Rozhovory z mesta 1. január 2018

Kamila Magálová: Milujem Bratislavu a držím jej palce


So slovenskou herečkou, Bratislavčankou Kamilou Magálovou, sme sa pozhovárali o jej vzťahu k rodnému mestu, o tom kde vyrastala, čo sa jej páči a čo by hlavné mesto potrebovalo.

-Aký je váš vzťah k Bratislave?

K. Magálová: Ja som veľký patriot. Nie nacionalista, ale patriot. Milujem Bratislavu, narodila som sa na Heydukovej ulici.

Moja omama bola stará Prešburáčka aj s opapom. Hovorili tromi rečami – slovensky, maďarsky, nemecky a dohovorila sa vtedy celá Bratislava.

Boli sme v úžasnej komunite. Pamätám si ešte originál sochy Márie Terézie, ktorá stála pred Redutou. Je to hrozné že tam už nie je...

Ale takých nerestí sa udialo mnoho. Bratislave držím palce, ale nehovorím o nej toľko ako východniari, ktorí keď sú v hlavnom meste, tak stále hovoria o tom východe.

Akože však je to pekné, keď sú patrioti a sú hrdí na ten východ, ale my tým, že žijeme v Bratislave, sa akosi k tomu nedostaneme.

Bratislave by som želala aby rozkvitala, aj keď je to niekedy ťažké. Ja si ju pamätám ako úplne staručkú, so zbúraným vyhoreným hradom.

Takže sledujem to a dúfam, že to bude s ňou lepšie.

-Kde ste vyrastali a chodili do škôl?

K. Magálová: Na základnú školu som chodila na Nedbalovu a potom som išla na strednú školu na Makarenkovu, teraz je to Einsteinova.

Na túto školu dávali ten odpad, ktorý nikde inde nechceli (úsmev)... No pretože ja a matematika, fyzika a chémia sme sa nemuseli.

Koho to ale dnes zaujíma? Veď na tom javisku sa nikto nepýta, že čo ako malá mala z matematiky.... No a potom som išla na VŠMU.

Takže som tu zakorenená, štyridsať rokov som bývala na spomínanej Heydukovej ulici.

-Čo sa vám na súčasnej Bratislave páči a čo naopak vás na nej mrzí?

K. Magálová: Páči sa mi staré historické mesto, tie jeho kaviarničky, ktoré k nemu patria. Dokonca sa mi páči aj zóna pri Eurovei.

Na nábreží sa príjemne sedí a keby sa to potiahlo k bývalému PKO, čo developeri sľubujú, a aj na druhú stranu, tak by to mohlo byť veľmi zaujímavé.

Každé mesto nemá nábrežnú zónu pri rieke, čo vytvára príjemnú atmosféru.

S čím nie som spokojná je infraštruktúra. To je teda tragédia. Ja teda jazdím vlakom, ale chcem, aby som mala kde zaparkovať, keď z neho vystúpim.

Žiaľ, v meste je dnes dopravný kolaps a chaos, je to už totálna apokalypsa a neviem čo bude ďalej...

Možno sa zatvorím doma a už vôbec nebudem vychádzať...

-Rozhovor robíme na krste CD skupiny Prúdy, vy ste krstná mama.

Ako ste sa zoznámili s Palom Hammelom a ako ste sa ocitli v muzikáli Cyrano z predmestia?

K. Magálová: Na muzikál Cyrano z predmestia som robila konkurz na Novej scéne a vybrali si ma. Bola som veľmi poctená.

No a odvtedy sa začalo naše priateľstvo, spolupráca a je to úžasné dodnes.

Prúdy sú jedna geniálna skupina, ich hudba žije dodnes a je aktuálna pre mladých, strednú generáciu i pre starých.

A to je to, čo o kvalite hudby hovorí, alebo o skupine, či spevákovi – že sú

stále aktuálni.

-Čo by ste zapriali Bratislave do ďalšieho obdobia?

K. Magálová: Aby rozkvitala a aby sme do nej mali ako chodiť. Netreba ju úplne zastavať, naopak, historickej časti trochu pomôcť s obnovou.

Aj keď mnohé jej dominanty, ako napríklad synagóga, sa už nevrátia... Urobili sa tu hrozné veci, ale dúfam, že už sa také nestanú. Bratislava nie je veľké mesto - je to menšie a komorné mestečko.

Zachovajme si ho tak.

Robert Lattacher

Foto: Patrik Ratajský

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter