Iveta Malachovská: V Bratislave vzniká pozoruhodná architektúra, aj keď možno nepotrebujeme mrakodrapy

Pri kávičke v meste sme sa tentoraz pozhovárali so sympatickou, populárnou a dlhoročnou moderátorkou,

Bratislavčankou, Ivetou Malachovskou. Samozrejme – reč bola o jej vzťahu k rodnému mestu.

-Aký je tvoj vzťah k Bratislave? Kde si vyrastala?

I.Malachovská: Som nadšená Bratislavčanka, milujem každý jeden jej kút.

Vyrastala som v Ružinove a na základnú školu som chodila na vtedajšiu Schiffelovu ulicu, teraz Sklenárovu, v Ružovej doline.

Blízko bolo kúpalisko Delfín, kam sme všetci chodili. Mali sme nádherné detstvo.

Ihriská boli plné detí, športovali sme, hrali sme volejbal, vybíjanú, futbal,

čo sa len dalo. Potom som chodila na gymnázium Laca Novomeského na Tomášikovej ulici, na čo som mimoriadne pyšná,

pretože je to nielen brilantná škola, ale zostali mi odtiaľ fantastickí kamaráti.

Mojimi konškolákmi boli napríklad Miloš Mečíř, Maroš Vajda, Braňo Stankovič, Dušan Titel, Zora Czoborová, ale mnoho ďalších dnes známych ľudí.

To, čo mám rada na Bratislave, som si jednoducho odžila plnými dúškami v tom najlepšom slova zmysle.

Fantastické bolo, že sme mali kino Nivy, blízko bola hlavná stanica, i tá autobusová...

Jednoducho, Ružinov je krásne miesto Bratislavy a mám ho stále rovnako rada, aj keď dnes už bývam inde.

-Čo sa ti na dnešnej Bratislave páči a naopak, čo stojí za kritiku?

Na Bratislave sa mi páči, že sa stavia ako moderné mesto a vzniká tu pozoruhodná architektúra, aj keď možno nepotrebujeme mrakodrapy.

Sú hlavné mestá, ktoré si zachovávajú výškový limit do piatich šietich poschodí a tiež tam žije rovnako veľa ľudí ako u nás.

Nepáči sa mi, že všetci ktorí sme bývali v Starom Meste, sme boli z neho vyhnaní,

pretože do Starého Mesta nechce nikto chodiť už ani na návštevu ku kamarátom a priateľom - lebo tam nie je kde zaparkovať.

Žijeme bohužiaľ dobu, kedy sme za posledných tridsať rokov nespravili nič preto, aby sme dopravné siete a autobusy a električky urobili tak,

aby sa človek pokojne a pohodlne dostal do centra a tam si povedzme sadol na kávu.

Milujem parížske metro a ku každému obedu by som si dalal pohár vína, ako to robia Francúzi a žijú zdravšie a lepšie,

pretože aj tí najbohatší a neviem akí umelci chodia jednoducho metrom.

Pretože sa ním dá všade dostať. Napríklad len na Champs-Élysées sú štyri zastávky...

Staré Mesto je atraktívne pre turistov, ktorí ráno prídu a prebehnú ho...

Aj keď musím povedať, že som vďačná za to že chodia a som šťastná, že sa im naše mesto páči.

Ale my domáci máme trochu problém sem prísť večer si niekam sadnúť a pohodlne sa zas dostať sa z centra domov.

-A čo jazdiť taxíkmi...?

Mrzí ma napríklad, ako sa k nám správajú taxikári. Rada by som jazdila iba taxíkom,

ale malo by to mať istú úroveň, nejaké mantinely a limity. Je hrozné čo sa deje,

keď k nám prídu turisti a chlapci na hlavnej stanici ich skasírujú tak, že sa už v živote do Bratislavy nevrátia...

Keďže chodím dosť často po svete, môžem povedať, že sa mi nikdy nestalo, že by som bola až tak prehnane oklamaná.

Oklamali ma aj inde, to je pravda, ale nie takým spôsobom, ako to dokážeme u nás na Slovensku.

Fandím všetkým taxikárom, pretože ich nemožno hádzať do jedného vreca – tým, ktorí sú čestní a robia všetko preto,

aby to fungovalo tak, ako si to myslíš ty, ja, či väčšina Bratislavčanov.

-Ako sa pozeráš na výstavbu v hlavnom meste?

Verím, že sa ten developerský boom jednoducho zastaví. Napríklad naše sídlisko, kde bývam, je krásne.

Medzi domami máme stromy a našťastie už sa medzi ne žiadna výstavba nezmestí.

Ale veľmi veľa lokalít takú situáciu, také šťastie, nemalo a nemá.

Ak mali kúsok parku, tak nejakým „zázrakom„ ho niekto kúpil a nejakým „zázrakom“ tam medzi päťposchodové domy postavil dvanásťposchodový...

-Hovoríš o neblahom fenoméne zahusťovania...

Áno. Je to katastrofálne a je mi to ľúto, pretože toto sme nemali dovoliť.

A teraz: budeme to zastavovať, budeme sa tomu brániť, ale sú to už nenapraviteľné škody a ujmy.

Neviem, či si postrehol správu, ako musí jeden zbohatlík vo Francúzsku,

ktorý si postavil zámok za obrovské peniaze, jednoducho vyhodiť túto stavbu do povetria.

Ale my nevieme vyvodiť konzekvencie, my nikoho netrestáme a ľudia sa smejú keď im dajú zaplatiť 100-tisícovú pokutu za čiernu stavbu.

Smejú sa, lebo si tu robia čo chcú. V Bratislave prestali fungovať pravidlá.

Hovoríme o tom, každý primátor, každý starosta vždy prídu s veľkým nadšením a s veľkou chuťou to zmeniť.

Tak neviem kde sa to potom stráca, kto ich prelobuje, alebo prevalcuje..?

(rl)

Foto: Ján Luky