SPK: Ani štvornásobne vyšší odstrel diviakov nepomáha vyriešiť situáciu

Pred pár dňami spozorovali Bratislavčania dve samice diviaka aj s mladými na Vlárskej ulici. Ohrozovali okoloidúcich. Bratislavská mestská polícia vyzvala ľudí na opatrnosť. Napriek tomu, že sa v aktuálnej sezóne podarilo v Bratislavskom kraji uloviť 284 diviakov, čo je oproti rovnakému obdobiu v  roku 2021 až štvornásobne viac, stretnutie s diviačou zverou na frekventovaných miestach Bratislavy stále nie je žiadnou raritou. Prečo tomu tak je? Sú aktivity poľovníkov dostatočné? Ako sa im aktuálne darí so situáciou v Bratislave vysporiadať?

Pomerne často tiež dochádza k stretom medzi psom a divou zverou a tak sme u hovorcu Slovenskej poľovníckej komory (SPK) Alojza Kaššáka zisťovali, ako by sa mal správať návštevník lesa so psom, či  a kedy má poľovník právo na psa vystreliť.

Naša redakcia opakovane informovala o tom, že sa premnožená divá zver dostala až do frekventovaných častí mesta. V Karlovej Vsi dokonca starostka vyhlásila mimoriadnu situáciu. Aktivity poľovníkov vtedy označila mestská časť za nedostatočné. Prečo sa tento problém nedarilo efektívne riešiť?

Treba konštatovať, že zver sa nemôže premnožiť. Zveri je v prírode toľko, koľko jej dokáže prostredie uživiť a na Slovensku máme mimoriadne úživné prírodné prostredie, k čomu napríklad prispieva systém obhospodarovania lesov a veľkoplošné poľnohospodárstvo, taktiež klimatické zmeny prispievajú k tomu, že sa atraktívne plodiny, napríklad kukurica, pestujú v regiónoch, ktoré boli v minulosti „zemiakárskymi“ oblasťami.

K veľkému počtu zveri prispievajú aj bezzásahové územia – maloplošné chránené územia, kde nie je možné vykonávať lov zveri. V okolí Bratislavy je to Mestská pamiatková rezervácia Vydrica, kde taktiež nebude možné loviť zver. Intravilán je nepoľovná plocha, takže tu nie je možné loviť zver, ktorá sa do mesta presúva pred intenzívnym tlakom poľovníkov, pretože tí už tri roky a celoročne lovia diviaky. Taktiež k výskytu zveri v mestách prispieva aj enormný tlak návštevníkov prírody, ktorí sa počas pandémie COVID-19 mnohonásobne zvýšil.

Ako sa aktuálne darí poľovníckym združeniam v Bratislave so situáciou vysporiadať? Pomôže aj mimoriadne povolenie lovu (MPL) u diviačej zveri?

V novej poľovníckej sezóne sa v Bratislavskom kraji podarilo uloviť 284 diviakov, čo je oproti minulému roku až štvornásobne viac. MPL bolo vydané aj v predošlom roku, takže rozhodne je veľkou pomocou pri zákonnom love diviačej zveri, ako aj povolenie zakázaných spôsobov lovu, kedy je možné používať nočné videnia pre bezpečný lov diviačej zveri v noci.

Ak sa pozrieme do okolitých štátov, aká je situácia v susedných metropolách?

Európske metropoly aj všetky veľké mestá na Slovensku majú problém s diviačou zverou. Ľahká dostupnosť potravy, kŕmenie obyvateľmi, selfie-čky na facebooku pre chvíľu slávy, strata plachosti zveri a znemožnený lov na nepoľovnej ploche je to, čo vytvorí problém s diviakmi. Rovnako je to v Bratislave.

Keď sme sa minulý rok v apríli rozprávali, uviedli ste, že sa poľovníkom podarilo uloviť o 15-tisíc diviakov menej ako ste si naplánovali. V uplynulej sezóne bol cieľ Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka uloviť 100-tisíc diviakov. Podarilo sa ho naplniť?

