miestnym obyvateľom, ktorí žiadajú reguláciu novej výstavby?
Neviem, aký je konkrétny dôvod osôb nebývajúcich v Rači o výstavbu a bývanie práve v týchto lokalitách. V dobe, ak by sa dané byty stavali, bude ich cena určite vyššia ako cena súčasných bytov v Rači. A ako som uviedol, nájomných bytov bude na súkromných pozemkoch zlomok a ak budú, verím, že budú k dispozícií pre tzv. pomáhajúce profesie – učiteľky a učiteľov, zdravotné sestry, policajtov či hasičov. Určite nebudú k dispozícií pre študentov alebo absolventov. Jedine ak by sa v tejto oblasti zamestnali. Mestská časť Rača začala pilotný projekt učiteľského bytu Na pasekách a verím, že sa ho v budúcnosti podarí rozšíriť.

Ako inak hodnotíte spoluprácu s novým vedením mesta? Funguje podľa Vašich predstáv?
Pracujem v samospráve od roku 2012. Viem teda porovnať prácu troch primátorov Bratislavy. U primátora Matúša Valla vidím zatiaľ najväčšiu snahu o riešenie problémov mestských častí a obyvateľov. Podarilo sa nám dohodnúť s mestom napríklad zverenie objektu školy Plickova či parku J. M. Hurbana. Sú témy, na ktorých sa zhodneme (napr. ohľadom verejných priestorov, chodcov, zelene), ale aj témy – ide hlavne o výstavbu - kde máme odlišný názor. Nakoľko postavenie mesta a mestských častí je rovnocenné a mestské časti podľa štatútu majú dokonca neporovnateľne viac kompetencií (školy, škôlky, stavebný úrad, matrika a pod.), tak určitý odlišný pohľad na vec bude asi vždy. Rozumiem tomu, ak mesto chce zlepšiť možnosti na bývanie pre tzv. pomáhajúce profesie, na druhej strane následný nárast potrieb ohľadom miest v škôlkach, školách, parkovania a sociálnych služieb, bude zase na pleciach mestských častí. Je dôležité hľadať spoločný prienik. Preto sme aj ohľadom výstavby navrhli isté riešenia, ktoré podľa nás majú zmysel.

Rača Bratislavčanom v ušiach často rezonuje ako vinohradnícka oblasť, ktorej sady a prírodu taktiež ohrozuje bytová či domová výstavba. Prečo neriešite reguláciu územia prijatím územného plánu, respektíve stavebnou uzáverou?
Mestská časť sa už 7 rokov snaží prijať Územný plán zóny Východné, žiaľ dlhodobo nám ho blokuje – podľa nášho názoru v rozpore so zákonom – Okresný úrad Bratislava. Ten nesúhlasí ani s vyhlasovaním stavebných uzáver. Štát nám teda znemožňuje efektívne regulovať územie. V súčasnosti prebieha obstarávanie Územného plánu zóny Huštekle - Táborky a v budúcnosti by sme v súčinnosti s mestom chceli byť partner aj pri urbanistickej štúdií viníc od Nového Mesta, až po Vajnory. Podporiť našich vinárov však môžu všetci obyvatelia Bratislavy kúpou ich produktov – tým sa vytvára aj priestor na zachovanie viníc. Je kľúčové, aby táto tradícia v Rači zostala.

Netýka sa to len Rače, no deje sa to, že z pôvodných chatárskych oblastí sa stávajú zástavby s klasickými, celoročne obývateľnými domami. Možno aj to je fenomén, ktorý ohrozuje zachovanie viníc.
Problém spôsobilo zrušenie pôvodnej normy, ktorá obmedzovala v záhradkárskych oblastiach veľkosť objektov (4x4 m, resp. 5x5 m). Tým sa otvorila, aktuálne legálna možnosť mať celoročne obývateľné chaty a podobné objekty. Považujeme to za problém práve pre územie ako celok (bez odkanalizovania, komunikácií či chodníkov). Aktuálne sa spracováva prvotná štúdia, ktorá zhodnotí stav v Rači a možnosti do budúcna. Tiež sme požiadali mesto, aby do zmien územného plánu boli zaradené aj tieto oblasti, a teda sa v nich mohol robiť územný plán zóny. V Rači je tiež závažný problém, ktorý sa dlhé roky neriešil, a to je množstvo čiernych stavieb v rozpore s územným plánom v priemyselnej lokalite Žabí Majer.

Aké sú vaše osobné plány na nasledujúce mesiace, kde by ste chceli Raču posunúť? 
Pred voľbami som prezentoval 80 bodový program. Ten sa snažím plniť a verím, že do budúceho roku bude veľká časť bodov splnená. Čaká nás veľmi náročný projekt základnej školy Plickova. Ten ovplyvní Raču na nasledujúcich päť rokov. Tiež sa pripravuje architektonická súťaž na obnovu kultúrneho strediska Žarnovická, prestrešenie amfiteátra, chceme pokračovať v revitalizácií verejných priestorov a chodníkov a postupne riešiť aj dlhodobo neriešené problémy v Rači. Verím, že sa nám úspešne podarí začať aj projekt materskej škôlky Tramín na Kadnárovej. Viacero projektov presahuje volebné obdobie a bude už na obyvateľoch, či nám dajú dôveru na ich dokončenie. Objektívne nám nečakaná udalosť s pandémiou posunula niektoré plány. Som veľmi rád, že sa nám na miestom úrad podarilo vytvoriť veľmi dobrý tím pracovníkov a im ďakujem za to, že sa veľa projektov podarilo z papiera preniesť do reality.

Veronika Trojanová

(foto MČ Rača)