(Bratislavský kuriér, rl) - Hviezdna slalomárka množstva uplynulých sezón Veronika Velez Zuzulová sa po olympiáde rozlúčila s pretekárskou kariérou na galavečere 27. apríla 2018.
Slovenský olympijský výbor (SOV) sa rozlúčil s ňou.
Najúspešnejšia lyžiarka slovenskej histórie si prevzala výročné ocenenie SOV určené pre ženy za ich športové výsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí -Cenu Matyldy Pálfyovej, aj zarámované poďakovanie SOV.
Jej otec a počas celej pretekárskej kariéry tréner Timotej Zuzula, si zase prevzal Strieborný odznak SOV.
S Veronikou Velez Zuzulovou, rodenou Bratislavčankou, sme sa krátko porozprávali nielen o jej vzťahu k Bratislave.
-Narodili ste sa v Bratislave, aký máte vzťah k rodnému mestu?
Vzťah určite mám, keďže som sa tu narodila a veľmi rada tu trávim čas, aj keď tie hory mi tu možno chýbajú. Aj preto sa mojím druhým domovom stalo Francúzsko.
Myslím, si, že je to taká kompenzácia, že keď potrebujem hory idem tam a keď potrebujem trochu život a taký ten bratislavský ruch, tak som tu.
-Ako sa dievča z Bratislavy dostalo na lyže?
Je to len o tom a celý môj život bol o tom, že keď človek niečo chce a ide si za tým, tak to dosiahne. Nič nie je nemožné a tak to bolo aj v mojom prípade.
Mala som rodičov, ktorí mi ukázali cestu a celá rodina obetovala všetko športu a tomu, aby som mohla lyžovať. Na lyžiach som prvý krát stála na Vojšíne v Novej Bani, keďže môj tatino je odtiaľ.
-Kde ste v Bratislave vyrastali a chodili do školy?
Vyrastala som v Petržalke a žila som tam do mojich 23 rokov. Do školy som chodila na Vlastenecké námestie.
-Šport ste robili už od malička? Čím ste sa zaoberali ako malá?
Hrávala som tenis a aj som lyžovala.
-Ak by ste porovnali Bratislavu s iným európskymi mestami. V čom je podľa vás rozdiel, alebo v čom sú si podobné?
Bola som už v mnohých mestách, ale na Bratislave sa mi páči, že je to také malé hlavné mesto. Je aj bezpečné a ja som rada, keď sa cítim bezpečne.
Páči sa mi aj naša pešia zóna – že všetky tie reštaurácie a bary sú na jednom mieste a človek sa vie ľahko zorientovať. Nepotrebujem chodiť dvadsať kilometrov, aby som niečo videla...
Tie väčšie mestá mi skôr prekážajú. V Paríži mám napríklad pocit, že sa tam neviem poriadne nadýchnuť. Človek sa tam cíti strašne uzavretý.
Nie je tam vôbec ten výhľad a zrazu keď odídem z Paríža, tak mám pocit, že som sa konečne nadýchla a že človek vidí aj niečo iné ako stále len ten betón...
-Takže Bratislavčania môžu byť hrdí na svoje mesto, že je také aké je...?
Myslím si, že určite áno. Napríklad manželovej rodine, ktorá sem prišla z Francúzska na návštevu, sa Bratislava veľmi páčila.
-Ktoré miesta hlavného mesta sa najviac páčia vám?
Ako malá som chodievala na Bratislavský hrad a veľmi často som navštevovala Bibianu. Na týchto miestach som trávila svoje detstvo.
A veľmi ma vždy fascinoval aj Dóm svätého Martina. Od malička som tvrdila, že tam chcem mať svadbu, čo sa mi neskôr aj splnilo.
-Lyžovanie na Slovensku – akú má podporu, či perspektívu podľa vás?
Je to už lepšie, ako to bývalo a dúfam, že to bude ešte lepšie. Vrcholovým lyžiarom chýba vlastné stredisko. Pomaly každé mesto, či dedina, má futbalový štadión, no lyžiari nemajú ani jeden vlastný kopec- ihrisko.
Takže toto tu u nás trochu chýba. Niekedy si ľudia myslia, že je to o peniazoch, ale je to o tom, aby mal ten lyžiar kde trénovať, aby mohol vybehnúť na ten „svoj“ kopec. Je to možno viac, ako keby ste mu dali peniaze.
-Po tohtoročnom ukončení vašej kariéry budete bývať vo Francúzsku, alebo na Slovensku?
Budem tam aj tu, pretože budem mať aktivity aj na Slovensku. Povedala by som to tak, že na Slovensko chodím za rodinou a budem sem chodievať aj pracovne.
A budem aj vo Francúzsku, pretože tam mám manžela a on tam má svoju rodinu. Dalo by sa povedať, že už tam aj ja mám svojich kamarátov. Takže ten život mám aj tam, aj tu.
Keďže štvornásobná účastníčka ZOH Veronika Velez Zuzulová nedávno oznámila, že je tehotná, jej slová neprekvapili: „Hoci moja lyžiarska kariéra bola krásna, teraz prišlo asi najkrajšie obdobie môjho života.
A najväčší adrenalín ma čaká v októbri, keď sa bábo narodí.“
(rl, www.olympic.sk)
Foto: Ján Luky