Od začiatku sme upozorňovali, že danú métu nie je možné dosiahnuť. Jednak preto, že východ Slovenska zasiahol africký mor ošípaných (AMO), ktorý takmer vyhladil populáciu a teda lov poklesol na jednotky až desiatky kusov a nie na tisíce, ako tomu bolo doposiaľ. Taktiež, pokiaľ štát nepomôže pri spôsobe obhospodarovania krajiny, neurobíme nič. Nakoľko v kukurici, repke ani ciroku diviaka, žiaľ, nič neulovíte. Chýba tu 5-10 m priesek určený na lov.

Po udelení výnimky na pohyb držiteľov poľovných lístkov mimo okres za účelom lovu diviakov sme triezvo uvažovali o čísle 75-80 tisíc, čo sa nám aj potvrdilo. Pokiaľ by na východe Slovenska AMO nebolo, tú hranicu 100 tisíc ulovených diviakov by sme dosiahli. Celkovo sme ulovili za tri roky cez 210 000 ks diviačej zveri.

Máme tu jar, ľudia vo vyššom počte prichádzajú do bratislavských lesov, často aj so svojimi štvornohými miláčikmi. Čitatelia nás informujú, že dosť často prichádza k stretu psa s divou zverou. Aká je vaša skúsenosť? Ako by sa mal správať návštevník lesa so psom?

Každý držiteľ a aj majiteľ psa by mal poznať zákony a zákonné normy, ktoré hovoria o držbe a voľnom púšťaní psa. Psa nie je možné vodiť mimo chovného priestoru bez vôdzky a to ani v lese. Na to by mal každý majiteľ myslieť predtým, ako mu pes niekde zabehne, poraní alebo zabije zver alebo zraní človeka. Pes je šelma a ak si majiteľ psa myslí, že ho dokonalé pozná, nemusí to tak skutočne byť.

Naviac voľne pustený pes môže nasmerovať útok diviačice, ktorá si chráni mláďatá proti majiteľovi psa, ktorý u neho bude hľadať útočisko.

Objavujú sa aj situácie, kedy poľovník zastrelí psa. Kedy má poľovník právo vystreliť? Ku koľkým udalostiam prišlo v roku 2021?

Voľný pohyb psa upravujú štyri zákony a tie musí majiteľ psa dodržiavať. Každý deklaruje túto problematiku iným spôsobom. Usmrtené psy sú prevažne psy, ktoré sa nachádzajú v okolí a blízkosti osád a sú dlhodobo sledované. Ak sa stane nejaký prípad zlyhania poľovníka, ktorý zastrelí psa majiteľovi, ten má samozrejme možnosti na preskúmanie či zásah bol vykonaný zákonne alebo nie. Doposiaľ však bola na 99 % chyba na strane majiteľov psov.

Člen poľovnej stráže môže usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby. To sa nevzťahuje na poľovníckeho psa, služobné psa, ovčiarskeho, pastierskeho, záchranárskeho, psami využívanými SBS, psa so špeciálnym výcvikom a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej farbe, odlišnej od farby jeho srsti.

Ako ste sám vo viacerých rozhovoroch uviedli, vnímanie poľovníctva u časti verejnosti nie je veľmi priaznivá? Prečo tomu tak je a aké konkrétne kroky spravili SPK a združenia za uplynulý rok, aby sa vnímanie časti verejnosti zlepšilo?

SPK robí aktivity smerom k verejnosti už dlhodobo. Intenzívnejšie však komunikujeme kampaň s názvom Poľovníctvo má zmysel od roku 2020. Časť verejnosti nedostatočne chápe potrebu manažovania početných stavov poľovnej zveri napr. veľkých kopytníkov – diviačej zveri, danielej zveri, jelenej zveri a celkový prínos poľovníctva pre spoločnosť, a práve to sa im snažíme v kampani vysvetliť. 

Jednoduchým príkladom je fakt, že pokiaľ bude menej zveri, ktorú môžu loviť len poľovníci, nebude toľko dopravných nehôd spôsobených zverou, budú nižšie škody na poľnohospodárskych kultúrach, lesoch, záhradách, či viniciach. Poľovníci to postupne zvládnu, potrebujú však pomoc a pochopenie od ľudí, poľnohospodárov a lesníkov. Veríme, že sa situácia znormalizuje tak, ako tomu bolo kedysi.

jp, foto: freepik