Etnologička Katarína Nádaská: Počas sviatkov sa hrávali vianočné hry s biblickým motívom a navštevovali sa bratislavské chrámy

S etnologičkou Katarínou Nádaskou, sme sa pozhovárali o tom, ako prežívali Prešporčania predvianočný a vianočný čas a ako asi, tu vyzeral Silvester a Nový rok.

-Ako prežívali Prešporáci Advent? Mali nejaké špecifické zvyky, obyčaje?

Advent bola duchovná príprava na Vianoce. V meštianskych rodinách sa už od 19. storočia robil adventný veniec z prírodných materiálov a každú nedeľu na ňom zapálila rodina jednu sviečku.

Vyrábali sa ozdoby na stromček, ako aj darčeky, pretože hoci si v bohatších rodinách mohli dovoliť kúpiť hotové ozdoby a rovnako aj darčeky, ručne robené darčeky, alebo ozdôbky na stromček patrili k bontónu dobre vychovaných mladých dám.

V dievčenskej škole v Prešporku sa cibrili zručnosti dievčat a to aj zo šľachtických rodín ručnými prácami a ušitá ozdôbka na stromček, či zamatové vrecúško na tabak pre otca boli tie najkrajšie darčeky.

Piekli sa medovníčky, ktorých tradícia siaha až do stredovekého Prešporku, aby boli dobre odležané a pripravené na sviatky.

Ako sa krátil Advent bolo potrebné zaobstarať u mestského horára peknú jedličku a nesmela chýbať účasť na Rorátoch. Roráty sa začínajú v čase pred svitaním, zámerne v čase tmy, čo má byť spojitosť s tým, že svet je v tme a potrebuje svetlo.

To svetlo je pritom tvorené výhradne plameňom sviečok. To jediné osvetlenie, ktoré by malo v kostoloch v tomto čase byť.

Zasvätené sú Panne Márii a sprevádzajú ich chórové piesne, a rorátne spevy. Roráty sa slávia počas všetkých dní adventu, mimo nedele a 8. decembra. (Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum:aperiatur terra, et germinet Salvatorem. Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého. Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa. (Iz 45,8))

-Vieme ako advent, Vianoce a Nový rok oslavovali obyvatelia Prešporka za, povedzme, Márie Terézie?

Bratislava v čase Márie Terézie bolo najmä nemecké mesto, s menším podielom maďarského obyvateľstva. Dnešné mestské časti ako Karlova ves, Dúbravka, Lamač boli vidiecke obce, kde žili aj Slováci. V Bratislave sa počas adventu držal tzv. malý pôst, kedy sa jedlo mäso rýb, rakov, a vodných živočíchov.

Pivo patrilo k pôstnym jedlám, takže si dožili v Pressburgu aj toho. Chodievalo sa na ranné omše – roráty,  v meste chodil Mikuláš a bohatšie rodiny obdarovávali tie chudobnejšie.

Rybí trh sa ligotal množstvom čerstvých rýb, cech pekárov a medovnikárov mal plné ruky práce, aby sa na sviatky všetko stihlo upiecť.

Počas sviatkov sa hrávali vianočné hry s biblickým motívom a navštevovali sa bratislavské chrámy, v ktorých dominovali prekrásne Betlehemy.

Počas sviatkov sa stretávala šľachta a usporadúvali sa v jednotlivých palácoch koncerty a spievali sa koledy. Nový rok začínal návštevou chrámu zo slávnostnou omšou, slávnostným obedom a návštevami.

Nechýbali ani prechádzky do prírody a samozrejme nemohli chýbať novoročné poľovačky, ktorých sa mimochodom rada zúčastňovala aj Mária Terézia, ktorá bola náruživou lovkyňou a poľovačky milovala.

Čo bolo typické pre nemecké, maďarské a slovenské rodiny počas Vianoc? Dá sa to charakterizovať, či odlíšiť?

Meštianske rodiny v Prešporku sa počas Vianoc starali každá o jedného chudobného, pre ktorého prestreli a pripravili jedlo.

K štedrovečernému stolu museli zasadnúť všetci zmierení a v slávnostnom odeve. V meštianskych rodinách sa obdarúvalo knihou, exotickým ovocím, ale aj oblečením. Prešporskú, nie len vianočnú, kuchyňu ovplyvnili najmä Nemci či Maďari, výrazné vplyvy prichádzali aj z Viedne, Francúzska, Česka a všetkých kútov Slovenska.

Piekol sa vianočný chlebík, alebo sa poň skočilo do pekární. V každej domácnosti sa piekli koláče, Prešporáci milovali bratislavské rožky, bábovku, vianočku, špecialitou boli aj prešporské bonbóny. Na štedrovečernom stole nesmelo chýbať kvalitné víno, ryba z Dunaja či vianočná polievka.

Keďže aj v Bratislave žili bohatší i chudobnejší ľudia, aj na Vianoce sa varilo z domácich druhov zvierat a vtákov, z pestrej diviny karpatských lesov, vodného i lesného vtáctva, húb a širokej ponuky dunajských rýb.

Pokrmy sa pripravovali aj zo slimákov, žiab, dunajských mušlí a hadov, z konského a somárskeho mäsa, chudobnejší nepohrdli ani pokrmom z ježov, krtov, ba aj psieho a mačacieho mäsa. V meandroch, vtedy ešte nezregulovaného Dunaja, sa neresili ryby až z Čierneho mora a kaviár bol tak bežnou súčasťou jedálneho lístka aj tých najchudobnejších rodín.

Katolícke rodiny mali na Štedrý deň pôst, ale nesmeli chýbať pupáky z vianočkového cesta s makom, alebo orechami. Protestantské rodiny mali na Štedrovečernej tabuli obyčajne aj mäso zo zabíjačky.
Po skončení štedrej večere sa celá rodina presunula do salónu, kde sa rozbaľovali darčeky.

Obyčajne si rodina pod stromčekom spievala vianočné koledy, deti maškrtili napríklad bratislavské rezy, rodičia popíjali vianočný bratislavský punč a otcovia si zapálili aj vianočnú voňavú cigaru vyrobenú v Bratislave. Darčeky boli iné ako na vidieku, obyčajne mali mešťania väčší výber darčekov priamo v hračkárstvach.

Medzi obľúbené darčeky patrili rozprávkové knižky, plyšové medvedíky, cínoví vojačikovia, bábiky, ale i sánky či korčule. Viedenské obchodné domy podľa nej ponúkali už koncom 19. storočia vianočné katalógy s atraktívnymi zľavami, takže aj v minulosti si mohli Bratislavčania vybrať darček v pohodlí domova, a potom ísť na električku a vo Viedni si vybraný darček kúpiť, prípadne si ho nechať poslíčkom doručiť až do domu.

Počas sviatkov trávili Prešporáci veľa času na prechádzkach v mestských lesoch, najmä na Železnej studničke, kde bola reštaurácia i kaviareň a na jazere sa korčuľovalo od rána až do neskorej noci, pričom korčuľujúcim čašníci až na ľad nosili teplý čaj, grog či punč. Obľúbené boli aj prechádzky po bratislavských kostoloch, kde sa pozerali betlehemy.

-Silvester a Nový rok v Prešporku: Už tu bol ohňostroj... Ako oslavovali Prešporčania koniec roka a začiatok nového?

Ohňostroje samozrejme poznali už obyvatelia Bratislavy v 17. storočí. Obyčajne boli nad Dunajom kvôli bezpečnosti keď sa slávili narodeniny panovníka, alebo aj na Silvester.

Nový rok sa vítal slávnostnými výstrelmi z dela. Koncom 19. storočia mešťania slávili Silvester v tanečnej dvorane hotela Deák, či u Zeleného stromu, kde sa konali elegantné Silvestrovské zábavy.

Zabaviť sa na Silvestra dalo aj na korčuliach na Železnej studničke, kde bola romantická reštaurácia a čašníci nosili na ľad korčuľujúcim vianočný punč a prešporské bonbóny.

Mladí obyvatelia sa však mohli zarábať aj v hostinci Kristofek, kde okrem hudby vždy dostali aj pohár iskrivého vína, či holbu piva k tomu pečené ryby, pre dámu zase varené víno. Hostince na dnešnej petržalskej strane patrili k obľúbeným miestam stretávania sa mládeže.

Za odpovede ďakuje Robert Lattacher

Ilustr. foto: Archív Š. Holčík