Rozhovory z mesta 18. február 2019

M.Bilačič: Bratislava je už viac ako jedno desaťročie príjemným prekvapením na mape sveta


S Mariánom Bilačičom, predsedom Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu (SSSCR) na Slovensku,

sme sa pozhovárali nielen o nominácii Bratislavy do TOP 20 destinácií, ale aj o problémoch Bratislavy, ktoré ovplyvňujú cestovný ruch.

Ako vnímate nedávnu informáciu o nominácii Bratislavy medzi TOP 20 najobľúbenejších turistických destinácií roku 2019

s možnosťou uchádzať sa o titul „European Best Destination 2019“?

-Bratislava je už viac ako jedno desaťročie príjemným prekvapením na mape sveta.

Ponúkame niečo iné. Sme malé mesto, kompaktné a útulné.

Práve útulnosť zrejme mnohých oslovila. Samozrejme, že nemôžeme konkurovať povedzme v počte a kvalite pamiatok takým gigantom akými sú Paríž, či Rím.

Ale v rámci ligy ktorú hráme, máme v rámci stredne veľkých miest, pomerne úspech.

Svedčí to aj o tom, že koncept cestovného ruchu beží u nás priaznivo.

Teraz je len otázkou, či sa naplnia očakávania, získané prípadnou popularitou a či budú reflektované.

Ako to myslíte?

-Dnes sa totiž už celosvetovo hovorí o tzv. overtourism-e. Znamená to, že počet návštevníkov už prekračuje komfortné množstvo.

Prepĺňajú sa mnohé mestá ako napríklad Budapešť, Viedeň a Praha už v treťom štvrťroku avizovala 10 miliónový počet návštevníkov.

Ak sa chce človek cítiť dobre napríklad na Karlovom moste v Prahe, musí tam prísť pred deviatou ráno, alebo po deviatej večer...

Benátky sa snažili nájsť systém, ktorý by do mesta púšťal len určitý počet ľudí cez turnikety, ktoré by regulovali počet vstupov.

Napokon zavádzajú systém časeniek.

To sa ale Bratislavy ešte zrejme netýka...

-Už aj my začíname v Bratislave sledovať, že ten obrovský prúd turistov, ktorý k nám prichádza, mnohokrát už potrebuje usmerniť.

Na to, aby sme uspokojili všetkých, budeme musieť po vzore úspešných miest, klientovi ponúkať navigačný informačný servis, aký on očakáva.

V čom sú pozitíva Bratislavy a naopak, v čom ešte zaostávame, podľa vás?

-Väčšina návštevníkov nás vníma ako čisté, bezpečné a dobre udržiavané mesto.

Osobne tu vidím dieru v infraštruktúre. Podarilo sa dobudovať tyčové turistické smerovníky. Pokiaľ ide o záchody, najmä v oblasti nábrežia,

bolo by dobré aspoň tie, ktoré existujú, udržiavať v prevádzky schopnom stave.

Pretože väčšina tých, ktoré sa tu objavili v rámci predsedníctva SR v EÚ, sú už dlhodobo vyradené z činnosti.

Nie sme samozrejme jediné hlavné mesto, kde počet toaliet nezodpovedá návštevnosti.

Ani vo Viedni nie sú všetky záchody „voňavé“ a tam, kde by ich návštevníci očakávali.

V posledných rokoch sa v hlavnom meste vraj objavuje viac Číňanov a návštevníkov z Ázie. Je to tak?

-U nás, bez nás. Asi tak by sa dal charakterizovať najmä prílev turistov z Ázie. Títo využívajú predovšetkým sieť svojich rodákov – krajanov.

Takže z ázijského trhu sa nám stále nedarí odhryznúť si podiel, ktorý tu je.

Nie je to len tým, že nemáme veľa čínsky a mandarínsky hovoriacich sprievodcov,

ale aj tým že jednoducho Aziati obchodujú hlavne medzi sebou. Za posledné štyri roky ale evidujeme tzv. židovské letá.

Prichádza k nám kvantum individuálnych návštevníkov a mikroskupín z Izraela. Pre nich je tu príjemne lacno a príjemne teplo aj v tom najhorúcejšom lete.

Ale objavujú sa nám tu aj ľudia z Argentíny, Brazílie, či Mexika. To znamená, že celosvetové korporácie presmerovali do Európy a najmä na Dunaj túto klientelu, ktorá má špecifi cké správanie.

Dunajský región sa z celosvetového merítka považuje za jeden z najbezpečnejších regiónov.

Ako vnímate jednu z turistických „brán“ do Bratislavy, ktorou je rieka Dunaj?

Mám na mysli infraštruktúru, osobný prístav, pontóny a podobne?

-Osobne si myslím, že situácia s turistickými pasažierskymi loďami, ktoré plávajú do Bratislavy, je už neúnosná.

Na veľmi malom priestore máme pontóny, ku ktorým sa priväzuje podstatne viac lodí, ako sa to kapacitne zvláda.

Ak by platila základná logika, že každý pontón potrebuje obslužné priestory, tak ak pri ňom nie je vybavené parkovanie,

resp. priestor, kde môžu ľudia vystupovať a nastupovať do autobusov, tak taký pontón tu nemá čo hľadať.

Prikláňam sa k myšlienke rozložiť pontóny a lode pozdĺž celého brehu Dunaja, ako je to napríklad v Budapešti.

Mohlo by to prevzdušniť nábrežia a vdýchnuť im iný, nový život. Potom je tu aj myšlienka, s ktorou sa koketuje už niekoľko rokov a možno, že je utopistická.

Ide o to, stiahnuť všetky pasažierske lode do Zimného prístavu a vytvoriť tam akýsi centrálny doking,

kde by boli všetky pasažierske lode zaparkované a servisované a neboli takou záťažou v centre mesta.

Problémom v centre mesta je stále parkovanie turistických autobusov. Vypuklé je to najmä oproti hotelu Danube na nábreží pri Moste SNP.

Existujú nejaké plány ako uspokojiť ich parkovanie a súčasne neblokovať MHD, či premávku?

-Zákon zachovania hmoty je nekompromisný. Keďže súčasné existujúce zastávky týchto autobusov sú kapacitne už maximálne vyťažené,

myslíme si, že by sme im odľahčili vytvorením niektorých nových, na vytipovaných miestach.

Ide napríklad o státie pri parčíku Bulharských partizánov v Starom Meste, ďalej vieme presunúť časť skupín napríklad aj ku komplexu Eurovea,

niekoľko miest sa dá urobiť na Staromestskej ulici a podobne.

Pokiaľ ide o státie pri Bratislavskom hrade, tam je problém nie v samotnom nastúpení a vystúpení klientov, ale v parkovaní a státí pri Hrade.

Riešením by mohla byť zmena v scenári prehliadok v tom zmysle, že cez areál Hradu by návštevníci zišli do centra mesta aj povedzme cez Beblavého ulicu,

čo by mohlo oživiť aj túto lokalitu, vrátane Zámockých schodov.

Napríklad v Prahe je to absolútne bežné.

V Budapešti sa to snažili riešiť tak, že autobusy mali snahu dostať preč z hradu, no zistili, že to nefunguje.

Vrátili sa teda k systému spoplatnenia zóny s tým, že v 15-minútových cykloch musia vodiči stihnúť vystúpenia

a nastúpenie cestujúcich a potom musia odísť preč.

Podobné problémy majú ale aj iné mestá.

V poslednom období sa aj vo výkone vášho povolania začína prejavovať vstup nových technológií, ktoré rozširujú možnosti sprievodcov. O čo ide a ako na to reagujete?

-Najmä v najbližších rokoch sa očakáva príchod rôznych aplikácií, ktoré dokážu, nechcem povedať že nahradiť sprievodcu, ale ho veľmi efektívne doplniť.

Dnes už hovoríme o digitálnej dobe sprevádzania, ktorá umožňuje umocniť systém služieb o nové dimenzie v podobe povedzme rôznych projekcií priamo v teréne.

Dnešná pridaná hodnota pre turistu bude zrejme spočívať v tom,

že popri bežnom výklade mu sprostredkujeme aj niečo v audio, či vizuálnom formáte.

Moderné technológie ale nevedia úplne nahradiť sprievodcov, pretože ani tá najlepšia aplikácia nemá skúsenosť,

kde je napríklad najlepšie načapované pivo, či kde sú najkrajšie dámy...

Prenikanie technológií bude pre sprievodcov pomôckou, ktorá môže zatraktívniť našu prácu a klientovi dať spomínanú pridanú hodnotu.

Myslím si ale, že klasické živé sprevádzanie nezanikne.

Na čo by sa malo podľa vás hlavné mesto v najbližších rokoch zamerať, v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu?

-V prvom rade na infraštruktúru a kooperatívny manažment.

To znamená vytvárať infraštruktúru aj prostredníctvom smart riešení.

Tak ako vieme nájsť v zóne parkovania miesto na základe aplikácií, tak aj klienti budú onedlho očakávať smart aplikácie, ktoré tu sú.

Pokiaľ ide o kooperatívny manažment, uvedomme si, že v Bratislave je veľmi veľa poskytovateľov služieb,

z ktorých každý hrá vo svojej tónine.

A my tie tóny potrebujeme zladiť, správne naladiť. Sme prosto odkázaní na vzájomnú spoluprácu.

Robert Lattacher

Foto: Archív Br. kuriér

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter