Má poľovníctvo v 21. storočí zmysel?

V minulom roku oslávilo organizované poľovníctvo na Slovensku 100. výročie. Za posledné roky si však prešlo viacerými výzvami. V diskusiách na rôznych fórach sa častejšie objavovala aj otázka jeho opodstatnenia v 21. storočí. Situáciu poľovníkom okrem pandémie a množstva návštevníkov v lesoch mohli skomplikovať aj vznikajúce nariadenia z dielne Európskej komisie. Niektorí jej zástupcovia prirovnávali poľovníctvo, vo vzťahu k prírode, k ťažbe dreva v lesoch. Ako sa k aktuálnym  problémom stavia Slovenská poľovnícka komora sme sa rozprávali s jej predstaviteľom Alojzom Kaššákom.

Aké zásadné obmedzenia spôsobila pandémia a výnimočný stav  poľovníkom  a združeniam pri ich fungovaní počas uplynulého roka?  

Obidve veci nás nesmierne ovplyvnili, ako pandémia tak aj výnimočný stav a prijaté opatrenia. Pandémia spôsobila, že v prírode sa dnes nachádzajú aj ľudia, ktorí sa tam objavovali len zriedka, príroda je preľudnená, zver nemá pokoj, vznikajú konfliktné situácie, psy čoraz častejšie napádajú voľne žijúcu zver, veľa konfliktov je aj medzi návštevníkmi lesa, či poľa a poľovníkmi. Ľudia nerešpektujú to, že my musíme plniť nariadenia, opatrenia a štátom schválené plány chovu a lovu. V preľudnenej krajine, kde neustále hrozí nejaké nebezpečenstvo je to posledný rok veľmi ťažké. No a čo sa týka výnimočného stavu, opatrenia proti COVID-19 nás ovplyvnili až natoľko, že sme nemohli organizovať spoločné poľovačky, plniť plány lovu, starať sa o zver v čase núdze.

Keďže pri love diviačej zveri je predkladaný mesačný výkaz (pri ostatnej ročný), dnes už vieme, že sme kvôli protipandemickým opatreniam ulovili o 15-tisíc diviakov menej ako vlani. Čo môže mať v tomto roku katastrofálny dopad na škody spôsobené zverou a rýchlejšie šírenie afrického moru ošípaných, keďže hustotu diviakov sa nám nepodarilo znížiť tak, ako sme to plánovali a ako ukazovali výsledky lovu prvého pol roka. Čakali sme aspoň 100-tisíc. Zákaz cestovania mimo okres a zákaz hromadných podujatí teda aj spoločných poľovačiek veľa zmaril a my všetci to veľmi pocítime.

V bratislavských lesoch sa momentálne pohybuje trojnásobne viac ľudí ako v predošlom období, čo pre vás a pre zvieratá tento stav prináša?

Neustále vyrušovanie, koncentrovanie na určitých miestach, alebo aj napádanie zveri psami. Zver uniká do mladín a húštin, kde v strese lúpe kôru stromov a spôsobuje tým škody na lesných porastoch. Pre nás je tento stav takisto stresujúci. Keď musíte chodiť za zverou, alebo ju čakať na posede, stretnete 10 cyklistov, raz toľko bežcov, turistov, psičkárov. Takto sa plniť plán lovu dá len veľmi ťažko.

V predošlých mesiacoch  vzišli z dielne európskej komisie návrhy, ktoré by výrazne obmedzili činnosť poľovníctva v krajinách EÚ. Jeden hovoril o zákaze činnosti na 10 % rozlohy EÚ. Komisia tiež prišla s legislatívou obmedzujúcou používanie olova v poľovníctve. Ako sa pozeráte na tieto návrhy?

Je to absolútny nezmysel, na ktorý sme poukázali aj my a vyzvali sme zástupkyňu Slovenska v komisii „NADEG“, ktorá o tom rozhoduje, aby požadovala o vylúčenie tejto formulácie. Rovnako tak vyzvali svojich zástupcov takmer všetky poľovnícke organizácie v rámci Európy. Poľovníctvo bolo zrovnané s ťažobnou činnosťou, čo je nesprávne ponímanie. Poľovníctvo je trvalo udržateľným nástrojom a spôsobom hospodárenia v krajine. Presne takto ho definuje niekoľko strategických materiálov schválených Európskou komisiou, preto považujeme toto zaradenie za dehonestujúce, priťažujúcim ale hlavne je to opäť nástrojom v rukách úradníkov zameraných na potlačenie a odstránenie poľovníckej činnosti ako takej, nakoľko jej množstvo ľudí nerozumie.

Slovenská poľovnícka komora predstavila film aj kampaň Má poľovníctvo zmysel?, ktorý sa zaoberá opodstatnením poľovníctva. Čo vás viedlo k vytvoreniu dokumentu?

Už v minulom roku sme spustili kampaň s názvom Poľovníctvo má zmysel a prostredníctvom prvej časti filmu s rovnakým názvom sme sa snažili laickej verejnosti vysvetliť, potrebu tejto činnosti vo vidieckej a husto osídlenej krajine Slovenska. Človek z mesta si neuvedomí, ako veľmi svojou činnosťou poľovník ovplyvňuje správanie a stav zveri. Že lov a samotné poľovníctvo má prísne regule, ktorými sa riadi, že poľovník neloví pre veľké množstvo trofejí (áno sú aj takí, ale nenazývame ich poľovníkmi...) avšak aj napriek tomu samotnú trofej i zdravotný stav jedinca musí pred ulovením správne posúdiť. To sa nejedná len u samčej, ale aj u samičej zveri, pretože gro a teda tých 60 % sa loví u zveri samičieho pohlavia a mláďat, aby sa nám podarilo znížiť čo najviac stavy zveri a jeho prírastok.

Aké miesto teda má poľovníctvo na Slovensku v 21. storočí?

Z nášho pohľadu nenahraditeľné. Keď sa pozriete koľko neustálych konfliktov vzniká, napr. zrážky so zverou na cestách, neočakávané návštevy zveri v intravilánoch a neustále narastanie škôd spôsobovaných so zverou, tak sami vidíte, že poľovníci majú veľmi dôležitú úlohu pri manažovaní vidieckej krajiny. Aj napriek tomu, že ročne ulovíme 180 tisíc kusov raticovej zveri, stále to nestačí. Poľovníci však nehrajú významnú rolu v love zveri, ale aj starostlivosti o prírodu a životné prostredie. Vysádzajú stromy, vetrolamy, remízky, čistia revíry od komunálneho odpadu, starajú sa o malú zver dopĺňaním chýbajúcej vody počas letných horúčav, snažia sa o prírode a zveri edukovať nielen deti ale aj dospelých. Významným faktorom je taktiež predchádzanie a zabraňovanie šíreniu nebezpečných ochorení, ktoré sú prenosné aj na človeka, napr. besnota či trichinelóza.

S poľovníctvom sa spája aj množstvo už medializovaných káuz pytliactva a problémy s revírmi. Potrebuje aj táto oblasť zásadnú reformu ako iné ďalšie oblasti v spoločnosti?

Rozhodne oblasť posudzovania pytliactva potrebuje silnú reformu, nakoľko prípady, ktoré sa stali od začiatku roka sú jednoducho neakceptovateľné. V súčasnosti, keď niekto spácha trestný čin pytliactva, je mu odobraný poľovný lístok aj zbrojný preukaz. Po určitej dobe sa k nemu opäť môže dostať zložením skúšky nanovo. To je hlúposť. Pokiaľ sa niekto previní proti zákonu úmyselne a s cieľom škodiť verejnému záujmu, nemal by už nikdy siahnuť na zbraň a zelenú rovnošatu. Čo sa týka revírov, to je samo o sebe veľmi zložité. Našim cieľom je, aby sa k povolenke a teda samotnému výkonu práva poľovníctva dostalo viac našich členov.

Poľovníctvo na Slovensku  v roku 2020 oslavovalo 100. výročie. Čo by ste mu prial do ďalších rokov?

Želal by som mu určite menej konfliktov a ničím nepodložených osočovaní komunity od laickej verejnosti, viac rozumných rozhodnutí z radov našich členov a viacej akceptácie u návštevníkov lesov. Poľovníci tu neboli, nie sú a nebudú pre to, aby si plnili mrazničky a na steny vešali trofeje. Sú tu na to, aby cielene a efektívne znížili stavy zveri, ochránili potravinovú sebestačnosť Slovenska a zanechali v revíroch kvalitnú a zdravú zver.

Jana Pohanková

(ilustr. foto TASR)