So sprievodkyňou Zuzanou Godárovou na potulkách Bratislavou (I. časť)

Návštevníkom už 14 rokov odkrýva krásy Bratislavy. Najradšej sprevádza turistov z Rakúska. Aj preto, že máme toho mnoho spoločného, o čom podľa jej slov často ani netušíme. Jedinečnosť Bratislavy vidí nielen v bohatej histórii, unikátnej polohe, ale aj jej muzikálnej histórii. O známych aj menej známych klenotoch Bratislavy, ale aj o živote bratislavských sprievodcov vám prezradíme v dvojdielnom seriáli so Zuzanou Godárovou.

Toto leto bolo veľmi horúce. Ulice mesta, kde chýba zeleň sú prehriate aj v podvečerných hodinách, ako fungujú sprievodcovia v extrémnych horúčavách?

Snažíme sa držať skupinu čo najviac v tieni, postaviť sa pred otvorené brány alebo do podjazdov palácov, kde zvykne aspoň trocha prefukovať. Prechádzame cez hmlové fontány a teší nás, keď v horúčave zaveje aspoň malý vánok, najmä na hrade a pri Dunaji. Samozrejme nielen my, ale aj hostia by mali mať dostatočnú zásobu vody a pokrývku hlavy.

Ako je bratislavský turizmus pripravený na takéto extrémne podmienky?

Prehliadky v dopoludňajších hodinách sú v horúčavách iste príjemnejšie, ale ak je prehliadka objednaná na poobedie, nič sa nedá robiť. Sprevádzame aj vo vnútorných priestoroch na Bratislavskom hrade, v Primaciálnom paláci, v Katedrále sv. Martina a inde. Múzeá a reštaurácie už väčšinou spĺňajú štandard čo sa týka klimatizácie.

Zrejme sa do budúcna budeme častejšie zastavovať v kostoloch ako napríklad vo Františkánskom kostole, na nádvoriach s fontánami - Mirbachov palác, a v prevádzkach ako je obľúbený Obchod v múzeu na Bielej 6, kde sa dá spojiť prehliadka múzea obchodu s nákupom slovenských suvenírov. Dúfam však, že mesto bude do budúcna viac zelenšie, a že aj pobyt vonku nebude až tak neznesiteľný.

Zmenila sa skladba turistov po pandémii?

Počas pandémie sme sa viacerí sústredili na sprevádzanie slovenských záujemcov. Išli sme hlbšie do rôznych tém. Hovoríme tomu vlastivedné vychádzky a viacerým nám toto zameranie ostalo aj teraz. Túto sezónu sa nám vrátilo viac zahraničných skupín a času na prípravu na vlastivedu je už oveľa menej. Osobne nepociťujem nejakú výraznú zmenu v skladbe turistov. Asi polovicu mojich prehliadok tvoria nemecké, štvrtinu anglické a ďalšiu štvrtinu slovenské, ktorých počet u mňa oproti obdobiu pred pandémiou vzrástol. Celkovo je určite menej skupín s požiadavkou na anglický jazyk, ako bolo pred pandémiou.

Z akej krajiny pochádzajú najmenej obľúbení turisti u sprievodcov? Ktoré národy naopak sprevádzate najradšej?

Myslím, že by ste od každého z nás sprievodcov dostali na túto otázku rôzne odpovede. Ja osobne najradšej sprevádzam hostí z Rakúska a z Nemecka. Najmä s Rakúšanmi máme mnoho spoločného, čo ale nie je na oboch stranách dostatočne známe. Z Bratislavy pochádzajú mnohé osobnosti, ktoré v Rakúsku pôsobili alebo ešte pôsobia, iné zas naopak naše mesto navštívili, alebo tu aj dlhšie žili.

Napríklad známy rakúsky novinár a reportér Hugo Portisch sa narodil v Bratislave v roku 1927. Jeho otec Emil Portisch tu bol šéfredaktorom novín Pressburger Zeitung a napísal aj knihu Dejiny mesta Bratislavy-Pressburgu. Ja si Huga Portischa pamätám ešte zo správ Rakúskej televízie a rozhlasu (ORF) v čase socializmu ako veľmi erudovaného reportéra a vtedy som netušila, že sa narodil v našom meste. Hostí z Nemecka zvyknem upozorniť, že u nich známa rodina von Dohnányi, z ktorej pochádzajú dirigent Christoph, politik Klaus, novinár Johannes a herec Justus, má korene práve tu na Klariskej 10, kde sa narodil ich predok klavírny virtuóz a skladateľ Ernst von Dohnányi.

V čom je podľa vás Bratislava iná oproti ostatným metropolám? V čom krásna?

Bratislava je z okolitých metropol asi najmenej známa a v tom je jej príležitosť. Nezriedka turisti nevedia, čo majú čakať a sú veľmi príjemne prekvapení. Často mi hostia vravia, že tu máme veľmi čisto, čo si my sami zriedka uvedomujeme. Budovy v centre mesta sú už väčšinou zrekonštruované a návštevníci mi už viackrát povedali, že mesto je oveľa krajšie ako bolo pred 10 či15 rokmi. Centrum je kompaktné a útulné. V nemčine sa to dá vyjadriť slovami „klein aber fein“ – malé ale pekné.

História Bratislavy je jedinečná, striedali sa tu rôzne národnosti, konfesie, je jedným z mála korunovačných miest a túto tradíciu si aj pripomína. Jej poloha je tiež jedinečná. Hraničí s dvoma štátmi, nájdeme tu kopce aj nížinu od 514 m n. m. až po 126 m n. m. Vyvýšené miesta ako Bratislavský hrad, Devín, vyhliadka UFO, televízna veža, veža Starej radnice a čoskoro opäť aj Michalská veža ponúkajú nádherné výhľady. Do mestských lesov je to z mesta len na skok a do Horského parku ešte bližšie.

Hovoríte o pestrej histórii a jedinečnej polohe Bratislavy. Ale zvyknete jej dávať aj prívlastok hudobná. Prečo?

Tento prívlastok nášmu mestu určite patrí právom. Hudba sa tu pestovala oddávna, ale mnohoraké uplatnenie nachádzala v čase, keď Bratislava bola korunovačným i hlavným mestom Uhorska. Šľachtici aj cirkevní hodnostári si vydržiavali orchestre, do ktorých pritiahli vynikajúcich umelcov. Od 19. storočia tu pôsobil Cirkevný hudobný spolok pri Dóme sv. Martina a ďalšie telesá, mesto navštevovali mnohí významní umelci, ktorí tu koncertovali, napríklad na podporu postavenia pomníka významnému bratislavskému rodákovi Johannovi Nepomukovi Hummelovi.

V meste pôsobili tiež významní výrobcovia hudobných nástrojov. Hudba sa tu však pestovala aj v rámci takzvaného domáceho muzicírovania. V 20. storočí hrali veľkú úlohu Albrechtovci, ktorí svoje umenie a lásku k nemu prenášali na ďalšie generácie, z čoho ťaží aj dnešná hudobná scéna v meste. Samozrejme, aj súčasné hudobné dianie v podaní domácich sólistov, telies i hosťujúcich hviezd dokazuje, že hudba sem stále neodmysliteľne patrí.

Prezraďte nejakú menej poznanú no významnú historickú spojitosť s  hudobníkom, ktorá zvykne na prehliadkach zarezonovať.

Ľudia majú na základe diel Puškina, Rimskeho-Korsakova, Petra Shaffera a Miloša Formana negatívny postoj k postave Antonia Salieriho. Avšak fáma o tom, že otrávil Mozarta, sa nezakladá na pravde a pravdupovediac nemal na takýto čin ani dôvod. Salieri bol najvyššie postaveným hudobníkom vo Viedni, kapelník cisárskej dvorskej kapely. V tejto funkcii prišiel do Bratislavy služobne dvakrát: dirigovať na korunováciu Leopolda II. v r. 1790 a na korunováciu Márie Ludoviky v roku 1808. Počas druhého spomínaného pobytu býval v dome, ktorý stál na mieste dnešného domu na Panenskej 1.

Od vydania knihy Hudobný sprievodca po Bratislave, ktorú ste napísali s pánom Vyhnánkom ubehlo už niekoľko rokov, kam odvtedy smerujete svoju pozornosť?

Od vydania našej knihy ubehlo vyše 5 rokov a prehliadky hudobnej Bratislavy som rozčlenila do viacerých okruhov, pretože najmä pandémia mi poskytla čas na podrobné štúdium viacerých hudobných osobností spojených s Bratislavou. Najradšej rozprávam o skladateľoch obdobia klasicizmu a fascinuje ma aj veľký rozmach hudobného diania v 2. polovici 19. storočia s presahom do 20. storočia. Podrobne som sa venovala návštevám Johannesa Brahmsa a Clary Schumannovej a v rámci toho som neplánovane dospela k prehliadke o ženách hudobníčkach v Bratislave. Najväčší úspech mala však prehliadka hudobných osobností pochovaných na Ondrejskom cintoríne.

Máte nejaký tip pre našich čitateľov, akú hudobnú udalosť by si ešte v závere leta nemali nechať určite ujsť?

Kultúrne leto pokračuje až do konca septembra. Aktuálne prebieha obľúbený festival komornej hudby Konvergencie, Bratislavské hudobné slávnosti už o pár dní zaklopú na dvere. Hummel Fest 2022, ktorým si pripomíname nášho slávneho rodáka, bude pokračovať viacerými koncertmi v októbri. To je len stručný výber z množstva bratislavských podujatí, ktoré po dvoch rokoch pandémie už snáď budú pokračovať bez obmedzení

Ďakujem za rozhovor.

Text: Jana Pohanková

Foto: Barbora Solařová