Rozhovory z mesta 22. marec 2021

Vďaka čomu sa drží Juraj Bača v psychickej rovnováhe? Ignoruje sociálne siete...


Ešte začiatkom minulého roka mal po obrovskom úspechu s filmom Amnestie našliapnuté na sľubné filmové projekty v zahraničí. Pandémia napokon všetko zmenila, vďaka čomu je Juraj Bača už rok takmer bez práce. Napriek tomu nezaháľa a najnovšie sa mu znovu črtajú zaujímavé ponuky. My sme sa herca, speváka a moderátora v jednom popýtali aj na to, čo mu uplynulých dvanásť mesiacov do života dalo.

O vás je známe, že žijete v hlavnom meste a v lokalite, ktorá je označovaná za lukratívnu. No narodili ste sa v Galante. Prezraďte, prečo sa vaša rodina presunula do Bratislavy?
Áno, to čo je dnes lukratívna lokalita, bola pred 50 rokmi oblasť ďaleko od centra, bez poriadnej cesty a väčšinou tu bývali zamestnanci mestských lesov, ktorí sa starali o priľahlé hospodárske lesy. A to bol aj prípad našej rodiny. Mamin strýko bol lesník. V čase, keď dostali možnosť odkúpiť pozemky pri lese, aby to mali bližšie do práce, bola situácia úplne iná a dom, v ktorom bývame, postavali vtedy svojpomocne so susedmi. Strýko s tetou boli bezdetní, a tak sme tento domček zdedili.

Bol teda pre vás presun do Bratislavy ľahký?
Priznám sa, že dlho som sa zubami nechtami držal v mojej rodnej Galante, ale napokon sa to neustále cestovanie už nedalo zvládať. A tak som sa stal Bratislavčanom.

Zaujímavosťou je, že ako rodina ste veľmi súdržní. Teda aspoň o tom svedčí viacgeneračné bývanie, ktoré máte. To už sa veľmi často nevída. Nemáte doma, na spoločnom dvore, občas „ponorku“?
Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Priznám sa, že za posledné roky som doma viac nebol ako bol, takže sa tá ponorka akosi nestihla vyvinúť. Ale rozhodne som toho názoru, že človek by mal mať svoje vlastné útočisko pre vlastnú rodinu. Z dlhodobého hľadiska je určite lepšie mať to svoje, ale v tomto prípade nám to s rodinkou skvelou funguje.

Tým naznačujete, že zvažujete kúpu vlastnej strechy nad hlavou?
Pred pandémiou som bol tesne pred kúpou vlastnej nehnuteľnosti. Situácia sa samozrejme absolútne zmenila a som nesmierne vďačný za to, že mám mať kde svoje útočisko.

Televízni diváci vás môžu poznať zo seriálov Búrlivé víno, komisár Rex či z filmu Amnestie. Všetci veľmi dobre vieme, že pandemická situácia umelcom, a teda aj hercom, jemne povedané, nepraje. Máte vôbec aktuálne nejaké televízne ponuky?
Pár dní pred prvým uzavretím krajiny sme boli na odovzdávaní cien českej filmovej akadémie, kde sme s filmom Amnestie mali 11 nominácii. Na stole mi ležalo niekoľko ponúk na nové filmové projekty, najmä v Českej republike, a potom prišla stopka. Stopka, ktorá trvá prakticky dodnes.

Čiže ani po roku sa situácia nemení?
Chvalabohu sa ľady trošička pohli a ja som dostal ponuku do pripravovaného seriálu TV JOJ – Nemocnica. Podarilo sa mi v spolupráci s RTVS vyvinúť vlastný seriál ROBIN a vyzerá to tak, že ma v najbližšom období čaká ešte aj jedna obrovská moderátorská výzva. V dnešnej dobe je však veľmi trúfalé hovoriť o projektoch, lebo ešte aj pár hodín pred natáčaním sa to môže rýchlo zmeniť.

Rozumiem. No ako jeden z mála hercov sa neživíte iba hraním, ale aj – ako ste už naznačili, moderovaním a hudbou. Ak sa dá povedať, tak všetko na rovnocennej úrovni?
Tým, že som prišiel z úplne iného prostredia, vyštudoval som manažment a pracoval som v korporáte, tak tieto jednotlivé segmenty umeleckého života prakticky neoddeľujem. Stále je to o rozdávaní energie a o vkladaní samého seba. Len výrazové prostriedky sa menia. Či už sú to tóny gitary, spev, hovorené slovo alebo divadelný scenár – do všetkého musíte vložiť seba.

