Počet samovrážd v Bratislavskom kraji zrejme ani za rok 2020 neklesne pod 50

Bratislavčania podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR zvládajú súčasnú krízu z psychologického hľadiska najlepšie, odborníci na duševné zdravie dvíhajú varovný prst.

Slovákom hrozí, že oveľa dlhšie, než zo samotnej krízy spojenej s ochorením COVID-19, sa budú vyrovnávať s jej dopadom na ľudskú psychiku. Pri pohľade na počet dokonaných samovrážd v Bratislavskom kraji vidno, že v rokoch 2018 a 2019 prišlo v posledných 5 rokoch k rekordným číslam, a to sme zatiaľ nevideli čísla za rok 2020. Sumárne údaje za pandemický rok 2020 totiž  budú k dispozícii až na jar tohto roka. Čiastkové dáta však ukazujú, že uplynulý rok nebol výnimkou a samovraždy opäť prekročia číslo 50.

O zhoršujúcom sa duševnom zdraví v našej spoločnosti, sme sa porozprávali s psychológom a zakladateľom projektu Internetovej poradne pre mladých - IPčko.sk, PhDr. Marekom Madrom, PhD.

Občianske združenie IPčko pomáha ľuďom, ktorí sa ocitnú v ťažkých životných situáciách. Kto všetko, s akými problémami a akým spôsobom sa na vás môže obrátiť?

Občianske združenie IPčko vzniklo v roku 2012 s cieľom vytvoriť v online prostredí bezpečné miesto pre tých, ktorí sa ocitajú v náročnej životnej situácií alebo v kríze. Prevádzkujeme 3 linky pomoci - IPčko.sk, ktoré sa od začiatku existencie venovalo pomoci mladým ľuďom, Dobrá linka - internetová linka pomoci pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením a špecializovaná COVID-19 Krízová linka pomoci. V našej práci spájame odborné poznatky z psychológie s modernými technológiami. Od apríla 2020 sme prešli na NONSTOP prevádzku na všetkých našich službách a nie sme už iba pre mladých, ale pre všetky vekové kategórie. Okrem samotných liniek pomoci sa venujeme tvorbe odborných a pomáhajúcich materiálov, realizujeme rôzne osvetové kampane, spolupracujeme s ďalšími odborníkmi z rôznych organizácií, pripravujeme medzinárodné konferencie a naozaj sa snažíme reagovať na aktuálnu potrebu, ktorá v oblasti duševného zdravia a online priestoru vzniká. 

Tu pritom vaša pomoc ešte stále nekončí...
V minulom roku sme spustili webový portál stalosato.sk, na pomoc obetiam online sexuálneho zneužívania, zriadili sme výjazdový Krízový intervenčný tím IPčko, ktorý prichádza priamo za človekom v kríze pri samovražednom pokuse alebo pri domácom násilí a už onedlho, keď to pandemická situácia dovolí, otvoríme Klub MACHOVISKO - bezpečné miesto pre mladých ľudí v kríze, ktorý je založených na nízkoprahových princípoch.

Predpokladám, že výjazdový tím vyráža k najťažším prípadom. No ak nás práve číta niekto, koho sužujú problémy a nie je to v rovine tak zásadnej, ako pri myšlienkach na samovraždu, tak akými konkrétnymi spôsobmi s ním viete jeho problém odkomunikovať? 

Na linke pomoci IPčko.sk ponúkame naše služby na chatovej poradni a na mailovej poradni. Na Krízovej linke pomoci sme tu prostredníctvom chatovej poradne, mailovej poradne, video poradne a na bezplatnej telefonickej linke 0800 500 333. Na Dobrej linke funguje chatová poradňa, mailová poradňa a video poradňa pre ľudí so sluchovým postihnutím. Všetky služby sú poskytované nonstop, anonymne, bezplatne a s dostupnosťou na pár klikov bez akejkoľvek registrácie.

S akými problémami sa na vás momentálne ľudia obracajú najčastejšie?

