Okrem pohlavia a veku nevieme, kto k nám z Ukrajiny prichádza. Nie sú konkrétne dáta. Zbierať sa mali začať v polovici apríla

Na Slovensko v minulosti prichádzalo ročne osem až desaťtisíc cudzincov, ktorí prechádzali cudzineckou políciou, zároveň sme mali okolo 160 000 cudzincov v nejakej forme legálneho pobytu a migračný úrad robil približne 400 žiadostí o azyl ročne. Teraz prichádza 300 000 utečencov za mesiac a 61 000 sa prihlásilo. Socioekonomicky ide o primárne ženy s malými deťmi do 18 rokov, alebo potom už ľudia po šesťdesiatke.

Do bratislavského Auparku príde denne 700 - 800 ľudí po stravu či hygienické balíčky. Školy a škôlky už prijímajú prvé ukrajinské deti. O tom, ako sa aktuálne vyvíja utečenecká kríza a ako Bratislavčania môžu ešte aj teraz pomôcť ľuďom sužovaným vojenským konfliktom sme sa rozprávali s riaditeľom Migračného úradu ministerstva vnútra Jánom Orlovským.

Na začiatku vojny sme mohli vidieť na strane Slovákov vlnu živelnej pomoci, robili sa zbierky, následne vznikali centrá pomoci, ľudia pomáhali s ubytovaním , niekedy aj vo svojich príbytkoch. Zmenilo niečo sa v nastavení ľudí za mesiac a pol od invázie ruských vojsk na Ukrajinu? Dochádza po čase k nejakému „vytriezveniu“?

Nie sú za tým konkrétne dáta, na druhej strane je prirodzené že po mesiaci vyprchá také to nadšenie - poďme pomáhať. Akonáhle to trvá už mesiac ľudia si chcú žiť svoj pokojný život. Ale táto kríza nebude trvať mesiac, keďže rozsah deštrukcie niektorých miest na Ukrajine je hrozný. Na druhej strane je fakt, že väčšina prichádzajúcich žien sa chce vrátiť naspäť. Predsa rodina je len jedna. A keď sa situácia ako tak upokojí, určite sa budú chcieť vrátiť.

Aká je aktuálne situácia s dobrovoľníkmi? Tí v úvode krízy významne pomáhali. Spočiatku sa hlásilo, či už na pomoc na hranice, alebo do centier pomoci množstvo ľudí. Je ich na miestach, kde sú potrební stále dostatok?

Tu sme mali celkom šťastie. Počet ľudí, ktorí prichádzajú klesol na jednu šestinu oproti postupu prvý týždeň. Teraz denne prichádza 2000 až 3000 ľudí oproti začiatku utečeneckej vlny, kedy ich päť až sedem dní prichádzalo 12 až 14 tisíc. Celkovo je u nás prihlásených 61 tisíc ľudí.

Aby ste si to vedeli predstaviť. V roku 2015 prišlo jeden milión Sýrčanov do Nemecka, čo je 80 miliónová krajina. Takže ten pomer 1:80 znamená na Slovensku 62 500 ľudí. Čiže sa blížime k tomu, čo bolo v Nemecku v  prepočet na počet obyvateľov v danom roku.

Ukrajinci mali pred príchodom utečencov na Slovensku celkom silnú komunitu...

Áno určite nám pomáha aj tých 60 tisíc Ukrajincov, ktorí tu žili legálne pred krízou a vykrývajú istý servis level pre tých, čo teraz prichádzajú. Veľa ľudí tu má svoje zázemie. Ukrajinci na Slovensku zároveň majú veľmi silnú občiansku spoločnosť, ktorá im pomáha.

Poznáme, kto sú ľudia, ktorí ku nám prichádzajú? Má napríklad primátor Bratislavy, či starostovia mestských častí vedomosť, akí ľudia do Bratislavy prichádzajú, aby sa podľa toho vedela nastaviť pomoc v oblasti vzdelávania, trhu práce, ubytovanie a podobne?

Nie. Čo nám chýba, a to sa len teraz začína, je zber dát o tom, kto sú ľudia, ktorí k nám prichádzajú.

Zatiaľ nemám vedomosť, že by niekto mal takéto dáta. Vieme len aké je vekové zloženie a pohlavie ľudí, ktorí sem prišli, alebo sa zaregistrovali do dočasného útočiska. Ale z toho mena a identifikačného čísla nevieme aké má vzdelanie, zdravotné indikácie, aké zdravotné, sociálne či vzdelávacie potreby. To platí rovnako pre dospelých ako pre deti. V polovici mesiaca apríl by sa mali začať robiť prvé dotazníky.

Už v polovici marca sa k nám dostali informácie, že Košice sú plne obsadené, Bratislava má posledné miesta, v Prahe už začiatkom marca nemali dostupné ubytovacie kapacity. Musia sa vytvárať nové. Koľko ľudí sme schopní ešte prijať?

Okresné úrady dostali povinnosť vytvoriť kapacitu 50 postelí v každom okrese. Keď prídu nejakí ľudia, čo nemajú kde bývať, nahlásia sa na koordinačné centrum a následne nasadnú do autobusu. Ten ich odvezie do okresu, ktorý má práve „službu“. Aktuálne všetky kapacity nie sú vyčerpané, ale je to aj vďaka tomu, že sme práve v období ticha. Akonáhle utíchli boje okolo Kyjeva, pohyb sa znížil.

Ako môžu Bratislavčania aktuálne pomôcť?

Ubytovanie bude chýbať stále. Stále je veľmi užitočná aj potravinová pomoc a samozrejme dobrovoľníkov nikdy nie je dosť, či už na Hlavnú stanicu,  alebo inde. Potrebné sú aj nejaké jazykové schopnosti. Jazykovo vybavení ľudia sa využívajú aj pri návšteve lekára. Hotovosť pre mimovládne organizácie, ktoré v tejto oblasti robia, je ešte lepšia ako keď donesiete potravinovú pomoc. Potrebný tovar si vedia nakúpiť za veľkoobchodné ceny. A samozrejme zdravotnícke služby sú v komunitných centrách vždy vítané.

Tvorí sa aktuálne dlhodobejšia stratégia ako si s utečencami poradiť?

Na európskej úrovni bola vytvorená DG ECHO, alebo riaditeľstvo pre krízové situácie, ktoré aktuálne rieši najmä Moldavsko, kde od začiatku vojny na Ukrajine prekročilo hranice 400 000 vojnových utečencov, pričom asi 100 000 z nich sa rozhodlo zostať. Riaditeľstvo teda teraz prioritne rieši kam presunúť z Moldavska utečencov ďalej. Ostatné debaty sú zatiaľ v zárodku.

Ďakujem za rozhovor.

Jana Pohanková

foto: TASR