Ivan Sokáč: „V priebehu dvoch rokov sa tvár odpadového hospodárstva v Bratislave výrazne zmení.“

Približne pred štyrmi mesiacmi nastala zmena na poste generálneho riaditeľa spoločnosti OLO a. s. (Odvoz a likvidácia odpadu). Na jej čelo sa posadil Ivan Sokáč, ktorý rezignovaného predchodcu nahradil po roku a pol. A keďže sme aktuálne prešli na vrecový zber triedeného odpadu, čaká nás špeciálny zber domáceho bio odpadu a mnohé ďalšie odpadové zmeny, tak sme sa na tieto i ostatné projekty generálneho riaditeľa spýtali osobne.   

Z akej sféry ste prišli do OLO?

Prišiel som z prostredia investičného holdingu, kde som mal na starosti zlepšovanie výkonnosti portfólia firiem a riadenie medzinárodnej strategickej akvizície.

S akou víziou ste nastúpili na pozíciu generálneho riaditeľa?

S víziou, aby OLO poháňala túžba k excelentnosti. To predstavuje túžbu byť najlepší v tom, čo robíme. Chcem, aby sme boli dostatočne sebavedomí na to, aby sme sa porovnávali s modernými odpadovými spoločnosťami v najúspešnejších mestách Európy a aby sme sa inšpirovali príbehmi lídrov aj z iných odvetví.

V ako stave ste našli firmu?

Našiel som firmu s úžasným potenciálom a mnohými šikovnými ľuďmi. Potenciál a energia v OLO priam buble a mojim cieľom je pomôcť dostať ju na povrch. Tam vidím svoju úlohu.

Čomu myslíte, že za to vďačíte?

Spojilo sa tu veľa šikovných a motivovaných ľudí, ktorí spolu chcú meniť veci k lepšiemu a súčasne máme veľmi silnú podporu z mesta. Na oddelení životného prostredia, ktoré je naším prirodzeným partnerom na magistráte, nepracujú úradníci búchajúci pečiatkami, ale dynamickí rozhľadení odborníci so skúsenosťami z reálneho sveta. Naša vzájomná spolupráca veľmi dobre funguje, a to nás v OLO posúva ďalej. 

Viacero projektov má OLO rozbehnutých, no plánujete presadzovať aj nejaké vlastné?

Momentálne je tých projektov, či už naplánovaných alebo rozbehnutých, naozaj veľa. Predpokladám, že v priebehu cca dvoch rokov sa tvár odpadového hospodárstva v Bratislave výrazne zmení. A to na dlhé roky. Toto obdobie, do ktorého som vstúpil, vnímam ako inovatívne alebo tiež ako obdobie veľkých projektov. Okrem už rozbehnutých veľkých infraštruktúrnych projektoch viditeľných aj pre obyvateľov, by som chcel zapracovať na digitalizácii firmy a optimalizácii procesov. Veľký dôraz kladiem aj na budovanie modernej firemnej kultúry.

Do akej miery je pre vás dôležitá stratégia o nakladaní s odpadmi?
Stratégia nakladania s odpadmi je pre nás v OLO kľúčový strategický dokument, na základe ktorého plánujeme naše ďalšie kroky. Treba podotknúť, že mesto vytvorilo svoju stratégiu nie preto, že muselo, ale preto, lebo chcelo a uvedomilo si dôležitosť odpadového hospodárstva pri rozvoji celého mesta.   

Zrejme za najväčšiu novinku možno v hlavnom meste považovať postupné rušenie exteriérových stojísk odpadu a ich nahrádzanie vrecovým zberom triedeného odpadu z domácností. Prečo sa pristúpilo k takémuto radikálnemu riešeniu?
Táto zmena sa týka individuálnej bytovej výstavby a rodinných domov. Na rozdiel od systému zberných hniezd prebieha vrecový systém zberu pre občanov komfortne, priamo spred rodinných domov, z obvyklého odvozného miesta komunálneho odpadu. Zberné hniezda sme zrušili a ponechali len kontajnery na sklo. Sledovali sme postupné zlepšovanie čistoty životného prostredia a znižovanie znečistenia verejných priestranstiev na miestach bývalých zberných hniezd. V blízkosti zvonov na sklo sa už netvoria “skládky“ odpadov. Veľakrát sa tam totiž nachádzal odpad, ktorý tam nepatril, kontajnery boli preplnené a vytriedené zložky znečistené. Pri vrecovom zbere sa tieto javy darí eliminovať a vo vreciach končí takmer výhradne odpad, ktorý tam skutočne patrí.

Vravíte, že prechod na vrecový zber zastavil hromadenie bordelu pri exteriérových stojiskách na triedený odpad. Neobávate sa vzniku čiernych skládok v prírode?
Nemáme informáciu o takýchto skúsenostiach z okolitých krajín. Informácie máme skôr opačné. A ani u nás sa od zavedenia vrecového zberu v auguste 2020 nič také nepreukázalo.

