Elena Kurincová: Pripojenie Bratislavy k Československu bolo rozhodnutím dohodových mocností

V Múzeu mesta Bratislavy je od 12. februára, vo výstavnej sieni Starej radnice, sprístupnená výstava pod názvom - Bratislava 1919 /Pripojenie k Československu.

Pripomína dôležitý historický medzník v dejinách Bratislavy.

Najnovšie výskumy autorky výstavy Eleny Kurincovej obohatia tému o pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, neskôr legionára.

S Elenou Kurincovou prinášame k tejto téme rozhovor.

Ako ste vyjadrili výstavou túto tému?

-Pripojenie Bratislavy k Československu predstavuje zásadný medzník v moderných dejinách mesta.

„Druhé mesto Uhorska“ ako sa municipálne a župné mesto Pressburg/Pozsony/Prešporok nazývalo,

predstavovalo najväčšiu mestskú aglomeráciu na Slovensku,

ktorá  mala patriť do novovznikajúcej republiky.

Špecifická situácia v meste súvisela s jeho multietnickým charakterom a konfesionálnou pestrosťou.

Veď v takmer 80 tisícovom meste tvorilo nemecké obyvateľstvo niečo vyše 40%, maďarské 40% a obyvatelia s materinským jazykom slovenským predstavovali zlomok – len 15%.

Pripojenie mesta k Československu na prelome rokov 1918 -1919,

bolo súčasťou vojenských operácií pri obsadzovaní Slovenska armádnymi legionárskymi zbormi a rozhodnutím dohodových mocností.

Výstava túto udalosť sprostredkúva trinástimi témami formou panelov, scénickej časti a autentických predmetoch vo vitrínach.

Využíva pritom bohatý archívny materiál Archívu mesta Bratislavy, dobovú tlač, spomienky priamych účastníkov, 

zbierkové predmety múzea a fotografickú dokumentáciu.

Čím bol rok 1919 významný pre Bratislavu a čím najviac oslovila táto dejinná etapa vás osobne?

-Vznik ČSR 28. októbra 1918 a koniec prvej svetovej vojny sprevádzali v pomeroch mesta Prešporok dramatické udalosti,

hlavne neistotu obyvateľov vo vzťahu príslušnosti k štátnemu útvaru.

Až koncom decembra sa rozhodlo, že budúca Bratislava sa stane súčasťou novej republiky.

Príchod novej československej vlády, Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska,

4.- 5. februára 1919, bol začiatkom cesty k postaveniu mesta ako neformálneho centra Slovenska v Československu.

Samotná výstava akcentuje dozvuky vojny v meste, zrod Československa a vojenský zápas o mesto na rozhraní rokov 1918/1919

a príchod 33. streleckého pluku armádneho zboru z Talianska.

Venuje sa ale aj prvým krokom novej štátnej moci, prijatiu nového názvu Bratislava, boľševickému nebezpečenstvu, 

budovaniu nového štátneho aparátu a administratívy, až po pripojenie predmostia na pravom brehu Dunaja (Petržalky) v auguste 1919 k mestu.

Samostatnou témou je aj posledná rozlúčka v meste s generálom M. R. Štefánikom po jeho tragickom páde.

Symbolický akt - príchod novej vlády 4. – 5. februára 1919 do mesta – na výstave prezentujeme príťažlivým scénickým stvárnením.

Na vzniku Československa sa zásadným spôsobom podieľali legionári, bývalí rakúsko-uhorskí zajatci slovenskej a českej národnosti.

Táto téma je zastúpená pôsobením a aktivitami Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, legionára a úradníka v Bratislave.

Galériou štátnosti – umeleckým stvárnením zakladateľov Československa T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a E. Beneša – výstavu uzatvárame.

Ako múzejníčka musím konštatovať, že v zbierkach nášho múzea sa nenachádza veľa autentických predmetov k tomuto obdobiu.

Informácie o ňom sprostredkujeme predovšetkým archívnymi prameňmi v podobe letákov, vyhlášok, či dobovými tlačovinami.

Mňa osobne zaujalo toto obdobie svojou dramatičnosťou a hektičnosťou každodenných udalostí.

Bolo to podobné ako každé obdobie zásadných zmien, napr. aké sme zažili aj na začiatku 90. rokov 20. storočia.

Napriek vyššie povedanému - aké historické, či dobové predmety môžeme na výstave vidieť?

-Návštevník môže na výstave vidieť napríklad aj uniformy legionárov,

či základné dokumenty vzniku Československa v slávnostnej tlačovej podobe:

Lide československý a Martinská deklarácia, nariadenia prvého bratislavského župana Samuela Zocha,

ale aj predmety, ktoré súvisia s pôsobením Janka Jesenského ako vojaka, legionára a úradníka.

Napríklad sú tu jeho denníky zo zajatia a pôsobenia v légiách v Rusku. Ale zaujímavé sú aj jeho pamiatkové predmety, ktoré sa viažu na toto obdobie.

Nie menej sú zaujímavé aj veci z obdobia jeho funkcie vládneho radcu a župana v novej republike.

V časti Galéria štátnosti chcem poukázať na model sochy M. R. Štefánika pre pomník v roku 1938,

alebo model sochy leva z pomníka, ktorý sa vybudoval v roku 2009 v časti Eurovea.

Obidva boli venované osobnostiam, ktoré sa podieľali organizačne na vybudovaní pomníka M. R. Štefánika v meste.

Výtvarné diela zakladateľských osobnosti Československa sú vyhotovené renomovanými výtvarníkmi.

Sú nimi napríklad Max Švabinský, Pavol Bán, Břetislav Benda, či Jozef Pospíšil.

Za unikát je možné pokladať vrtuľu z lietadla Hansa Brandenburg,

ktoré zlietalo z Vajnorského letiska a používalo sa v bojoch s boľševickou Maďarkou republikou rád.

Získané bolo do múzea na základe mylnej informácie, že ide o vrtuľu z lietadla generála M. R. Štefánika.

(red)

Bratislava 1919 Pripojenie k Československu Vernisáž 12. 2. 2019, 18.00 Stará radnica, Faustova sieň

Sprístupnená denne okrem pondelka 10.00 - 17.00; so, ne 11.00 - 18.00