Rozhovory z mesta 14. december 2020

Správa, ktorú nakrúcali aj neďaleko Bratislavy, má šancu získať Oscara


Aj keď by sa mohlo zdať, že v roku 2020 sa toho na Slovensku udialo len málo dobrého, za jeden takýto významný pozitívny bod možno vnímať prácu režiséra Petra Bebjaka. So svojím novým filmom Správa, sa totiž zaradil medzi nominantov na zisk americkej Ceny Akadémie. Ľudovo známejšej ako Oscar. 

Spomínali ste, že aktuálne dotáčate v Čechách. Môžete prezradiť alebo aspoň naznačiť, na čom momentálne pracujete?
Sú to dva projekty, ktoré sa kvôli pandémii presúvali a posúvali, až sa nakoniec stretli v rovnakom čase. Jeden je šesťdielny seriál Divoké 90., ktorý mapuje deväťdesiate roky z pohľadu vyšetrovania reálneho a asi aj najznámejšieho kriminálneho prípadu v Českej republike. A druhý projekt je film s pracovným názvom Stínohra, ktorý je o túžbe po pomste.

Predpokladám, že režisér nerobí svoju prácu z toho dôvodu, aby za ňu následne zbieral ocenenia, no predsa len, vaša práca je oceňovaná často a najnovšie je dokonca film Správa nominovaný na Oscara. Kam takéto svetové uznanie režiséra posúva?
To neviem. Ak ho získame, rád vám to poviem. (smiech) Pre mňa je dôležitý vždy nasledujúci projekt. Môže sa stať, že vás oslovia so zaujímavejším scenárom, alebo vás osloví produkcia, ktorá má výrazne vyššie rozpočty na výrobu svojich projektov. Ale vždy to záleží od viacerých faktorov.

Čo by pre vás osobne znamenalo, ak by sa vám sošku podarilo získať? Bol by to splnený sen, zadosťučinenie, alebo aj otvorenie dverí do hollywoodskeho sveta filmov?
Skôr asi iba splnenie si detského sna, ale hlavne zviditeľnenie slovenskej kinematografie, ktorá podľa mňa napreduje správnym smerom.

Zjednodušene povedané, nominovaný film Správa je o dvoch židoch - Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi, ktorí utečú z Osvienčimu a svojou správou informujú o tom, čo sa v koncentračných táboroch deje. Ako dlho trvala cesta, na ktorej začiatku vznikla myšlienka vytvoriť takýto film a na jej konci je nominácia na Oscara?
Celková cesta k realizácii trvala päť rokov. Od prvého stretnutia s Jozefom Paštékom, ktorý nám ponúkol svoju spoluprácu na adaptácii Wetzlerovej knihy s názvom Čo Dante nevidel. Nasledovalo dlhé a namáhavé hľadanie koproducentov a financií, realizácia až po samotný výsledok.

Máte za sebou filmové a televízne projekty, ktoré sa týkali zločinov minulosti, aké poznačili celé ďalšie generácie, ale aj novodobé kriminálky. Čo je pre vás dôležitejšie – poukazovať na dejiny alebo na to, čo okolo nás pácha súčasná mafia v golieroch či klasickí zločinci?
Niekedy nás história poučí viac, než si sami myslíme. To, že sa niekto inak oblieka, ešte neznamená, že zmení svoje myslenie, návyky a ideológiu. A to by malo byť memento, aby sme boli stále v strehu a nedopustili, aby sa opakovala história, na ktorú nemôžeme byť hrdí.


Ktorý z vašich doterajších projektov - film, seriál či televízna mini séria, je vám najbližší  a rád sa k nemu vraciate? Respektíve, bol nejaký projekt, o ktorom si možno v duchu hovoríte, že dnes by ste ho dnes už spravili inak?
Každý projekt by som s odstupom času robil inak. Pretože je už ovplyvnený novými skúsenosťami. A ktorý mám najradšej? Vždy ten ďalší, pretože to vždy beriem ako výzvu – možnosť vyskúšať si niečo nové a stále sa učiť.

Určite aj práve vďaka tomuto prístupu je meno Peter Bebjak dnes zárukou kvality a zrejme si z pracovných ponúk môžete vyberať. Aké ale boli vaše začiatky?
Vysokú školu som skončil v roku 1999 a trvalo ďalších šesť rokov, aby sa v tom čase rozbehla televízna tvorba. Boli časy, keď som robil priame prenosy koncertov, hudobné relácie, reklamy. Bola to dobrá príprava a škola. Som rád, že tie časy, keď sa na Slovensku netočilo, sú preč a všetci majú teraz možnosť pracovať na tom, čo majú radi, čo ich živí.

Navonok sa zdá, že ste pracovne neustále v jednom kole. Stíhate aj oddychovať?
Pandémia mi práve nastavila zrkadlo. Uvedomil som si, že sa dá čas tráviť aj inak, ako len prácou a niekedy je nutné spomaliť a vychutnávať si moment prítomnosti. Ak mám voľný čas, tak ho venujem svojmu priateľovi. Pretože sú to výnimočné chvíle, byť spolu.

Nachádzame sa v čase sviatočnom, a tak prezraďte, ako zvyknete tráviť Vianoce a bez čoho si ich neviete predstaviť?
Neodmysliteľná je ich atmosféra. To, čo si nesieme z detstva a stále sa k tomu radi vraciame. Posledné roky trávim štedrý večer s Andrejovou rodinou (priateľovou, poznámka red.) a nasledujúce sviatočné dni navštívim otca a svojich príbuzných, kamarátov. To už patrí k takej rutine. A práve tá rutina vytvára to čaro Vianoc.

Na záver. Čo všetko by ste chceli stihnúť v roku 2021?
Byť zdravý.

 

Veronika Trojanová

(ilustr. foto PB, ukážky z filmu Správa)

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter