Eva Mazuchová: Osobný kontakt je v práci informačných centier ešte stále nenahraditeľný

Tentoraz sme sa pozhovárali s pani Evou Mazuchovou, ktorej tento rok udelili cenu Osobnosť cestovného ruchu.

Porotu oslovili jej dlhoročné skúsenosti a prínos v oblasti cestovného ruchu v Bratislave, ako aj 25 ročná práca pre Asociáciu informačných centier Slovenska.

Toto ocenenie udeľuje Minister dopravy a výstavby SR a už tradične sa odovzdáva v  rámci veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour a Danubius Gastro.

Toto isté ocenenie získal aj Marián Bilačič za dlhoročné pôsobenie v role sprievodcu cestovného ruchu a Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu, so zdôraznením jeho prínosu za spoluautorstvo európskej technickej normy na vzdelávanie sprievodcov cestovného ruchu a za jeho ďalšiu vzdelávaciu a organizátorskú činnosť.

Stali ste sa Osobnosťou cestovného ruchu za rok 2019. Ako vnímate toto ocenenie?

Eva Mazuchová: Toto ocenenie, ako aj uznanie mojej práce pre rozvoj cestovného ruchu v Bratislave a profesionalizáciu sektoru turistických informačných centier združených v Asociácii informačných centier Slovenska si veľmi vážim.

V turistickom informačnom centre pracujem od začiatku svojej profesijnej kariéry, od práce za pultom som sa postupne posúvala k projektom v oblasti destinačného marketingu a tvorby produktov cestovného ruchu.

Prešla som si takmer všetkými činnosťami spojenými so službami cestovného ruchu, koordinovala som vzdelávací program Sprievodca cestovného ruchu, doškoľovanie sprievodcov, metodicky usmerňovala vzdelávanie pracovníkov prvého kontaktu.

Skrátka, je to pre mňa práca snov, ktorá ma baví a je zároveň mojím koníčkom. A čo je najpodstatnejšie, vždy som mala okolo seba ľudí, od ktorých som sa veľa naučila, a hlavne vynikajúci pracovný kolektív. Toto sa nie každému pošťastí.

E. Mazuchová na ocenení (vpravo)

V oblasti cestovného ruchu pracujete už 40 rokov. Aký bol a je najväčší rozdiel vo vašej práci keď ste začínali a dnes?

Keďže som vyštudovala odbor prekladateľstvo-tlmočníctvo, po skončení vysokej školy som nastúpila na prekladateľsko-tlmočnícke oddelenie vtedajšej BIPS-ky, ktoré sa nachádzalo  priamo v Informačnom stredisku BIPS na Suchom mýte.

Fascinovali ma kartotéky plné informácií, ktoré v sebe uchovávali poznatky zo všetkých oblastí ľudského poznania, predovšetkým z oblasti dejín, kultúry a života obyvateľov Bratislavy. Informačné stredisko sa venovalo zberu a spracovávaniu informácií, disponovalo veľkou knižnicou, ktorá slúžila na vyhľadávanie a overovanie faktov, ktoré zaujímali, či už telefonujúcich alebo priamych zákazníkov.

V tom čase sa vo veľkom súťažilo, záujem bol o informácie encyklopedického charakteru a najčastejšími klientami boli Bratislavčania, pre ktorých bola BIPS-ka určitým fenoménom. Ešte aj teraz niektorí starší Bratislavčania nazývajú naše informačné centrum ako BIPS-ka alebo BIS-ka.

V tých časoch platilo - BIS-ka všetko vie. Preto, keď som dostala ponuku, či sa nechcem presunúť na informačné oddelenie, neváhala som. Sedíte v práci, ste za to platená a „múdrosť sa na vás len tak lepí“.

Trochu mi to pripomínalo americkú komédiu z roku 1957 s Katharine Hepburn a Spencerom Tracy pod názvom Žena, ktorá všetko vie (originál Desk Set), dej ktorého sa odohráva v referenčnej  knižnici.

Aj tam personál knižnice vyhľadával  a spracovával  informácie a fakty a odpovedal telefonujúcim klientom na dopyty na všetky možné témy. Ohrozovať ich však začali 2 počítače, elektronické mozgy, ktoré na ich radosť skolabovali ešte v štádiu testovania,  namiesto digitalizácie faktov, poslali všetkým pracovníkom výpovede vrátane prezidenta spoločnosti.

Týmto nechcem povedať, že som proti digitalizácii a smart technológiám, v podstate ja sama som takmer stále online. Len chcem poukázať na skutočnosť, že od uvedenia tohto filmu prešlo už  viac ako 60 rokov a osobný kontakt je v práci informačných centier ešte stále nenahraditeľný.

Služby informačných centier sú stále opodstatnené a žiadané, úlohou informačných centier je poskytovať aktuálne a overené informácie, ktoré Vám často google neposkytne.

Práve v tomto roku si Bratislava Tourist Board pripomenie 55. výročie vzniku 1. mestskej informačnej služby v Bratislava a na Slovensku, ktorá začala svoju prevádzku 29. apríla 1965 v Zelenom dome.

Týmto dlhším úvodom som sa dostala k jadru Vašej otázky. Najväčším rozdielom v práci informačného centra kedysi a dnes je jeho technické vybavenie a náročnejší zákazník. Kolegovia, s ktorými som mala možnosť pracovať a aj v súčasnosti pracujem boli a sú nesmierne šikovní a nadšení pre svoju prácu, takže ľudský potenciál je rovnaký.

Po Nežnej revolúcii sa postupne menilo zloženie našich zákazníkov, do Bratislavy začalo prichádzať viac zahraničných návštevníkov, a preto bolo  v roku 1996  zriadené na Klobučníckej ulici 2 Komplexné informačné stredisko, ktoré sa začalo viac profilovať na turistu a jeho potreby.

Po začlenení nášho informačného centra do Oblastnej organizácie cestovného ruchu Bratislava Tourist Board, ktorú zriadilo Hlavné mesto v roku 2011, nesieme názov Turistické informačné centrum (TIC).

V turistickom informačnom centre a venujete sa ľuďom, ktorí informujú turistov z celého sveta. Čo všetko musia títo ľudia ovládať a zvládať, keďže práca s ľuďmi a pre ľudí je náročná?

Máte pravdu. Práca s ľuďmi je čím ďalej tým náročnejšia. Kolegyne vo front office sú vybavené dobrými komunikačnými zručnosťami, musia zvládať komunikáciu s multikultúrnou klientelou, stres, flexibilne reagovať na požiadavky zákazníkov a s rozvahou riešiť ich sťažnosti, a to aj vtedy, keď sú neopodstatnené či adresované na niekoho iného a my plníme len funkciu „lampárne“.

Pracovníci TIC ovládajú 2 -3 cudzie jazyky, musia byť zorientovaní predovšetkým v kultúrno-historickom potenciáli mesta, v jeho miestopise, dopravnom prepojení a službách cestovného ruchu.

Navyše TIC vykonáva aj komerčnú činnosť orientovanú na predaj prehliadok mesta, turistickej destinačnej karty Bratislava CARD, City & Region a ďalších produktov a služieb cestovného ruchu.

Čo považujte za kľúčové v cestovnom ruchu v Bratislave?

Bratislava má veľké predpoklady pre ďalší rozvoj cestovného ruchu. Máme byť na čo pyšní, kultúrno-historický a prírodný potenciál mesta je bohatý, treba ho len využiť. Dôvodom určitej stagnácie je chýbajúca komplexná infraštruktúra cestovného ruchu, v mnohých prípadoch absentuje  debarierizácia verejných priestorov a budov.

Bratislave chýba nová výnimočná atrakcia, nové zážitkové produkty, ktorými by sa odlíšila, potenciál rieky Dunaj nie je dostatočne využitý.... Nepovedala som síce nič nové, posledné roky sa neustále opakuje to isté klišé...

Veľmi dôležité sú sieťovanie a spolupráca subjektov cestovného ruchu, zapájanie aj mestských organizácií do aktivít CR, spolupráca s osobnosťami v kultúre, vo vede a športe, vytvoriť z nich ambasádorov mesta.

Rovnako dôležité je, aby aj vláda mala medzi svojimi prioritami cestovný ruch, bez verejných zdrojov sa infraštruktúra nepohne, táto je v konečnom dôsledku dobrá aj pre obyvateľov mesta.

Veľký dôraz by sa mal klásť aj na kvalitu služieb, práve na to máme v našich turistických informačných centrách najviac sťažností, rovnako mimoriadne dôležité je odborné a ďalšie vzdelávanie pracovníkov v CR.

Robert Lattacher

Foto: Zdroj: E.Mazuchová+Incheba