Témy, s ktorými sa na nás ľudia obracajú, sú rôzne, ale už dlhodobo je téma číslo 1 pocit osamotenia a strachu (19,3% všetkých kontaktov v roku 2020), potom sú to myšlienky na samovraždu (15,3%), domáce a sexuálne násilie (8,5%), pokus o samovraždu (6,5%), ale aj partnerské vzťahy, psychosomatika, duševné problémy,…

Do akej miery ovplyvnila pandémia, ktorá trvá už takmer rok, duševné zdravie Slovákov vo všeobecnosti?

Pandémia COVID-19 výrazne ovplyvnila duševné zdravie Slovákov. Hovoria o tom aj naše štatistiky z krízových služieb občianskeho združenia IPčko a aj témy, ktoré sa na jednotlivých linkách pomoci, ktoré prevádzkujeme, objavili (IPčko.sk, Krízová linka pomoci, Dobrá linka). Celkovo sme od začiatku pandemickej situácie zaznamenali zvýšený nárast počtu kontaktov a žiadostí o kontakt. V roku 2020 sme uskutočnili 52 682 kontaktov (v roku 2019 ich bolo 21 900). Tieto čísla sú jasným dôkazom toho, že nová situácia výrazne zasiahla duševné zdravie, a to nie len u tých, ktorí duševné ťažkosti mali aj v období pred pandémiou, ale aj u tých, ktorí dovtedy žiadne ťažkosti nepociťovali. Ľudia pomoc hľadajú a potrebujú. O duševnom zdraví sa práve v tomto období začalo intenzívnejšie a otvorenejšie hovoriť a evidujeme určitú snahu aj na národnej úrovni, ktorá by mohla priniesť efektívne zmeny v starostlivosti o duševne zdravie. 

Počet zdravotníkov, ktorí kontaktovali IPčko v  priebehu roku 2020 výrazne narástol

l  

 

Ktorý mesiac v minulom roku bol pre Slovákov najťažší?

V roku 2020 sme uskutočnili 52 682 pomáhajúcich komunikácií. V mesiaci december sme zaznamenali 5543 kontaktov, čo znamená, že mesiac december bol najnáročnejším mesiacom v našej histórii. V mesiaci november sme pritom mali 4014 kontaktov.

Koľko kontaktov z toho počtu sa týkalo buď myšlienok, alebo priamo pokusom o samovraždu? 

V roku 2020 sme v téme myšlienok na samovraždu boli kontaktovaní 8060-krát a pri samotnom pokuse o samovraždu to bolo 3 422-krát, pričom najviac sme ich zaznamenali na konci roka v decembri.  

Čo konkrétne tento zhoršujúci sa trend v spoločnosti spôsobuje? 

Izolácia pre našu bezpečnosť má samozrejme svoje úskalia a dopady na duševné zdravie. Fakt je ten, že celá situácia trvá veľmi dlho. V prvej vlne sme boli tak spoločne zomknutí a pripravení zabojovať, zatvoriť sa doma, aby sme čo najskôr mohli opäť ísť von. V druhej vlne je už väčší výskyt tých negatívnych pocitov, frustrácie a straty istoty, že to skončí, respektíve kedy to skončí. Vplyvom izolácie prišli ľudia o sociálne kontakty - žiaci a študenti neboli v škole od konca septembra. Pre mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v období, kedy sú pre nich rovesnícke vzťahy významnejšie ako vzťahy s rodinou, to má fatálne následky na ich psychický, sociálny aj akademický vývin. Zamestnanci na home office sú ohrozenejší syndrómom vyhorenia. Nehovoriac o strate zamestnania, čo dostáva ľudí do existenčnej krízy, a to najdôležitejšie - domáce násilie. V dôsledku izolácie sa obete ocitli v jednej domácnosti s agresorom na 24 hodín. WHO varuje pred sekundárnymi následkami pandémie COVID-19, ktoré sú fatálnejšie ako samotná pandémia. Upozorňuje na zvýšenie počtu obetí domáceho násilia, na stúpajúci počet samovrážd, depresie a pod. 

