Rozhovory z mesta 12. júl 2017

Štefan Holčík: Ak by Mária Terézia bola mužom, tak dnes po ňom ani pes neštekne


S historikom, archeológom, autorom a spoluautorom mnohých kníh a propagátorom Bratislavy Štefanom Holčíkom, sme sa pozhovárali o Márii Terézii. Nielen o jej vzťahu k Prešporku, ale aj o legendách o nej, ktorým sa verí. Rozhovor prinášame pri príležitosti 300. výročia narodenia Uhorskej a Českej kráľovny.

 Mária Terézia bola vraj, aj napriek vláde osvieteného absolutizmu, dosť konzervatívna, presvedčená katolíčka protireformačného zamerania. Na druhej strane sa obklopovala osvietenými poradcami. Ako to vlastne bolo?

Mária Terézia bolo dievča z vysokopostavenej rodiny a k jej základnej výchove patrilo náboženstvo. Keď zdedila trón, mala tuším 23-24 rokov, bola tehotná a vôbec nebola pripravená vládnuť. Myslím vzdelanosťou. Mala klasické vzdelanie ako všetky dievčatá, zrejme vedela na niečo brnkať, či trošku vyšívať. Ale nemala nič, čomu by sme dnes povedali diplomatické, politické, či univerzitné vzdelanie. Naozaj bola vychovaná veľmi katolícky a jej spovedníci boli až do jej smrti jezuiti - aj keď pápež medzitým jezuitský rád zrušil. Keď sa stala panovníčkou, darovala jezuitom budovu vo Viedni, v ktorej žili jej rodičia. Volalo sa to Schloss Favorita a darovala im ju na školu. Mária Terézia bola vychovaná tak, že sa niekoľkokrát denne modlila, minimálne raz do dňa išla na omšu. V nedeľu a na sviatok chodila na omšu aj šesťkrát a vždy do iného kostola. A áno, bola veľmi konzervatívna. Na druhej strane bola ochotná prijímať pokrokové myšlienky. V období, keď veľa detí zomieralo na ovčie kiahne, jej osobný lekár, Holanďan Gerard van Swieten poradil, aby dala svoje deti vakcinovať. Vtedy to vlastne znamenalo, že z nich urobil pokusných králikov. Ona s tým ale súhlasila a väčšina jej detí ovčie kiahne prežila. Preto sa to volá vakcinácia, lebo po latinsky sa povie krava vacca. Z kravy zobrali sérum a dieťaťu ho naočkovali. Isteže hrozilo, že jej  mohli umrieť všetky deti. No nestalo sa tak.

 A čo Mária Terézia a slobodomurárstvo?

Jej manžel, ktorý bol zároveň aj jej druhostupňový bratranec, bol slobodomurárom. A slobodomurárstvo bolo v tom období niečo, načo sa cirkev pozerala ako na proticirkevné dianie. 

Ale oni boli veľmi pokrokoví a aj Jozef II. a všetci potom. Mária Terézia napriek tomu, že sama bola veľmi konzervatívna, bola celý život obklopená množstvom osvietenejších ľudí ako bola ona sama. Slobodomurárov ale nepodporovala, dokonca vo Viedni nesmeli mať lóžu. Aj preto chodili kvôli tomu sem, do vtedajšieho Prešporku.

 Mária Terézia a reformy. Bežne ľudia poznajú napríklad tú školskú. Čo ale bolo treba reformovať, keď školstvo v podstate len začínalo? Nebol to len určitý začiatok vzdelávania pre pospolitý ľud?

Treba si uvedomiť, že evanjelici mali v tomto meste už od roku 1606 svoje gymnázium a bolo to protestantské gymnázium. Síce živorilo, ale existovalo. Aj jezuiti tu už v prvej tretine 17. storočia zriadili svoju školu. A existovali tu aj židovské školy. Šľachtici nechodili do škôl, mali privátnych učiteľov. 

Ale Mária Terézia, a teraz to berte ako v úvodzovkách, celé školstvo poštátnila na základe odporúčania svojich radcov. Tí pochopili, že nie je dobre, ak každá škola vyučuje niečo iné. Naviac si uvedomovali, že inteligentní, alebo ako-tak vzdelaní ľudia sú lepší, ako nevzdelaní. A chceli, aby všetci ľudia vedeli minimálne čítať a písať. Nemuseli vedieť už nič iné. Nebolo to o povinnej školskej dochádzke, ale rodičia zodpovedali za to, aby deti mali základné vzdelanie.

 Mária Terézia a Bratislava. Je pravdou, alebo legendou, že mala rada Bratislavu?

Tomu, čomu dnes hovoríme Bratislava, boli v jej období dve rôzne veci. Mesto Pressburg a Hrad Pressburg. Boli to dve lokality, navzájom oddelené hradbami a priekopami. Mária Terézia, aj keď bola v Pressburgu, neznamená to, že bola v meste. Bola na hrade. Ale do mesta samozrejme

chodila. Nie je ale isté, či pred svojou korunováciou v Prešporku vôbec bola. Prišla sem na ňu v roku 1741 a údajne na predkorunovačnom sneme sľúbila uhorským magnátom, že počas svojej vlády bude v Uhorsku občas aj pobývať. Korunovali ju v júni a do decembra tu naozaj zostala. Nie však preto, že by to mesto alebo hrad milovala, ale preto, lebo jej švagor z Mníchova sa dal korunovať za českého kráľa a v meste Linz sa dal vyhlásiť za knieža Horného Rakúska. A postupoval na Viedeň. A tak bolo nebezpečné vrátiť sa do Viedne, pretože ju mohol obsadiť. Takže tu chvíľu bývala. V tomto období jazdili každý deň poslovia medzi Viedňou a Prešporkom a keď niečo podpísala, odniesli to do Viedne.

Problémom bol hradný palác, ktorý bol v zásade neobývateľný. Nebol tam napríklad nábytok. Aj anglická kráľovná keď sa sťahuje z Windsoru do Balmoralu, tak si so sebou všetko vozí, vrátane nábytku. Aj pri iných návštevách panovníkov požičiavali zariadenie do kráľovského paláca z meštianskych a šľachtických domácností. Takže o naozajstnom rodinnom bývaní v hradnom paláci nemohla byť reč. Po šiestich mesiacoch pobytu na hrade odišiel najskôr jej manžel a potom aj ona s deťmi a už sa sem nikdy nevrátila na dlhšie ako na 3-4 týždne. A to vždy len vtedy, keď bol Uhorský snem. Do roku 1765, keď zomrel jej manžel, bola Mária Terézia v Prešporku len štyrikrát. Možno tu bola niekedy aj inkognito, najmä v rokoch po manželovej smrti.

Raz napríklad navštívila kláštor Notre Dame, čo je za hradbami mesta. Keď mníškam postavili novú budovu, Mária Terézia sa zúčastnila na slávnosti a aj na slávnostnej omši. No spať išla do Kittsee a na druhý deň pokračovala v účasti na slávnosti.

Napríklad neexistuje žiadny záznam, že by Mária Terézia čo i len jedenkrát navštívila radnicu tohto mesta. Išla napríklad do kostola, ale nie do mesta - ale do Kapucínov, lebo tí bola za hradbami a chodila tam počas svojich pobytov skoro každý deň. Niekedy zašla aj do kostola do Dómu, ale nie každý deň a nie každý týždeň. Oveľa častejšie bola napríklad v Schloss Hofe, ktorý dala

prebudovať po manželovej smrti. Omnoho častejšie bola aj v Mannersdorfe, ktorý je pri obci Bruck and der Leitha, kde mala palác a vlastné termálne kúpele. Často pobývala s rodinou v Holíči.

 Urobila niečo s neobývateľnými priestormi bratislavského hradného paláca?

Nemoderné a nepoužiteľné priestory dala prerobiť. Architekt Pacassi ich v päťdesiatych rokoch osemnásteho storočia prebudoval a v roku 1761 už boli hotové. Dala vybudovať aj čestné nádvorie pred palácom a balkón, ktorý je nad hlavnou bránou a ktorý tam predtým nebol.

 Ako to bolo s údajným antisemitizmom Márie Terézie?

Ľudia si neuvedomujú, že antisemitizmus neznamená antijudaizmus. Slovo semita by malo mať pôvod podľa mena jedného zo synov, ktorých mal Noe, a ktorý sa volal Sem.

No a jeho potomkovia sú semiti. Ale medzi semitov patria aj Arabi, nielen Židia a aj Etiópčania, ktorí sú kresťania už 2000 rokov. Takže je to popletené. Mária Terézia nemohla byť nič iné, pretože bola vychovávaná v tom duchu, že Židia sú tí zlí, pretože zavraždili Krista. Ibaže zabudli, že aj Kristus bol Žid. Nemožno o Márii Terézii, alebo o  Husovi, či Luterovi povedať, že boli antisemiti. Bola to ich výchova.

 Hovorí sa, že česká šľachta Máriu Teréziu nemala veľmi rada a mysleli si, že ani ona ich.  Prečo?

Keď zomrel otec Márie Terézie, Česi si zvolili najskôr za svojho panovníka kurfirsta z Mníchova. Nekorunovali ju, ale jej švagra - Karola Alberta, ktorý vlastne okupoval Prahu. Prišiel do nej s armádou a české stavy, keďže im nič nezostávalo, sa postavili na jeho stranu. Až keď zomrel a jeho syn sa vzdal trónu a ďalších nárokov, bola Mária Terézia korunovaná za českú kráľovnú. Česi podľa mňa vydedukovali, že ich nemala rada preto, lebo počas celého svojho života prišla do Prahy len dvakrát... Treba si ale uvedomiť, že Mária Terézia bola v priebehu asi 20 rokov svojho života tehotná a pre ňu nebola slasť ďaleko cestovať. Mohla sa pohybovať v okolí tak asi 50 kilometrov od Viedne. My sme 60 km, čo vtedy bolo 10 míľ.

 Túto vzdialenosť prešli kočom asi za aký dlhý čas?

To sa nedá presne povedať, pretože niekedy sa plavili aj loďou. Napríklad prišli loďou do Deutsch-Altenburgu, kde prenocovali a potom prišli do Prešporka, či Schloss Hofu. Napríklad Mozartov otec bol raz v Bratislave v decembri pred Vianocami a keď sa vracal do Viedne, išiel dostavníkom. Trvalo mu to dvanásť hodín...! Bola totiž strašná zima, cesta bola hrboľatá a zamrznutá... Ale z Viedne do Prešporka trvala cesta niekedy iba tri hodiny, to keď napríklad poslali posla na koni. Pripomínam, že Mária Terézia prišla na svoju korunováciu na koči a nie na koni, ako bolo zvykom pre mužských korunovaných panovníkov. V tom čase bola tri mesiace po pôrode a predstava, že by sa panovníčka celý život presúvala na koni je mylná. Ako dieťa sa určite učila jazdiť na koni, no v ženskom sedle.

 Ako sa napríklad Mária Terézia stravovala?

Vtedy sa jedlo tak, že bolo k dispozícii asi dvadsať chodov a z každého z nich sa zjedlo len niečo. Samozrejme, každý deň ju bolelo brucho a vracala. A keď to už bolo veľmi zlé, tak van Swieten, aby jej vysvetlil prečo vracia, čo súviselo aj s jej tehotenstvami, jej počas obeda z každého chodu z jedla trošku zobral a dal do vedra. Keď dojedla a bolo v ňom už zo všetkého, tak to jedlo pomiešal a ukázal jej, ako to asi vyzerá v jej žalúdku. Vtedy pochopila, že nemôže jesť toľko a také jedlá. Takže ak sme už hovorili o jej konzervativizme, treba aj povedať, že ona si často dala poradiť. Ak by Mária Terézia bola mužom, tak dnes po ňom ani pes neštekne. Ale ona bola panovníčka – žena a obklopovala sa skvelými radcami. Sama vlastne o ničom nerozhodovala. Aj keď vám niekto povie, že Mária Terézia vydala taký a taký dekrét, tak ona ho iba podpísala. Pripravil ho niekto iný.

 Máme dostatok informácií o Márii Terézii, alebo mnohé tvrdenia o nej sú len legendy?

Množstvo vecí, ktoré sa hovoria o Márii Terézii, sú legendy. Je to spôsobené spisovateľmi, filmármi atď. Nehovorím o Bratislave, ale všeobecne. Napríklad nie je pravdou, že milovala Bratislavu ako svoje mesto.

Druhá vec je, že tí, ktorí robia rôzne podujatia, ako napríklad Korunovačné slávnosti, často skresľujú   skutočnosť. Napríklad v rámci tohto podujatia jazdila Mária Terézia po Bratislave na koni. Pritom ona chodila pešo. Najhoršie je, že ľudia si zapamätajú to, čo sa im páči a nie to, čo je pravda. Niekto vytvorí svoju predstavu, pretaví ju do scenára, ktorý je ale historickým nezmyslom a divák si myslí, že je to pravda. Napríklad tu bola aj opera, ktorá sa volala Mária Terézia a zložil ju rakúsky hudobný skladateľ. Podľa mňa išlo o najhoršiu operu, aká kedy vznikla. Mala iba dve, alebo tri reprízy. Bola hrozná. Skresľovala skutočnosti.

