Lenka žila s rodinou ešte do pandémie pokojný život. Počas druhej vlny, na jar, jej do každodenných radostí a starostí náhle zasiahla tragédia.
Na ochorenie COVID – 19 jej takpovediac z týždňa na týždeň zomrela matka. A tak sa ona, ako aj jej blízka rodina, musela vyrovnať s náhlou a veľmi bolestnou stratou.
No v ťažkom životnom období nebola sama. V každom jednom kúte Slovenska sa počas pandémie v podobnej situácii ocitli stovky rodín. A tak sa spolu so sestrou rozhodli spojiť smútiacich a vnímavých ľudí, ktorí na jedom mieste nájdu porozumenie a oporu tých, ktorí o blízkych či priateľov prišli rovnako ako ony. Vytvorili podpornú skupinu Rodiny a priatelia obetí Covidu-19. Následne počas leta 2021 založili občianske združenie s názvom Skutočné obete. Prostredníctvom neho komunikujú smerom k inštitúciám aj verejnosti.
Združenie svoju misiu odštartovalo s myšlienkou, že obete pandémie nie sú len štatistiky, čísla v tabuľkách. Ale konkrétni ľudia, ktorí naďalej žijú v srdciach svojich blízkych. Lenka a ďalší členovia O.Z. teraz cestujú po Slovensku a vytvárajú živé pamätníky v podobe stromu konkrétne lipy a snažia sa pomôcť rodinám, ktoré to potrebujú. Prišli tiež s iniciatívou centrálneho pamätníka obetiam COVID-19 v Bratislave.
O združení, jeho aktivitách a pomocnej ruke, ktorú podáva rodinám obetí redakciu Bratislavský kuriér informovala Lenka Straková, jedna zo zakladateliek združenia Skutočné obete.
Proces smútenia je individuálny. Ale často sprevádzaný prvotným šokom, výčitkami, smútkom, hnevom, depresiou, či apatiou. Pravdepodobne ste sa stretli s týmito emóciami či reakciami aj u seba...
Takmer so všetkými. Šokom bolo ale samotné zistenie ochorenia. A potom jeho priebeh. Nemyslím, že by sme v tom čase mohli spraviť pre maminu ešte niečo viac. V tom najťažšom období prvé mesiace po jej smrti som si vyčítala to, že som v čase, keď už bola napojená na umelú pľúcnu ventiláciu a prognózy boli zlé, málo verila, že sa ešte uzdraví. Ako by to mohlo ovplyvniť jej zdravotný stav. Časom som sa s tým vyrovnala.
Čo Vám pomohlo prekonávať tieto ťažké chvíle?
Stále sme v procese smútenia a ťažké chvíle sa s tými lepšími prelínajú. Bude to trvať ešte dlho. Všetkým nám pomáha vzájomná podpora.
Kedy vznikla myšlienka založiť OZ Skutočné obete a čo vás k tomu podnietilo?
Práve potreba vzájomnej pomoci. Už v čase, keď bola mamina v nemocnici sme s mojou sestrou Luciou Ďurajkovou uvažovali nad tým, ako pomôcť a poradiť tým, ktorí majú tiež svojich blízkych hospitalizovaných. Ako sa zorientovať v lekárskych postupoch, liečbe, čím a ako pomôcť chorým. Po tom, čo zomrela, to prirodzene prerástlo v myšlienku spojiť sa s ostatnými pozostalými, ktorých sú na Slovensku tisíce a majú si čo povedať. Zdieľanie osudov, príbehov, skúseností je pre všetkých veľkou pomocou a terapiou na vyrovnanie sa s traumami, ktoré sme prežili. Vytvorili sme teda podpornú skupinu Rodiny a priatelia obetí Covidu-19 a následne aj občianske združenie, ktorým komunikujeme smerom k inštitúciám a verejnosti.
Na začiatku fungovania združenia ste sa pokúšali o „scitlivenie jazyka“. A teda aby sa nehovorilo o počte úmrtí ale o počte obetí. Máte pocit, že sa Vám to podarilo?
Keď sa v druhej vlne pandémie prezentovali každodenné štatistiky, dočítali ste sa v nich o počte pozitívne testovaných ľudí, o počte zaočkovaných osôb, o počte hospitalizovaných pacientov. Ak ale človek koronavírusu podľahol, bol v štatistike evidovaný ako „počet úmrtí.“ Nie počet ľudí, ktorí zomreli, počet zosnulých, počet obetí.
Stálo nás to veľa úsilia, doslova stovky emailov, žiadostí, no tá zmena sa podarila. Stačí si otvoriť facebookovú stránku Ministerstva zdravotníctva SR, weby všetkých veľkých spravodajských portálov, či portál korona.gov.sk Všetci zmenili vo svojich grafoch, tabuľkách a štatistikách „počet úmrtí“ za „počet obetí“.
V minulosti Slováci prekonali viacero epidémií. Ako symbol víťazstva nad chorobou sa v mnohých mestách zachovali morove stĺpy. Cestujete po Slovensku a vytvárate „živé pamätníky“ v podobe líp. Prečo ste si vybrali túto formu vytvárania pietnych miest?
Má to viacero významov. Lipa je krásny majestátny strom, ktorý sa dožíva stoviek rokov. Veríme, že tu tak tieto stromy ako živé pietne miesta ostanú pre mnoho generácií po nás. Má listy v tvare srdca a lipový čaj má liečivé účinky na dýchacie cesty. To vnímame ako spojenie s ochorením Covid-19, ktoré napáda pľúca. No a napokon, chceli sme, aby tragédiu pandémie a jej obete pripomínalo niečo živé, pozitívne. Preto je to strom, ako symbol života, ktorý nakoniec musí nad covidom zvíťaziť.
V koľkých mestách a obciach sa Vám podarilo pietna miesta zrealizovať?
My sme precestovali naozaj celé Slovensko. Od Bratislavy až po obec Kamenica nad Cirochou, ktorá je len 40 km od ukrajinských hraníc. Túto jeseň sme vysadili dohromady 23 líp v štrnástich mestách a obciach. Košice spravili veľké gesto a lipy vysadili až v siedmych mestských častiach. Banskobystrický samosprávny kraj zas sadil lipy vo viacerých mestách. Opäť pokračujeme na jar, kde už máme prihlásených množstvo ďalších miest. Viaceré sa presúvali teraz z jesene pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu. Každá výsadba je spojená s dôstojným pietnym aktom a minútou ticha.
Prišli ste s iniciatívou na vybudovanie centrálneho pamätníka obetiam COVID- 19 v Bratislave. Oslovili ste magistrát alebo jednotlivé mestské časti? S akým výsledkom? Máte už predstavu kde by mohol pamätník stáť?
Ohľadom realizácie centrálneho pamätníka v Bratislave úzko spolupracujeme s magistrátom mesta aj s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Lokalita je už vybratá, veríme, že v dohľadnej dobe ju oznámime verejne a následne tiež zverejníme podmienky súťaže pre umelcov. Výsledná podoba pamätníka vzíde so súťaže návrhov, ktorá bude transparentná a o víťaznom návrhu bude rozhodovať komisia. Existencia pamätníka je mimoriadne dôležitá nielen ako vyjadrenie súcitu s obeťami a ich rodinami, ale v budúcnosti aj pre správnu interpretáciu tejto veľkej krízy. Pamätník bude pripomínať rozsah tragédie pandémie a jej dopad na všetky aspekty našich životov a celej spoločnosti.
Komunikujete počas svojich ciest s mnohými ľuďmi, ktorých pandémia zasiahla podobne ako vás. Každý má svoj príbeh. S akými reakciami ľudí sa stretávate?
Tie naše príbehy sú si veľmi podobné. Mnoho ľudí cíti veľkú krivdu. Tá sa týka toho, ako bola pandémia manažovaná, ako bola alebo nebola poskytovaná zdravotná starostlivosť. Mnohokrát to súvisí s odlúčením a nemožnosťou dôstojnej poslednej rozlúčky. To sťažuje vyrovnávanie sa so smrťou ich najbližších, mnohí si to nesú ako traumu. Konanie spomienkových obradov má aj preto veľký význam. Spoločnosť musí dať najavo, že im na tisícoch obetí a ich príbuzných skutočne záleží. Rodiny, s ktorými sme sa osobne pri výsadbách stretli, považujú za dôležité, že majú vo svojom meste alebo obci miesto, kde sa môžu zastaviť, zapáliť sviečku a pripomenúť si zosnulých.
Pomáha združenie týmto rodinám aj inak ako živými pamätníkmi?
V našej podpornej skupine nám ako dobrovoľníčky pomáhajú dve psychologičky, ktoré poskytujú psychologické poradenstvo. Robíme tiež online skupinovú terapiu. Všetky naše činnosti sú však financované z darov, a preto neustále hľadáme sponzorov. Nielen na financovanie projektov spomienkových líp a centrálneho pamätníka ale aj preto, aby sme mohli pomáhať viac. V budúcnosti plánujeme poskytovať pozostalým právne poradenstvo, či organizovať terapeutické pobyty.
Spolupracujete aj s organizáciami, ktoré ľuďom pomáhajú prekonať stratu aj odbornou psychologickou pomocou?
Sme v spojení aj s organizáciami Plamienok a Kolobeh života, ktoré organizovali pre zasiahnuté rodiny terapeutické pobyty a ďalšie programy.
Aktuálne na ochorenie v nemocniciach ležia stovky ľudí, zomierajú desiatky ľudí týždenne. Ako vnímate tých, ktorí odmietajú existenciu vírusu a očkovanie? Čo by Ste im odkázala?
Je veľkou otázkou, do akej miery je za smrť našich blízkych zodpovedný vírus a do akej aj bezohľadnosť ľudí okolo nás. To sa pýtame, keď vojdeme do potravín. Alebo do škôl. Kde ľudia opakovane porušujú preventívne opatrenia. Všetky krajiny sa vydali cestou očkovania. Z počtu pacientov, ktorí v našich nemocniciach končia na pľúcnej ventilácii tvoria 10 % zaočkovaní a 90 % nezaočkovaní. Dáta bez pátosu spočítali, že počas „Delta vlny“ bolo doposiaľ na ventilácii 745 pacientov. 647 z nich bolo neočkovaných. My si prajeme, aby obetí bolo čo najmenej. A aby sme aj tých líp sadili čo najmenej. Ale nie je to tak. Aj budúci rok budeme bohužiaľ vytvárať živé pamätníky aj pre tých, ktorí dnes tvrdia, že covid neexistuje.
Jana Pohanková
Foto: OZ Skutočné obete
------------------------------------------------------------------
OZ Skutočné obete odštartovalo projekt Živé pietne miesta koncom júna, kedy začali oslovovať mestá, obce, župy i ďalšie subjekty na spoluprácu. Prvé lipy vysadili v Banskej Bystrici, v Žiline, Púchove, ďalej v Košiciach, Michalovciach, Zlatých Moravciach, obci Lúčka a Kamenica nad Cirochou, Nových Zámkoch, Zlatých Moravciach, v Senci, Zvolene, Lučenci, Poltári, a pokračujú v budúcom roku v ďalších mestách a obciach.
Keďže COVID-19 zasiahol celé Slovensko, cieľom projektu je, aby mali obyvatelia v čo najväčšom počte miest a obcí dôstojné symbolické pietne miesto, pri ktorom sa môžu zastaviť a vzdať úctu obetiam či zorganizovať spomienkový obrad. Viac o projekte na www.skutocneobete.sk. Aktivity OZ Skutočné obete je možné podporiť prostredníctvom príspevku na transparentný účet: Skutočné obete COVID-19 SK60 0900 0000 0051 7908 3645