Okrem práce na pripravovaných projektoch, ako zvyknete momentálne tráviť čas?
Prechádzal som rôznymi štádiami sklamania, ale nakoniec som sa so situáciou zmieril a snažím sa v nej nájsť aspoň niečo pozitívne. Chvalabohu som patril pred pandémiou k tej úzkej skupinke ľudí z umeleckých kruhov, ktorým sa aspoň čiastočne darilo, a tak som mal aj nejaké peniažky našetrené. Rozhodol som sa venovať veciam, na ktoré som predtým nemal čas. Veľa čítam, pracujem na vlastných námetoch a v hudbe som sa začal venovať autorskej tvorbe.

Prišli ste už na to, čo vám ten uplynulý rok dal a čo možno nadobro vzal?
Dal mi čas. Prestal som utekať a začal som opäť raz premýšľať, prehodnocovať a snažiť sa ísť viac do hĺbky. V rýchlom tempe sa človek musí uspokojiť s povrchnosťou, a to som si predtým neuvedomoval. Zistil som, že dokážem žiť bez mnohých vecí a celý môj život sa uskromnil. Som rád, že som mal opäť čas venovať sa aj vzťahom. Niektoré sa posilnili a iné sa vďaka pandémii vyfiltrovali.

Uvažujete napríklad aj nad novými pracovnými aktivitami, ktoré by v budúcnosti nemohli byť ohrozené inou krízou?
Osobne si myslím, že svet ešte dlho nebude taký, ako predtým. A ak sa nám aj podarí poraziť koronavírus, vo vzduchu už navždy ostane visieť memento: ako málo stačí, aby sa celý svet zmenil a najmä to, že sa to môže stať kedykoľvek znova. Nevidím úplne význam v plakaní nad rozliatym mliekom, takže sa nad tým ani nezamýšľam. Som si istý, že celá táto kríza, ktorá podľa môjho názoru bude nasledovaná hospodárskou krízou a následne na to morálne-spoločenskou krízou, bude pôsobiť ako sito. To, čo má ostať spolu, ostane, a to čo sa má rozdeliť, sa rozdelí. To platí nielen o práci, ale aj o vzťahoch.

Ak by nebola situácia taká, aká je, čomu by ste sa aktuálne venovali?
Ťažko povedať. Človek si ľahko zvykne na stav, keď je všetko v pohode. Takže ak by tu pandémia nebola, možno by sme sa trápili s niečím úplne iným. Ale za predpokladu, že by svet pokračoval v tých istých koľajach, pravdepodobne by som strihal stromčeky prvýkrát v živote vo svojej vlastne záhradke. Je to tak, ako to je, takže na vlastnú si budem ešte musieť počkať, a preto pomáham v tej rodičovskej .

Veľa ľudí už má ťažké psychické stavy. Ako ste na tom vy a čo vám pomáha byť v pohode?
Ignorovanie sociálnych sietí. Hnev, zlosť, frustráciu – to všetko si ľudia momentálne vylievajú cez sociálne siete. Miesto toho, aby si prečítali knihu, miesto toho, aby premýšľali nad vecami, miesto toho, aby hľadali odpovede najmä v sebe, tak hľadajú ľahké a rýchle riešenia. Žiaľ to množstvo klamstiev, dezinformácii a hejtu mnohým to riešenia dáva. Je omnoho ľahšie niekoho „okomentovať“ a kritizovať, ako si priznať, že z veľkej časti si za väčšinu problémov v našich životoch môžeme sami. Je jednoduchšie hľadať vinníka v iných. Vo vláde, v Billovi Gatesovi, v umelcoch...

Aby sme neboli ďalším šíriteľom negatívnej energie, tak prezraďte, na čo sa budete tešiť, až sa situácia zlepší?
Teším sa, že budem môcť objať svojich blízkych bez toho, aby som sa bál, že ich ohrozím. Určite sa budem snažiť čo najviac podporiť domácich podnikateľov, divadlá, gastro a podobné prevádzky, ktoré, podobne ako my, nemôžu už vyše roka vykonávať svoje remeslo.

 

Veronika Trojanová

Foto: TASR, (archív JB)

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter