Najkrajšie sviatky roka, alebo hon za vianočným „zázrakom“? Psychologička radí ako zvládnuť Advent a užiť si vianočné sviatky aj v osamelosti

Spoločenská atmosféra je dosť napätá. Dva roky pandémie, ekonomická, environmentálna kríza, vojna na Ukrajine, v Bratislave sa udiali viaceré tragédie v poslednom období. Úzkostí a depresií výrazne pribudlo. V rozhovore so psychologičkou Janou Račkovou Vyskočil sme zisťovali či budú tohtoročné vianočné sviatky iné ako po minulé roky a čitateľom poradí napríklad aj to, ako zvládnuť počas Vianoc samotu či  osamelosť.

Budú podľa Vás tohtoročné Vianoce iné ako tie minulé?

Každoročne sa niečo melie a deje s ľuďmi a okolo ľudí. Ale vždy boli sviatky, obzvlášť Vianoce, tie, ktoré podporujú pocit, že aj keď sa dejú veci zlé, niečo sa nemení, stále tu ostáva. Je to ako s každodennými rutinami, ktoré nás držia v ťažkých časoch, lebo aspoň niečo funguje. Podobne je to aj s Vianocami. Tiež si myslím, že po covidových Vianociach si tento čas viac ľudí užije a vychutnáme si všetko to, čo nebolo možné roky pred tým.

Advent a vianočné sviatky sú navyše podľa niektorých psychológov obdobím, kedy zažívame ešte viac stresu ako obvykle.  Je to obdobie , kedy ešte častejšie počúvame vety – mala by som , mal by som ešte... Sami na seba si pletieme bič. Myslíte si, že ľudia ešte majú radi Vianoce?

Určite:), niekedy je to o práci na sebe, o tom čo chceme a ako to chceme. Či si chceme užiť pokoj a blízkosť, alebo mať Vianoce z reklamy. A naozaj sú to sviatky, kde je viac stresu aj tým, že máme predstavy ako by to malo vyzerať, ako príde kontrola čistoty, poriadku, správne zabalených darčekov a dostatočného počtu napečených koláčikov. Ale sviatky sú aj o tom, že sme viac spolu s blízkymi, čo tiež môže byť v niektorých rodinách viac stresujúce ako inokedy.

Mnohé tieto zvyky (napečené, upratané, „bohatý Ježiško“) máme zakódované z detstva. Ako z toho kolobehu von?

Asi by som si vybrala, ako chcem tráviť sviatky ja, čo je pre mňa hodnota a priorita a čo robím len pretože „musím“ . Čo si preberiem z tradícii, ktoré sme mali v detstve, a čo z toho chcem teraz. Dovoľme si zvoľniť z nárokov tak, aby aj mne bolo v tom celom príjemne, aby to boli naozaj sviatky radosti a pokoja a nie vyfľusnutých dospelákov uhnaných za vianočným „zázrakom“, ktorý neexistuje, lebo mu nedáme priestor.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sviatky trávia v osamelosti – napríklad seniorom?

Spraviť si radosť, naplánovať si, čo budem robiť, skontaktovať sa s okolím, ak sa dá, zavolať si s druhými. Prípadne, ak je to moja potreba, vyhľadať nejaké príležitosti sociálneho kontaktu. Niekedy pomáha zamerať sa na tie veci, ktoré mám, a ktoré mi fungujú.

Náročné obdobie zasiahlo aj psychológov. Položím osobnejšiu otázku. Ako sa cítite vy ako psychologička, keď vnímate, ako sa v spoločnosti naakumulovalo toľko problémov? Čo vám pomáha zvládať nahromadený stres?

Snažím sa oddeliť, čo je práca a čo je súkromie a tiež, ktoré veci môžem ovplyvniť, a ktoré už sú mimo mňa. A so stresom mi pomáha vypnutie od všetkého. Momentálne je to asi najviac maľovanie a trávenie času s blízkymi ako aj metódy, ktoré učím aj ľudí - ako si pomôcť so stresom. Tie fungujú aj mne. Napríklad metóda TRE, kde sa z tela pomocou cvičení aktivuje prirodzený ozdravný mechanizmus tela.

Ako prežívate Vianoce?

S rodinou. Snažíme sa všetkých obchodiť a stráviť s nimi čo najviac času ako sa dá. Celý advent sa pripravujeme na sviatky. Advent berieme ako čas cesty od tmy do svetla a v tomto čase si každý vyberie, na čom chce pracovať počas tohto obdobia zo svojich limitov, či iných „temností“ . Aj malé kroky sa počítajú. Okrem toho na štedrú večeru začíname vianočným príbehom, poďakovaním, nakrájaním jabĺčka, pri ktorom si hovoríme, že keď sa niekedy v živote stratíme, tak si máme spomenúť na túto chvíľu a nájdeme cestu. Sadíme semienka, aby sme si pripomenuli, že keď niečo zaniká, tak niečo vzniká a množstvo iných drobností. Potom sa vrhneme na darčeky a užívame si tento spoločný čas.

Ďakujem za rozhovor a prajem príjemné sviatky. 

Jana Pohanková

 foto: JRV