Rozhovory z mesta 16. september 2021

Petra Polnišová: „Bratislava je malé veľké mesto, a preto mi vyhovuje.“


Herečka, komička, zabávačka. Akokoľvek z toho by sme ju nazvali, dnes už to tak celkom pravda nebude. Petra Polnišová sa začína čoraz výraznejšie angažovať ako producentka, čo si môžu fanúšikovia preveriť vďaka jej najnovšiemu počinu, filmu Známi neznámi.

Prvý raz sa ocitáte v pozícii koproducentky, po boku ostrieľanej producentky Wandy Hrycovej. Predpokladala som, že s projektom prišla ona za vami, no vraj to bolo opačne...
Nie, nie. My s Wandou bývame blízko seba, sme kamarátky a poznáme sa už veľmi dlho. S tým, že môj partner Ďuro Brocko robí distribúciu filmov. A tak sme projekt filmu Známi neznámi predostreli Wande. Ju to veľmi oslovilo a išli sme do toho. Som veľmi rada, že sme sa takto našli, lebo Wanda je veľmi špecifický typ producenta a už následne, počas práce, sme sa absolútne dopĺňali. V nejakej sfére dominovala ona, v inej zase my.

Mali ste s producentskou prácou skúsenosť už z minulosti?
Už z pár filmov pred Známi neznámi, napríklad vo filme Cuky Luky, kde som bola v trošku inej pozícii, než len ako herečka. Vtedy som prenikla do tajov prípravy filmu. Veľmi ma to oslovilo.

Čo je stresujúcejšie - byť herečkou alebo producentkou?
Teraz je to veľký stres, pretože my sme do toho išli aj finančne tak, že keď to dopadne zle, tak to dopadne zle. Veľký adrenalín. Dôvodom je to, že tento súčasný film nie je úplne priamo financovaný z audiovizuálneho fondu. Nebolo to tak, že by sme dostali peniaze s tým, aby sme teraz niečo natočili. Nie. Preto sme veľkú časť projektu financovali z vlastných zdrojov. Je to iný typ producentstva, na aký sme u nás zvyknutí a je to aj oveľa väčší stres.

Okrem sponzorských peňazí ste si na natočenie filmu požičali veľkú sumu od banky. Vraj státisíce. Znamená to, že ak film neuspeje, tak ručíte aj vlastným majetkom?
Môže sa stať všeličo, ale teda v našom prípade, ak by sa niečo zlé stalo, tak sme veci nastavili tak, aby sme nemuseli rozpredávať všetky osobné veci, šatstvo. (smiech) Snažili sme sa znižovať riziká a dohody s partnermi nastaviť tak, aby to nebol úplný „prúser“. Ale my sme tomuto projektu od začiatku verili tak, že zlé myšlienky si vôbec nepripúšťame.

No jedna vec je riziko ako také a niečo celkom iné je riskovanie v čase pandemickom... 
Áno. A to vám poviem, že musíte byť trochu pološialený. Na druhú stranu, keď sme boli v Báčskom Petrovci kvôli inému projektu a rozprávali sa s miestnymi ľuďmi, že ako oni fungovali v čase vojny, ktorá tam bola, tak nám hovorili, že oni každú sobotu „žúrovali“. Jednoducho sa tvárili, že o nič nejde. A tak sme sa rozhodli postaviť k životu aj teraz týmto štýlom. Áno, máme tu pandémiu, chorobu, strach, no na druhej strane, aby som si sadla doma a plakala do vankúša, že tu všetci pomrieme, to asi nemá zmysel.

Prečo práve film Známi neznámi podľa talianskej predlohy, ktorý má najviac remakov v histórii kinematografie? 
Priznám sa, že sme chceli vytvoriť projekt, ktorý už je napísaný. Pretože v dnešnej dobe napísať film, je mimoriadne zdĺhavý a náročný proces. Aj finančne náročný, pretože musíte nejakým spôsobom zafinancovať ľudí, ktorí pre vás napíšu nejakú vec. Preto sme si povedali, že skúsime niečo, kde s istotou vieme, že scenár je fantastický a že to skúsime v našej verzii. Takže to bol taký malý experiment...

V snímke tiež hráte, takže ste na svoju pôvodnú profesiu zrejme nezanevreli úplne. Alebo sa postupne presuniete výlučne za kameru?
Mňa baví to prepájanie. Klamala by som, ak by som povedala, že herectvo ma viac nebaví, že už budem len za kamerou. Myslím si, že sa to dá pekne snúbiť. A tiež som si povedala, že aj takí tí veľkí herci vo svete si sami vytvárajú či hľadajú príležitosti, kde môžu svojim menom pomôcť, tak prečo by sme to nemohli robiť aj na Slovensku. Bohužiaľ, druhá vec je moja povaha, ktorá je veľmi dynamická. Nedokážem len tak sedieť, pozerať do steny a nevymýšľať nové veci. (smiech)

Na čo sa chcete ako producentka v budúcnosti zamerať?
Nás ako producentov zaujímajú skôr menšie projekty. Nemám rada megalomániu. Aj Známi neznámi sú menší projekt, pretože tu nám na scéne nebehalo 450 historických postáv. Je tu veľmi malý kolektív ľudí a na film je to celkovo veľmi komorne natočené.

Zniete dosť odhodlane, a tak, máte už vo výhľade ďalší projekt?
My už robíme na jednom projekte, ktorý sa bude natáčať v Srbsku, v Báčskom Petrovci, ako som už naznačila. Je to o slovenskej komunite, ktorá tam žije a je to tak čarovné prostredie, že autor filmu, aj režisér, ktorý nás oslovili, nás absolútne zaujali. Neváhali sme. Veľmi sa na to teším.

Vráťme sa k vašej aktuálnej práci. Prečo ste film Známi neznámi nenatáčali v Bratislave, keď ste navyše rodenou Bratislavčankou?
My sme točili v Bratislave, ale v štúdiu. Vytvorili sme si akože pražský byt, lebo projekt bol nastavený ako Česko – Slovenský a dramatizoval ho Petr Jarchovský. Nastavili sme film tak, aby bol atraktívny pre celý Česko – Slovenský trh. Takže sme si vytvorili takú malú Prahu v Bratislave.

Ktorá lokalita z hlavného mesta je tá vaša?  
Pochádzam z Vajnôr. Potom sme sa presunuli do Rače a dnes bývam v Starom Meste. Ale bývala som aj v Ružinove, v Petržalke. Môžem povedať, že som bývala skoro vo všetkých častiach Bratislavy. A tiež som žila na porovnanie vo veľkých mestách – v Londýne, v Miláne... naozaj som pocestovala, no k Bratislave mám srdcový vzťah. Z Bratislavy sa stáva krásne európske mesto a som strašne rada, že tu môžem byť.

Čím je vám taká blízka?
Bratislava je pre mňa také malé veľké mesto a ja som tento typ. Tým, že som žila aj v naozaj veľkých mestách, tak tie už boli pre mňa príliš anonymné. Ale Bratislava nie je veľká. Je drobná, ale zároveň je už dosť veľká na to, aby sa tu dalo robiť veľa rôznych vecí.

 

Veronika Trojanová

 

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter