So sprievodkyňou Zuzanou Godárovou na potulkách Bratislavou (2. časť)

K Bratislavskému hradu má obzvlášť blízky vzťah. No jej srdcovkou je Múzeum Johanna Nepomuka a nádvorie pred ním. Redakcii Bratislavský kuriér tiež prezradila, že sú aj turistické lokality, ktorým by sa radšej vyhla. Zároveň upozorňuje, že na kľúčových miestach chýba základná turistická infraštruktúra. O magických miestach, ale aj o turistických pasciach Bratislavy nám v druhom diele nášho rozhovoru porozprávala dlhoročná sprievodkyňa Zuzana Godárová.

Na ktoré miesta vodíte turistov, prípadne vašich priateľov najradšej, ktoré sú vašou srdcovkou?

Múzeum Johanna Nepomuka Hummela na Klobučníckej ulici a nádvorie pred ním je skrytým skvostom, ktorý si málokto všimne. Hummel bol najvýznamnejší hudobník, ktorý sa tu narodil a v jeho útulnom múzeu priam dýcha na nás doba rozkvetu nášho mesta v 2. polovici 18. storočia.

Z dominánt mesta je to Bratislavský hrad, ku ktorému mám blízky vzťah, keďže moja mama bola jednou zo študentiek prof. Alfréda Piffla. Profesor sa veľkým dielom zaslúžil o záchranu hradu. Svojich študentov vodil v 50. rokoch 20. storočia do ruín, kde kreslili. Opatrujem v maminom indexe dva jeho podpisy. Hrad je doslova magické miesto, ktoré nadobudlo nedávnym objavom keltsko-rímskych stavieb ďalší dôležitý rozmer.

Katedrála sv. Martina je tajomným priestorom s množstvom zákutí a historických vrstiev, sprevádzam tam s obrovským rešpektom. V neposlednom rade je to Dom Albrechtovcov a jeho záhrada – čarovné a hudbou nabité zákutie, ktoré mnohí Bratislavčania ešte nepoznajú. Znova v ňom vzniká centrum slobodných umení, ako tomu bolo za čias Alexandra a Hansiho (Jána) Albrechtovcov.

Sú aj také lokality, ktoré pri prehliadkach vo vás naopak vyvolávajú negatívnu emóciu, prípadne sa im vyhýbate. Vystríhate návštevníkov pred tzv. turistickými pascami?

Nemám rada úzke miesta, napr. pri Keglevichovom paláci na Panskej ulici. Raz tam do mňa narazil cyklista, našťastie som udržala rovnováhu. Ďalej úsek od Rybárskej brány popri Čumilovi k soche Ignáca Lamára – Schöne Náciho je väčšinou preplnený. Hostí je potrebné aj viackrát v rámci prehliadky upozorniť, aby dávali pozor na svoje osobné veci, pretože mám skúsenosti, že sa (nielen) tam kradne.

Na Ventúrskej počas jedného presunu stretneme v priemere päť áut a vyhýbať sa im v sezóne vonkajších sedení pred reštauráciami a kaviarňami s väčšou skupinou nie je jednoduché. Za turistickú pascu považujem ceny taxíkov, ktoré si klient zoberie priamo z ulice.

Turisti môžu negatívne vnímať aj „vstupné brány“ do Bratislavy, ktoré sú roky v zanedbanom stave. Máte takú skúsenosť?

Hlavná železničná stanica je budova, ktorú žiadny návštevník prichádzajúci vlakom neobíde. Výťah z nástupíšť už síce existuje, ale väčšina cestujúcich aj tak kráča s batožinami po schodoch. Schody sú tam všade. Keď konečne vyjdete z budovy stanice, otvorí sa pred vami nehostinné námestie pred stanicou. Hovorím z vlastnej skúsenosti, skupiny, na ktoré som tam čakala, to nijako nekomentovali.

V oblasti Rybného námestia zas chýbajú moderné verejné toalety s väčšou kapacitou. To je totiž vstupná brána do mesta pre mnohé skupiny a individuálnych turistov, ktorí vystúpia z lodí alebo autobusov v okolí hotela Park Inn. Takéto veľkokapacitné zariadenie tu dlhodobo chýba.

Je lokalita, historická udalosť alebo osobnosť Bratislavy v dejinách, ktoré keď spomeniete dokáže ľudí zaručene poriadne prekvapiť? Prípadne pamiatka, klenot, o ktorej aj sami Bratislavčania vedia veľmi málo?

Hostia z ktorejkoľvek krajiny reagujú s prekvapením na fakt, že vdova po W. A. Mozartovi, Constanze sa v Katedrále sv. Martina 26. júna 1809 druhýkrát vydala za svojho dlhoročného podnájomníka, dánskeho diplomata Georga von Nissena. Prakticky pod hrozbou paľby francúzskych striel z druhej strany Dunaja, lebo v ten istý deň začali Francúzi s ostreľovaním a zasiahli aj Kapitulskú ulicu, katedrála však zostala nezasiahnutá.

Klenoty tu máme na každom kroku, k najvzácnejším patria anglické tapisérie zo 17. storočia s námetom z gréckej mytológie v Primaciálnom paláci. Blízke Múzeum J. N. Hummela vystavuje napr. spinet, na ktorom hrával Hummel u svojho učiteľa Mozarta. Ďalej spomeniem zvyšky keltsko-rímskych stavieb na Bratislavskom hrade, zlatý keltský poklad, 109 cm vysokú monštranciu z 15. storočia v klenotnici Dómu sv. Martina a krstiteľnicu v tom istom kostole z roku 1409. Ornát, ktorý darovala Mária Terézia delegácii z Rače, vystavený v Račianskej izbe. Samotnú expozíciu Gerulaty v Rusovciach. Nádherný areál hradu Devín, skameneliny z treťohorného mora a mnohé ďalšie.

Stáva sa vám, že vám domáci turisti-„starí“ Bratislavčania doplnia informáciu, ktorú ste o danej lokalite, budove či dianí nevedela?

Samozrejme. V prípade Esterházyho paláca na Kapitulskej som na základe preštudovaných informácií mala dojem, že štvrté predné krídlo nikdy nebolo dostavané. Jeden účastník prehliadky ma však upozornil, že bolo. V 80-tych rokoch 20. storočia sa tam ešte bývalo a poslal mi aj fotografiu. Poriadne ma prekvapila aj existencia rysky ukazujúcej úroveň hladiny Dunaja pri povodni v roku 1850 v podjazde Csákyho paláca na Panskej ulici. Väčšinou pred ňou zvykne stáť auto, prípadne stoličky z blízkej reštaurácie, tak ju nevidno. My sprievodcovia sa neustále musíme ďalej vzdelávať, pretože pole nášho pôsobenia je veľmi široké a informácie nie sú nikdy konečné.

Ďakujem za rozhovor.

Jana Pohanková

foto: BTB