Juraj Droba: Čas ukázal, že župy netreba rušiť, ale posilňovať

V minulosti sa diskutovalo o otázke zlúčenia Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) s mestom Bratislava, čím by kraj zanikol. V momentálnej kríze sa však

ukazuje, že kraj a mesto tvoria pri riešení problémov pandémie
tím, ktorý v niektorých prípadoch reaguje rýchlejšie ako samotný
štát, prípadne vytvára tlak na jeho konanie. Nielen o tomto prepojení, ale celkovo o pohľade na viaceré témy bratislavskej župy, sme sa porozprávali so županom BSK Jurajom Drobom.

Ako vnímate tieto diskusie s odstupom času?

Samosprávy preukázali za posledný rok obrovské množstvo
akcieschopnosti a zodpovednosti. Doslova zachraňovali zdravie i
životy. Nebyť samospráv, pandémiu jednoducho nezvládneme. Myslím,
že diskusia o zrušení krajov, vrátane toho Bratislavského, už je
bezpredmetná. Navyše, zmena územno-správneho členenia nemá podporu
ani obyvateľov. Až 85 percent obyvateľov Bratislavského kraja je za
zachovanie súčasného členenia – samosprávny kraj, mesto a
mestské časti. Čas ukázal, že župy netreba rušiť, ale
posilňovať. Pretože ak na území kraja spoja mestá a obce sily, sú
nielen efektívnejšie, ale vedia riešiť aj také problémy, na ktoré
samostatne nestačia.

 V aktuálnej situácii je hlavnou témou najmä očkovanie. Nedávno
ste otvorili najväčšie vakcinačné centrum na Slovensku. Vyzdvihuje
sa najmä profesionálna organizácia a bezpečnosť. Kedy ste tieto
očkovacie centrá otvorili, koľko termínov ste ponúkli a ako je BSK
na tom v porovnaní s ostatnými krajmi?

Očkovacie centrum Bratislavského kraja je najväčšie,
najbezpečnejšie a najmodernejšie svojho druhu na Slovensku. A to
nehovorím len preto, že patrí pod našu župu. Snažili sme sa
poskytnúť ľuďom služby na úrovni 21. storočia a to sa týka
prístupu ľudí, vybavenia priestorov, aj dopravnej dostupnosti a
parkovania. Okrem tohto veľkokapacitného centra máme aj menšie
centrum – v Poliklinike Karlova Ves. Dosiaľ sme v oboch
vakcinačných centrách zaočkovali približne 25 tisíc ľudí.
Očkovanie vnímam ako cestu ku slobode bez obmedzení. Som rád, že
podiel ľudí, ktorí sa chcú zaočkovať, je v Bratislavskom kraji
najväčší na celom Slovensku. Zaočkovať sa chcú dať až tri
štvrtiny obyvateľov kraja.

Počas pandémie Covid-19 sa život nezastavil. Navyše, po kríze
je potrebné podporiť ho a rozprúdiť. Čo sú vaše hlavné priority,
ktoré v tomto roku plánujete podporiť, prípadne vyskytlo sa niečo,
s čím ste nepočítali a budete musieť nevyhnutne navyšovať
prostriedky v danej oblasti. Čoho sa dotknú prípadné škrty?

Rozpočet na rok 2021 je výrazne ovplyvnený pandémiou COVID-19,
najmä čo sa týka úrovne bežných príjmov kraja. Daňové príjmy,
ako ich najdôležitejšia zložka, nám začali stagnovať. V roku 2021
budú prakticky na totožnej úrovni ako v roku 2019, avšak výdavky,
ktoré z nich musíme hradiť, nám za ten čas podstatne narástli.
Napriek tejto skutočnosti deklarujeme, že v roku 2021 chceme nielen
uchovať nastavený štandard v zabezpečovaní všetkých našich
kompetencií, ale prostredníctvom ambiciózneho investičného plánu
aj prispieť k ďalšiemu rozvoju kraja. Župa bude v tomto roku
hospodáriť so sumou vo výške 226 mil. EUR. Prioritou sú školstvo,
sociálna oblasť a doprava. Plánujeme investovať do rekonštrukcie
centier odborného vzdelávania a prípravy, deinštitucionalizácie
sociálnych služieb, aj do budovania ciest.

 BSK je zriaďovateľom 54 stredných škôl. Školstvo patrí medzi
jednu z priorít kraja. Čo sa v tejto oblasti za uplynulé roky
podarilo? Aké plány pribrzdila pandémia? A konkrétne projekty
plánujete podporiť do konca funkčného obdobia?

Školstvo tvorí v rozpočte kraja tradične najväčšiu položku a je
aj veľkou prioritou. Na zabezpečenie vzdelávacieho procesu v oblasti
stredného školstva pôjde tento rok viac než 80 mil. EUR. Chceme
ukázať, že odborné stredné školstvo nepatrí do „starého
železa“, ale je spoločensky žiadané a dokonca aj platovo
atraktívne. Potrebujeme pokračovať v prepájaní odbornej praxe so
skutočnými potrebami trhu práce. Sústreďujeme sa na vytváranie
centier odborného vzdelávania a prípravy, na aktívnu spoluprácu so
zamestnávateľmi, inovovanie učebných a študijných odborov či
zakladanie cvičných školských firiem. Dôležitou témou je tiež
riešenie zlého technického stavu školskej infraštruktúry, teda
školských budov a areálov

Bratislavský kraj počítal minulý rok veľké straty z
cestovného ruchu. Počas uplynulej sezóny ste vyzývali ľudí, aby
trávili dovolenku na Slovensku. Plánujete aj v tomto roku nejakú
kampaň či marketingové aktivity ako ľudí prilákať na domáce
atrakcie?

Geografické danosti, kultúrno-historické bohatstvo na neveľkom
území, široké spektrum zážitkov v unikátnom prepojení
veľkomesta s prírodou priam predurčujú náš kraj byť atraktívnou
turistickou destináciou. Toto odvetvie prinášalo ešte donedávna do
nášho kraja desiatky miliónov eur ročne a zamestnávalo tisíce
ľudí. Žiaľ, spomedzi všetkých slovenských turistických
destinácií zaznamenal v roku 2020 najväčší prepad práve
Bratislavský kraj a hlavné mesto. Počet ubytovaných turistov v
regióne medziročne klesol o 68 %, obsadenosť ubytovacích zariadení
o 65 % a ich tržby o 72 %. Sektor služieb, predovšetkým ubytovacie a
gastronomické zariadenia, sprievodcovia, cestovné kancelárie sú
doslova na kolenách. Žiaľ, dnes je už viac ako jasné, že žiadna
reklamná kampaň nášmu kraju zásadne nepomôže. Ak nepríde pomoc
od štátu, krach aktérov v cestovnom ruchu bude pokračovať a len
veľmi ťažko sa tento sektor pozviecha. To ale neznamená, že
nebudeme ľudí lákať tráviť voľné chvíle v kraji. Práve naopak,
robíme to počas celej pandémie a teším sa, že ľudia začínajú
objavovať aj také lokality, ktoré dosiaľ nepoznali.

 Veľmi silno skúšaná v tomto období je aj kultúra, na ktorú sa
tak trocha zabúda. Priblížte našim čitateľom plán, ktorý by
mohol pomôcť kultúre v kraji na nohy.

Na kultúru sme nezanevreli. Považujem za mimoriadne dôležité, že
aj napriek pandémii sme zachovali zamestnanosť vo všetkých našich
kultúrnych zariadeniach. To v dnešnej dobe nie je žiadna maličkosť.
Koronakríza nezastavila ani započaté rekonštrukcie národných
kultúrnych pamiatok vo vlastníctve župy. Spomeniem synagógu v Senci,
kde čoskoro zriadime nové župné kultúrne centrum, alebo kaštieľ v
Modre, ktorý bude fungovať ako kultúrno-kreatívny priestor.
Investovali sme aj do budovy Malokarpatského múzea v Pezinku, vďaka
čomu vznikli v podkroví múzea nové priestory. Dobrou správou je aj
vydanie právoplatného stavebného povolenia na komplexnú
rekonštrukciu Divadla Aréna, kde v blízkej budúcnosti preinvestujeme
prostriedky v hodnote takmer šesť miliónov eur. Náš kraj podporuje
nielen vlastné kultúrne zariadenia. Vo veľkej miere sa snažíme
pomáhať aj tzv. nezriaďovanej kultúre, ktorá bola pandémiou
poznačená vo výraznej miere. Na tieto účely slúži hlavne
Bratislavská regionálna dotačná schéma, ktorej financovanie bolo v
roku 2020 ohrozené. Spoločným úsilím BSK a Nadácie Tatra banky sa
napokon podarilo vyčleniť sumu 300-tisíc €, vďaka čomu mohlo byť
podporených 111 zmysluplných projektov. Dotačná schéma tento rok
už funguje naplno.

 Máte nejakú kultúrnu srdcovku, ktorá vám minulý rok chýbala a
tento rok má šancu, že sa uskutoční?

Srdcoviek mám veľa, ale najviac mi chýba jedno: možnosť bez strachu
sa stretávať a cestovať. Ísť na kávu do centra, vychutnať si
dobré jedlo v reštaurácii, navštíviť divadlo alebo kino, vypočuť
si pekný koncert, alebo len tak sedieť s priateľmi na terase. Verím
však, že už to nebude dlho trvať a čoskoro sa začne život vracať
do "starých koľají".

Jana Pohanková

(foto Facebook Juraj Droba)