Mária Terézia mala šestnásť detí a jedenásť sa dožilo dospelého veku. Sama deti nevychovávala, pretože na dve deti mali vždy jednu vychovávateľku alebo vychovávateľa. Deti mali aj vlastnú domácu školskú výučbu a ona sama usmerňovala učiteľov, čo majú jej deti učiť. Svojej dcéry vydávala ako 14 a 15- ročné.

Mária Terézia svojim synom a dcéram neustále vypisovala listy, v ktorých ich poučovala, čo majú robiť. Samozrejme, že im to išlo na nervy. Napríklad jej dcéra Mária Amália sa s ňou kvôli tomu rozvadila a prestala s ňou komunikovať. Inak, podobne sa do vládnutia Márii Terézii chcela miešať aj jej matka, ktorú neskôr kvôli tomu presťahovala zo Schönbrunnu do Hetzendorfu. Nebolo to síce ďaleko, ale nebola priamo pri nej a bola akoby vo vyhnanstve, aby sa jej nemiešala do rodinných a vladárskych záležitostí.

 Ako to bolo s manželským životom Márie Terézia s jej manželom, cisárom rímskym Františkom Lotrinským? Ona mu zrejme bola verná a on...?

Myslím si, že ona mu bola verná celý život. Treba si uvedomiť, že v tom období na iných panovníckych dvoroch, napríklad vo Würtenbersku, alebo v Bavorsku, každý panovník mal množstvo metres a množstvo nemanželských detí. Napokon, jeho syn Leopold II., ktorý bol toskánskym veľkokniežaťom, mal svoju Bourbonskú manželku, s ktorou mal 18 detí. Ale keďže bola stále tehotná, tak mal aj iné dámy a dokonca, keď prišiel za cisára do Viedne, tak prišiel aj s tým svojím háremom, teda so svojimi priateľkami a ich deťmi a svojich synov urobil vysokými úradníkmi. V osemnástom storočí sa na to pozerali inak ako dnes. Na druhej strane si myslím, že Mária Terézia bola dobrou matkou a manželkou a pochybujem, že jej manžel by ju veľmi podvádzal. Aj keď sa hovorí, že keď sa viac zameral pohľadom na nejakú dámu, tak Mária Terézia ju hneď prepustila zo svojich služieb a poslala preč z Viedne. Tým ale nie je povedané, že s ňou niečo mal.

 Robert Lattacher

(foto archív BK)

2 komentáre
ODPOVEDAŤ Vladimir Dudlak | 31. 7. 2017, 10:48

Ani neviem, čo chcel svojimi poznámkami o Márii Terézii povedať Štefan Holčík súčasnej mladej generácii. Že by po nej neštekol pes, keby bola mužom? Alebo, že nemala rada Bratislavu? Tento "garážový historik" v posledných rokoch dehonestuje jednu historickú osobnosť za druhou. Zakomplexovaní historici s patinou socializmu ako je pán Holčík by mali mať zakázané publikovať verejne. Vladimir Dudlák, riaditeľ Združenia Mórica Beňovského

ODPOVEDAŤ Viliam Jablonický | 15. 7. 2017, 13:17

Očakával by som aj aspoň základnú zmienku o jednom z kľúčových reformátorov MT Adamovi Františkovi Kollárovi z Terchovej, Uhorskom Sokratovi, o ktorom máme aspoň základné texty od historikov Tibenského, Eliáša, ale aj román Hykischa, kde zohráva oprávnene mimoriadnu úlohu. Navyše by sme mu mali v Bratislave postaviť sochu s motívom spaľovania jeho reformného spisu uhorskými stavmi, ktoré nesúhlasili s ich zdaňovaním, čo sa odohrávalo neďaleko dobovej budovy snemu, dnes Univerzitnej knižnice v Ba, ktorý by výstižne hovoril o tereziánskej epoche, aj o lokálnych dejinách v globálnejšom kontexte! Paradoxne významná téma nemala primerané zastúpenie ani na nedávnej konferencii k 300-ročnici MT na bratislavskom hrade, čo považujem už za zlyhanie organizátorov...!? Pripravovaného filmu o MT, dominantne v rakúskej koprodukcii, na ktorý aj my dávame prostriedky, prostredníctvom RTVS, predpokladám, že sa, žiaľ, spomínaná téma tiež ani nedotkne...!? ViliamJ

Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter