Starosta Dúbravky vysvetľuje kauzu náhradných nájomných bytov Pri kríži

Starostu Dúbravky Martina Zaťoviča sme požiadali aby pre Bratislavský kuriér podrobne vysvetlil a zhrnul okolnosti kauzy, ktorá sa týka výstavby náhradných nájomných bytov v lokalite Pri kríži v Dúbravke.

Vysvetlíte, prečo celá kauza okolo výstavby náhradných nájomných bytov Pri kríži vlastne vznikla?

M. Zaťovič: Celá „kauza“ je dedičstvom neriešeného problému náhradných bytov pre ľudí z reštituovaných domov. Mesto malo podľa zákona 260/2011 zabezpečiť okolo 580 bytov do konca roku  2016.

Konkrétne projekt v lokalite Pri kríži v Dúbravke vznikol preto, lebo hlavné mesto tu plánovalo výstavbu už v minulosti a malo dokončený projekt.

Prvá žiadosť o vydanie stavebného povolenia v súvislosti s výstavbou prišla na stavebný úrad v auguste 2012, stavebníkom bolo hlavné mesto v zastúpení Generálnym investorom Bratislavy (GIB).

Bytový dom bol navrhnutý s deviatimi nadzemnými a dvomi podzemnými podlažiami so 134-mi parkovacími státiami. Súčasťou vybavenia okolia nájomného bytového domu malo byť detské ihrisko spolu so sadovými úpravami.

Stavebné povolenie na výstavbu 71 nájomných bytov a 32 parkovacích miest v suteréne nájomného bytového domu nadobudlo právoplatnosť vo februári 2014.

V júli v roku 2015 doručil Generálny investor Bratislavy na mestskú časť žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením.

Išlo o zmenu nájomných bytov na náhradné nájomné byty, čím sa zmenil počet bytov zo 71 na 68 bytov a z projektu boli zrušené dve podzemné podlažia určené na parkovanie.

Počet parkovacích státí bol upravený zo 134 na 98 parkovacích státí, v súlade s normami STN.

Počet parkovacích miest 98, nie je náhodný, pri 100 parkovacích miestach by muselo hlavné mesto riešiť takzvanú EIA, posudzovanie vplyvov na životného prostredie.

Po doručení všetkých dokladov potrebných pre konanie o zmene stavby pred dokončením, vydal dňa 18. januára 2016 stavebný úrad rozhodnutie, ktorým povolil zmenu stavby pred dokončením.

Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolali účastníci konania - obyvatelia dotknutej oblasti.

O ich odvolaní rozhodol, Okresný úrad Bratislava, nadriadený orgán, ktorý rozhodnutie zmenil a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať riadny opravný prostriedok.

Magistrát stále argumentuje platnými stavebnými povoleniami a zákonom o náhrade za reštituované byty. Nie sú to silné argumenty?

M. Zaťovič: Stavebný úrad je preneseným výkonom štátnej správy. V Bratislave majú kompetencie stavebných úradov mestské časti, dotknutým orgánom je hlavné mesto. Iná je situácia v prípade spornej výstavby náhradných bytov na ulici Pri kríži, kedy je hlavné mesto stavebníkom aj dotknutým orgánom zároveň.

Podľa stavebného zákona je stavebný úrad kontrolným orgánom, overuje, či stavebník realizuje stavbu v súlade s povoleniami.

Každý investičný zámer potrebuje najskôr záväzné stanovisko hlavného mesta ako dotknutého orgánu. Hlavné mesto v záväznom stanovisko posudzuje súlad či nesúlad investičného zámeru s územným plánom, napojenie na priľahlé komunikácie, avšak nerieši ako budúca výstavba ovplyvní dopravné napojenie z mestskej časti.

Ak k návrhu na vydanie územného rozhodnutia sú vydané nesúhlasné stanoviská dotknutých orgánov a predložená dokumentácia nie je v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, stavebný úrad návrh zamietne. Ku každej stavbe sa vyjadrujú dotknuté orgány, ktoré vydávajú stanoviská.

Dotknutým orgánom sú podľa stavebného zákona orgány verejnej správy - orgán ochrany zdravia, požiarnej ochrany, orgán ochrany prírody, orgán ochrany štátnej vodnej správy, orgán nakladania s odpadmi, ochrany ovzdušia, orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesa a lesného hospodárstva, orgán ochrany kultúrnych pamiatok, civilnej ochrany, cestný správny orgán a podobne.

Ak sú všetky doklady v poriadku a stanoviská dotknutých orgánov kladné, nemáme zákonné dôvody rozhodnutie o umiestnení stavby alebo stavebné povolenie nepodpísať.

Pri vydávaní povolení a rozhodnutí je stavebný úrad viazaný aj lehotami. Viaže nás správny poriadok a stavebný zákon. Konanie musíme ohlásiť do 7 dní, rozhodujeme do 30 dní, pri zložitejších prípadoch do 60 dní.

Nemôžeme len tak držať rozhodnutie a nekonať. Ak by stavebný úrad nedodržiaval lehoty, prokurátor dáva upozornenie na nečinnosť.

Prečo teda vlastne došlo nedávno k odporu obyvateľov a miestnej samosprávy proti výstavbe?

M. Zaťovič: Odpor vznikol najmä preto, že hlavné mesto spustilo práce v lokalite Pri kríži napriek tomu, že mestskí poslanci 18. februára na mestskom zastupiteľstve odhlasovali, aby sa pozemky, na ktorých sa majú náhradné byty stavať, zverili mestskej časti Dúbravka.

Obyvatelia a vedenie mestskej časti tiež upozorňujú, že byty pre ľudí z reštituovaných domov nemusí mesto totiž stavať, môže ich aj kúpiť. Koncom januára to oznámilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR spolu s magistrátom hlavného mesta.

Dúbravka tiež pripomína, že mestskí poslanci za Dúbravku žiadali hlavné mesto ešte minulý rok, aby pozastavilo výstavbu a pred spustením výstavby vyriešilo otázku s parkovaním pre obyvateľov a park. Mestskí poslanci toto uznesenie prijali a primátor Ivo Nesrovnal ho aj podpísal.

Park a parkovisko však dodnes nie sú vyriešené.

Stavbu dočasne zastavil Okresný súd, magistrát sa zrejme odvolá. Čo ďalej? Aký ďalší priebeh, či koniec tohto nepríjemného príbehu predpokladáte?

M. Zaťovič: Súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým pozastavil stavebné a výrubové konanie na pozemku Pri kríži, kde má prebiehať výstavba náhradných nájomných bytov.

Toto rozhodnutie je vykonateľné dňom doručenia, je možné voči nemu podať odvolanie na Krajský súd a Krajský súd má možnosť ho potvrdiť alebo ho zruší.

Pokiaľ podá hlavné mesto odvolanie, tak až do rozhodnutia Krajského súdu sa musí mesto zdržať stavebných prác. Mestská časť Dúbravka chce situáciu riešiť. Oslovili sme ešte raz pána primátora Iva Nesrovnala a pozvali sme ho na stretnutie.

(rl)