No najmä obyvatelia mestských častí, kde prevažuje forma bývania v rodinných domoch, nie sú z vriec nadšení a žiadajú o navrátenie zberu triedeného odpadu formou domácich plastových nádob, ktoré boli pred časom zrušené. Prečo sa vtedy tento projekt neosvedčil?
V Bratislave nebol nikdy plošne systémovo riešený triedený zber v IBV od domu k domu formou nádob. Len určitá časť ako súčasť pilotného projektu. Na základe vyhodnotenia pilotného projektu sa pristúpilo k vhodnejšiemu spôsobu a od zberných hniezd sme prešli na vrecový zber. 

Predsa len. Zrejme už máte vyhodnotenie vrecového zberu v lokalitách, kde bol zavedený medzi prvými. Bude sa na základe toho pristupovať k nejakým zmenám, inováciám?
Spätná väzba od obyvateľov nás zaujíma. Systém sa neustále snažíme zlepšovať. Aktuálne zvyšujeme frekvenciu zvozu na 2x za mesiac. To bola najzásadnejšia požiadavka zo strany obyvateľov. Rovnako sme navýšili počet modrých vriec na papier a žltých na plasty, kovové obaly a nápojové kartóny. V prípade potreby si obyvatelia môžu požiadať o vrecia aj prostredníctvom nášho zákazníckeho centra, kde ich na vyžiadanie dostanú zdarma.

Spomínate projekty v riešení. Na aké zmeny v zbere odpadu sa teda môžu Bratislavčania tešiť v horizonte najbližších rokov?
Najzásadnejšiu zmenu prinesie zavedenie zberu kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. Ten začíname pilotovať už túto jeseň v MČ Lamač  a následne do 01. 01. 2023 bude zavedený v celej Bratislave. Ďalšími významnými projektami sú:

-        Modernizácia a ekologizácia Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO). A to v horizonte rokov 2021 – 2026.

-        Obnovenie životnosti ZEVO v súlade s najprísnejšími európskymi štandardmi (BAT a BREF).

-        Vytvorenie dvoch nezávislých spaľovacích liniek, teda minimalizácia spoločnej odstávky bez potreby prerušenia príjmu odpadov jeho odklonením na skládky alebo iné zhodnocovacie zariadenia.

-        Nulové skládkovanie odpadov, ktoré sú výstupmi zo spaľovacieho procesu (popolček a škvara).

-        Zvýšenie energetickej efektívnosti ZEVO – teda zabezpečenie externého odberu tepla až do úrovni 30% celoročnej potreby tepla spoločnosti Bratislavská teplárenská, a. s.. Odber tepla zo ZEVO zásadným spôsobom zmení aktuálnu primárnu závislosť bratislavského tepelného hospodárstva na fosílnych zdrojoch energie. Zároveň prepojí odpadové a tepelné hospodárstvo mesta, čo je ideálnym ekonomickým aj environmentálnym riešením pre mesto Bratislava.

-        Zníženie emisií – účinnosť čistenia spalín bude u znečisťujúcich látok na úrovni 99%.

-        Vybudovanie vlastnej triediacej linky. To v horizonte rokov 2021 – 2022.

-        Pripojenie OLO na Bratislavskú teplárenskú spoločnosť v rokoch 2021 – 2022.

-        No a v neposlednom rade zavedenie zberu jedlých tukov a olejov.

 

Dá sa konkretizovať, ktorý z menovaných projektov je pre vás najdôležitejší?

Všetky sú rovnako dôležité. No ten prechod na zber kuchynského bio odpadu pocítia všetci obyvatelia Bratislavy už v dohľadnom čase. Som presvedčený o tom, že úspešnosť OLO budú obyvatelia Bratislavy hodnotiť práve cez tento jeden projekt. Akokoľvek dôležité sú aj naše ostatné projekty, toto bude pre verejnosť najočividnejšia zmena a jednoznačne k lepšiemu.

Prečo myslíte?

Ukážeme na ňom, že sme moderná firma a smerujeme k tým najlepším riešeniam. Napríklad konkrétne projekt s riešením kuchynského odpadu máme navrhnutý v spolupráci s top konzultantmi v Európe, ktorí pomáhali zavádzať zber kuchynského odpadu v najúspešnejších mestách Talianska. Vôbec to nebude jednoduché, ale výsledok bude stáť za to. Po plnom nábehu projektu a dobudovaní vlastnej kompostárne už viac desiatky tisíc ton odpadu ročne v Bratislave nebudú smerovať do spaľovne, ale živiny z nich vrátime späť do pôdy.  

 

Veronika Trojanová

Foto OLO