V Bratislave žije 4000 ľudí na ulici - najviac z celého Slovenska

Desiaty rok funguje v hlavnom meste občianske združenie, ktoré podáva pomocnú ruku ľuďom bez domova. Dávno pritom nejde iba o pomoc vo forme poskytovania stravy či oblečenia pre ľudí v núdzi. Sociálni pracovníci z OZ Vagus zabezpečujú ľuďom bez domova základné potreby, poradenstvo, pomáhajú im nájsť a udržať si prácu i bývanie. Ak chcete vedieť viac, tak o téme bezdomovectva nám detailne porozprávala Ing. Alexandra Kárová, výkonná riaditeľka OZ Vagus.

Vaše občianske združenie funguje, a teda pomáha od roku 2011. Priblížte, aké bolo prvotné poslanie Vagus-u?
Prvotnou ideou bolo založenie denného centra pre ľudí bez domova, v centre Bratislavy. Aby mali čo najlepší prístup k službám.

Kam ste sa v priebehu tých rokov posunuli?
Momentálne prevádzkujeme tri programy, a to denné nízkoprahové centrum pre ľudí bez domova – DOMEC na Mýtnej ulici, Terénnu sociálnu prácu – STREETWORK a Integračný program. V dennom centre si môžu ľudia bez domova dať raňajky alebo obed, osprchovať sa, zobrať si čisté oblečenie alebo navštíviť ošetrovňu. Najdôležitejšou súčasťou je sociálne poradenstvo, vďaka ktorému dokážu ľudia meniť svoju sociálnu situáciu.

V čom spočíva toto sociálne poradenstvo?
Témou poradenstva môže byť napríklad riešenie zdravotného stavu, vybavenie si dokladov, hľadanie práce, hľadanie bývania, kontaktovanie rodiny a podobne. Sociálne poradenstvo je tiež základom v Streetworku, kedy naši kolegovia prichádzajú za ľuďmi bez domova na miesta, kde žijú. Tiež im v teréne vedia poskytnúť čisté oblečenie, zdravotné ošetrenie alebo transport do zariadenia či do nemocnice. Hlavnými piliermi Integračného programu sú prevencia pred stratou bývania, zamestnávanie a poskytovanie bývania s dlhodobou podporou sociálnych poradcov.

V uplynulých týždňoch sa najmä na sociálnych sieťach rozšírila kampaň na pomoc ľuďom bez domova. Aj online už vieme pomôcť príspevkom či už na zdravotné ošetrenie, hľadanie práce alebo zabezpečenie stabilného domova pre ľudí bez domova. Je, aj vďaka kampani, zo strany verejnosti väčší záujem pomáhať?
Kampaňou chceme poukázať na to, že medzi ľuďmi bez domova sa nachádzajú rôzni ľudia, ako napríklad týrané ženy, odchovanci z detských domovov, starší ľudia alebo ľudia s rôznymi zdravotnými či psychickými problémami. Zdieľaním ich príbehov, ktoré sa čítajú len veľmi ťažko, chceme ukázať, ako sa môže z kohokoľvek z nás stať človek bez domova. A prečo je cesta do bežného života taká zložitá. Dôležitou súčasťou kampane je aj scitlivovanie samotnej témy bezdomovectva. Tak ako aj po minulé roky, aj tento rok sa zapojilo množstvo ľudí, ktorí sa stali našimi jednorazovými alebo pravidelnými darcami, za čo sme im nesmierne vďační. Vďaka finančným darom sme schopní plánovať naše aktivity dopredu a vieme ešte lepšie zabezpečiť naše programy na pomoc ľuďom bez domova. Tiež sú pre nás veľmi dôležití naši dobrovoľníci, ktorí nám pomáhajú s varením obedov v dennom centre, upratovaním šatníka, žehlením rúšok či prípravou vianočného pečiva.

Pomáhate iba v hlavnom meste alebo v rámci celého Slovenska?
OZ Vagus prevádzkuje svoje programy v rámci mesta Bratislava, kde žije okolo 4 000 ľudí bez domova, čo je najviac v rámci celého Slovenska. Za desať rokov existencie sa nám podarilo vybudovať systém na seba nadväzujúcich služieb v dennom centre a Streetworku. A na dlhoročných skúsenostiach postaviť Integračný program, v ktorom ľuďom poskytujeme bývanie s podporou.

Bohužiaľ, no ešte vždy sa môžeme stretať aj s pohŕdavými reakciami ľudí, ktorí majú zázemie, nad ľuďmi bez domova. Existuje stigma, že kto je na ulici, tak musí byť automaticky alkoholik alebo zlodej. Už ste to naznačili, no môže sa stať aj človeku z dobrých pomerov, že skončí na ulici?
Môže sa to stať v podstate hocikomu. Môže sa stať, že náhle prídete o zamestnanie a neviete si rýchlo nájsť nové.  Alebo máte nejaký vážny úraz a zamestnávateľ vás vyhodí zo zamestnania. Bohužiaľ sa to stále stáva. Tiež vás v takejto situácii nemusia podporiť vaši priatelia alebo rodina a ostanete v tom sami.

Aké sú teda najčastejšie príčiny, pre ktoré sa ľudia ocitajú na ulici?
Na ulici sa ocitajú rôzne skupiny ľudí. Mladí aj starší ľudia, seniori, ľudia so zdravotnými a psychickými problémami, týrané ženy, odchovanci z detských domov. Častými príčinami sú strata zamestnania, rozvody, zlá sociálna situácia, neisté bytové podmienky, zadlženosť, závislosti. Väčšinou ide o súbor udalostí, okolností ktoré postupne vedú až k strate bývania. 

Vravíte, že v hlavnom meste máme tisícky ľudí bez domova. Koľko ich je na Slovensku celkovo?
Na Slovensku žije podľa údajov Štatistického úradu z roku 2015, približne 23 tisíc ľudí bez domova a ďalším 4 až 8% hrozí vylúčenie z bývania. V Bratislave žije na ulici okolo 4 000 ľudí, čo je najviac na Slovensku.

Do akej miery sa vám darí vracať ľudí bez domova späť do bežného života?
V našom elektronickom systéme máme od začiatku otvorenia denného centra evidovaných 4 748 ľudí. Toto číslo každý rok narastá, avšak darí sa nám aj ukončovať bezdomovectvo jednotlivcov. Za rok 2020 ide o 29 ľudí. Pod ukončením bezdomovectva si môžete predstaviť napríklad umiestnenie chorého človeka v útulku, nájdenie vhodného sociálneho zariadenia, nájdenie cenovo dostupného bývania.  

Ak poznáme niekoho vo svojom okolí, kto sa dostal do existenčných problémov a chceli by sme mu pomôcť, len nevieme ako, tak čo máme robiť?
V prvom rade je dôležité sa s daným človekom rozprávať. Opýtať sa ho, čo by potreboval a s čím mu viete pomôcť. Pri našej práci nikdy ľuďom neurčujeme, čo je podľa nás správne, čo by mali robiť. Počúvame, s čím prichádzajú na sociálne poradenstvo a snažíme sa im ukázať vhodné cesty, ako sa dá prísť k ich cieľu. Vhodné je tiež poradiť, kam sa môže obrátiť o pomoc, napríklad u nás v dennom centre na Mýtnej ulici. Alebo sa dá tiež kontaktovať našu linku na pomoc ľudom bez domova alebo linku Integračného programu.

Ak chce človek pomôcť ľuďom bez domova, no nemá prostriedky naviac – na zaslanie finančného daru, vie sa do pomoci ľuďom bez domova zapojiť aj osobne?
Finančná pomoc občianskym združeniam nemusí znamenať posielanie veľkých súm s niekoľkými nulami. Dôležitá je v prvom rade pravidelnosť. Dá sa, samozrejme, zapojiť aj osobne. Či už varením obedov, pomocou s upratovaním šatníka a triedením zbierok oblečenia, organizáciou zbierok či dobrovoľničením v našom dennom centre.

Zrejme máte prehľad o tom, ako vo svete fungujú iné krajiny v otázke pomoci ľuďom bez domova, a tak, ktorá krajina má najefektívnejší systém? Kde by sme si mali brať príklad?
Najefektívnejší systém je v škandinávskych krajinách, kde sa zatvárajú klasické služby pre ľudí bez domova, ako sú nocľahárne, denné centrá či útulky, ale finančné prostriedky a energiu presmeruvávajú do budovania Housing first projektov. Takže ak sa stane, že človek príde o bývanie, neocitne sa na ulici, ani v pasívnej službe, ale v bývaní s podporou. Príklad si môžeme brať aj zo susedného Česka, kde tiež začali pracovať viac s metódou Housing first. Tiež majú výhodu v tom, že z príspevku na bývanie sú ľudia schopní platiť si nájom v mestských bytoch. Čo u nás, bohužiaľ, nie je možné, kvôli nízkemu príspevku. 

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa dostali do problémov? Vedeli by sami spraviť niečo pre to, aby sa ich životná situácia zlepšila?
To je veľmi ťažká otázka. V prvom rade by nemali strácať nádej, že sa opäť postavia na vlastné nohy. Dôležité je čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc sociálnych pracovníkov a pracovníčok, ktorí dokážu poradiť v rôznych životných situáciách. Čím skôr sa podarí kontaktovať sociálnych pracovníkov, tým je väčšia šanca, že sa človeku podarí dostať z ťažkej životnej situácie.

Veronika Trojanová

(foto archív OZ Vagus, TASR)