Je pravdou, že ak sa v médiách objavia podrobné informácie o spôsobe spáchania samovraždy nejakej mediálne známej osoby (naposledy napríklad p. Lučanského), tak ľudia uvažujúci o ukončení svojho života, majú tendenciu brať si z medializovaného spôsobu prevedenia príklad?

My v IPčku už dlho upozorňujeme na takzvaný Wertherov efekt, ktorý je vo svete známy ako “the Werther effect” alebo “copycat suicide”. Objavuje sa ako následok nevhodného informovania zo strany médií o samovražde, častokrát verejne známej osoby, alebo v prípade, že sa samovražda prezentuje ako jediná odpoveď na životné problémy a krízy. Následkom toho môže dochádzať najmä u citlivých a zraniteľných ľudí k identifikácii, stotožneniu sa a zároveň k obdržaniu presného návodu, ako smrť realizovať. Prináša to aj ďalšie nežiadúce javy, ako napríklad stratu motivácie riešiť svoju situáciu, zhoršenie zdravotného stavu, úzkosti,…

Na základe ľudí, ktorí sa na vás obracajú so žiadosťami o pomoc viete upresniť aj to, ako sú na tom so zhoršeným psychickým zdravím konkrétne Bratislavčania?

Naše služby sú naozaj anonymné, čiže nevieme z hľadiska našich kontaktov posúdiť, čo trápi ľudí v meste a čo na vidieku. My sa v rozhovore nedopytujeme na to, odkiaľ človek pochádza. Ak poznáme miesto, kde sa človek nachádza, tak je to preto, lebo nám to ten človek spontánne spomenie a povie.

Skúsme teda na záver poradiť. Ak cítime, že sa psychické rozpoloženie našej blízkej osoby v uplynulých mesiacoch zmenilo alebo sa mení k horšiemu, ako mu vieme pomôcť?

Úplne najdôležitejšie je nenechať ho samého a dať mu najavo, že v tej bolesti ste ochotný s ním byť. Nepoučovať, nemudrovať, neradiť mu, čo má robiť, ale jednoducho len s ním byť. A chcieť tam byť, nie musieť. Dať tomu človeku najavo, že mu chcete byť blízko a chcete, nech si myslí čokoľvek, nech cíti čokoľvek, chcete ho podporiť, nech by mal akýkoľvek nápad. Podporiť ho treba najmä v stratégiách, ktoré mu pomôžu dostať sa z toho von. Napríklad hľadať niečo, čo by ho mohlo potešiť.
Druhá rada – je dobré, keď sa s niekým poradíte alebo keď ho motivujete k tomu, aby vyhľadal pomoc. Možno mu treba úplne otvorene povedať, že nie ste odborník, a to, čo viete ponúknuť, je skôr záujem, chuť a čas, že s ním radi budete. Ale toto je obrovská veda. Veľa ľudí si myslí, že to nestačí. No práve naopak. Keby sme žili takéto kontakty, vzťahy – že sa dokážeme takto vnímať – som presvedčený o tom, že by nám všetkým bolo lepšie a aj naše vzťahy by vyzerali trochu inak.
Odporúčam neradiť, nemoralizovať, nemudrovať, nehovoriť vety ako: Bude dobre. Aj iní ľudia majú iné problémy. Aj ja som to zažil. Pretože každý z nás a príbeh každého z nás, je taký jedinečný, že nie je možné, aby sme zažili to isté. Mohli sme zažiť niečo podobné, ale nie to isté. A pri človeku, ktorý je na okraji priepasti medzi životom a smrťou, je naozaj najliečivejšie dať mu najavo svoju podporu, pomoc, chytiť ho za ruku a zobrať ho k odborníkovi. 

Počet samovrážd v Bratislavskom kraji podľa pohlavia

	SPOLU	MUŽI	ŽENY
2019	54	45	9
2018	54	36	9
2017	37	33	4
2016	38	36	2
2015	44	36	8

Veronika Trojanová

(foto TASR, ipcko.sk)