Ján Drobný: Bez podpory mesta a mestských častí vinohradníctvo v Bratislave neprežije

Riadi najstarší vinársky podnik v Bratislave, ktorého štruktúra vlastníctva sa nemenila od roku 1948. Vo vinohrade nachádza svoje korene. Po pozemkoch, o ktoré sa starali jeho dedo či otec sa pohybuje od detstva. O to viac cíti zviazanosť s prostredím, ale aj citlivejšie vníma všetko, čo sa okolo vinohradov deje a kam sa vinohradníctvo v Bratislave uberá. Aký bol pre vinohradníkov tento rok a aký je výhľad vinohradníctva v hlavnom meste sme sa rozprávali s Jánom Drobným, ktorý vedie družstvo PD Bratislava - Vinohrady.

Minulý rok bol podľa viacerých vinárov a vinohradníkov nadpriemerný, akým prívlastkom hodnotíte tento rok?

Tento rok sa zo začiatku javil ako výborný, ale potom prišlo v auguste veľké sucho. Pre samotný vinič to nie je problém, ten má 10 metrový koreň, sucho zvládne.

A čo je teda problém?

Zver. Tá vďaka extrémnemu suchu nemala vodu a začala ožierať zelené časti vinohradu. Ak je vinohrad obrábaný, tak je v oveľa lepšom stave ako les, kde môže byť všetko suché. Zver nám najskôr spásala zelenú časť vinohradu a postupne ako dozrievali odrody, a už bola naučená pohybovať sa vo vinohrade, začala spásať aj hrozno.

Zver sa dokonca naučila, že už nemusí odchádzať z vinohradu. V predošlých rokoch v nich cez deň nebolo nič, teraz sa tam permanentne vyskytujú srnky aj diviaky s malými diviačikmi.

Dá sa odhadnúť o koľko kíl hrozna prichádzate denne kvôli divej zveri?

Obhospodarujeme teraz zhruba 30 hektárov. Strata vychádza zhruba 500 kg za deň, teda to sú tony, o ktoré prichádzame ročne. Máme zvukové plašiče, pachové plašiče, mali sme elektrický ohradník, no tie pomáhajú len krátkodobo.

Keď sa vrátime k tomu prívlastku, ako vo výsledku hodnotíte sezónu?

Ako som spomínal, august bol extrémne suchý. K tomu sa pridal chladný a daždivý september, v čase kedy hrozno dozrieva a kedy by sme potrebovali sucho a slnko. Vďaka nepriazni počasia sa dostávajú do hrozna rôzne hniloby a hrozno oberáme nie v takej zrelosti v akej by sme chceli.

Samotná úroda je asi o 10 percent nižšia a kvalitatívne je rok skôr priemerný. Nie je to zlé, ale nie je to ani taký rok, v ktorom by som si písal do kalendára, že si chcem archivovať víno.

Klíma sa postupne mení. Je vinič citlivý na zmenu klímy?

Áno.  Pretože v Bratislave máme odrody, ktoré boli vyšľachtené na chladnejšiu klímu.  Vinič je fyziologicky tak nastavený, že keď je teplota 33 a viac stupňov, úplne zastaví distribúciu štiav do celej rastliny. Snaží chrániť sám seba. A keď je teplo už dlhotrvajúce tak začína zhadzovať  bobuľky, lebo mu nezáleží na rozmnožovaní, ale hlavne na tom, aby prežil. Aj preto je úrodu trocha nižšia, 33 stupňov je hraničná teplota.

Ako sa tieto zmeny v najbližších rokoch dotknú rôznych odrôd?

Ak by som chcel teraz vysádzať, už by som určite vysádzal odrody, ktoré sú šľachtené pre južnejšie kraje a zároveň rezistentnejšie voči chorobám. Na Slovensku máme novošlachtencov, napríklad Dunaj. Ten je lepšie pripravený na naše podmienky, ako keby sme tu vysádzali Rizling Rýnsky, ktorý pochádza od Rýna, kde sú väčšie hmly, chladnejšie noci a podobne.

Mení sa kvalita vína so zmenou klímy?

Kvalita vína sa nemení, ale zvyšuje sa nám úmrtnosť kmienkov aj kvôli rôznym chorobám, ktoré prichádzajú z juhu a náš vinič ich nepozná.

Požiar, nočná mora bratislavských vinohradníkov,  sa tento rok opäť šíril z neobrábaných častí vinohradov.  Zanedbané vinohrady majú rôznych vlastníkov, niektoré sú dokonca aj vo vlastníctve mesta. Ako vnímate túto situáciu?

Vinohrad, o ktorý sa niekto stará horieť nebude, pretože je obhospodarovaný. Problém je v tom, že vedľa sú pusté vinohrady - pustáky. Z horiaceho pustáku fúka sálavé teplo, ktoré upečie očká, upečie všetko, väčšina kmienkov popraská, umiera, je to vlastne akoby zhorel.

Tohtoročné požiare niekto zakladal úmyselne. Šírili sa smerom z nového mesta do Rače, šesť požiarov jeden po druhom. Tak ako niekto išiel postupne ich zapaľoval. My sami sme našli v našom vinohrade nachystanú kopu dreva, zapálený oheň v betónovej nádržke, ktorý sa nerozšíril iba vďaka tomu, že deň predtým pršalo. Našťastie sme ho včas podchytili a nebol z toho nejaký závažný požiar.

Ako s riešením problému pomáha mesto či samospráva?

Čo sa týka pomoci od politikov na miestnej úrovni, s tou sa stretávame vždy len pred voľbami. Vtedy každý rozpráva o záchrane vinohradov, ale garantujem vám, že za posledných šesť rokov nám neprišiel ani cent podpory. Skôr išlo o vyjadrenia, že si dáme stretnutie a budeme situáciu riešiť a tým to haslo.

A čo sa týka obhospodarovania neobrábaných viníc, veci sa nezmenia, pokiaľ nie sú žiadne reštrikcie za to, že človek opustí vinohrad, nechá ho spustnúť a podobne. Musia prísť sankcie. Toto mesto ani mestská časť neriešia vôbec.

V bratislavskom kraji nemáme nárok na čerpanie eurofondov a aj platby z PPA máme oproti zvyšku Slovenska krátené. Bez podpory mesta a mestských častí vinohradníctvo v Bratislave neprežije.

 

Ďakujem za rozhovor.

Jana Pohanková