Jozef Sabovčík: Keď sem prídem, chodím po meste najradšej peši

Pri kávičke v meste sme sa tentokrát pozhovárili s bratislavským rodákom Jozefom Sabovčíkom.

Bývalý vynikajúci slovenský krasokorčuliarsky reprezentant, nežije v Bratislave už 31 rokov. Je prvým krasokorčuliarom v histórii, ktorý skočil na medzinárodnej súťaži štvoritý skok a preto ho prezývajú Jumping Joe.

Napriek tomu že tu nebývate už dlhé roky, máte nejaký vzťah k Bratislave?

-Ale samozrejme že mám. Aj keď toto mesto vyzerá už trochu inak, ako si ho pamätám.

Vždy keď sem prídem, tak aj keď počasie nie je povedzme ideálne, chodím po meste väčšinou najradšej pešo.

Kde ste vyrastali, v ktorej štvrti?

-Vyrastal som na Družstevnej ulici u babičky a na Kalinčiakovu som chodil do základnej školy.

Čiže vlastne pri starom zimnom štadióne. Na ľad som mal z domu päť minút, päť minút do školy a päť minút zase domov...Okem toho som býval aj na Ostredkoch.

Vy si ešte asi pamätáte na starý nezakrytý zimný štadión, ktorý nikto nevolal inak ako „starý zimák“?

-Áno, pamätám sa. Tam som, na nezakrytom zimáku, začínal. Potom ho neskôr zakryli kvôli majstrovstvám sveta v krasokorčuľovaní, ktoré tu boli v roku 1973.

Na otvorenom zimáku som jazdil ako malé dieťa a pamätám si, že keď nasnežilo, tak sme si na ľade vytvorili tunely a cestičky a bolo to krásne.

A keď sme tréninovali v lete, tak som vždy prebehol na vedľajšie tenisové kurty, pretože medzi tenistami som mal mnoho kamarátov.

A hral som s nimi a oni proti mne ľavou rukou... Ale bolo veselo...! (smiech).

Ako vnímate nový Zimný štadión v Bratislave v súčasnosti? Dá sa porovnať s tými vo svete?

-Áno, samozrejme že sa dá porovnať. Tento nový zimák je v podstate na štýl hociktorých veľkých amerických štadiónov.

Akurát kapacita je možno trochu menšia, pretože niektoré v USA sú napríklad dvadsaťtisícové. Ale tam samozrejme súťaž NHL všetky vypredá...

Bratislavský zimný štadión je urobený krásne.

Ako vnímate Bratislavu v súčasnosti?

-Samozrejme, že všetko je modernejšie. Ja si ju pamätám ešte ako mladý chlapec. Veľmi rád chodím do starého centra mesta.

Rád sa poprechádzam aj časťami, ktoré mi prirástli k srdcu, keď som bol malý. A je to práve okolie zimného štadióna.

Bývate v Salt Lake City...ako je to u vás s dopravou...?

-Ja bývam vlastne v mestečku, ktoré je od Salt Lake City vzdialené asi desať minút od centra.

Ak sa pýtate na problémy v doprave tam a tu, tak v Bratislave cesty neboli stavané na toľko áut.

No a pokiaľ ide o dopravu tam kde bývam, tak aj tam už všetko prestavujú, rozširujú sa diaľnice. Ale je tam na to ešte priestor.

(rl)

Foto: bk

Jozef Sabovčík

S krasokorčuľovaním začal ako šesťročný vďaka svojej starej matke, ktorá ho priviedla na ľad.

Korčuľoval viac ako tridsať rokov a ešte dnes dokáže skočiť všetky trojité skoky a štvoritého toeloopa.

Počas svojej amatérskej kariéry sa stal šesťnásobným majstrom Česko-Slovenska, dvojnásobným majstrom Európy a na olympiáde v Sarajeve 1984 vyhral bronzovú medailu.

V roku 1987 sa oženil s americkou krasokorčuliarkou Tracy Weinman[4] a odišiel do zahraničia.

Najprv trénoval v Nemecku malých krasokorčuliarov, neskôr sa odsťahoval do Toronta, kde pracoval ako obchodný zástupca jednej firmy s hudobninami.

Šťastnou náhodou sa dal dokopy s Tollerom Cranstonom, začal znova trénovať, zlepšil si svoj umelecký prejav, naučil sa salto vzad s doskokom na jednu nohu.

Najlepšie výsledky dosiahol na Olympijských hrách 1984 - 3. miesto. Na Majstrovstvá sveta v roku 1984 de 1985 bol štvrtý.

Na Majstrovstvá Európy v roku 1983 získal 2. miesto a Majstrom Európy je z rokov 1985 a 1986. (sk.wikipedia.org)