Dara Rolins: Bratislave želám spokojných ľudí

Pri kávičke v meste sme sa tentoraz porozprávali so speváčkou, Bratislavčankou, Darou Rolins, samozrejme o jej vzťahu k svojmu rodnému mestu a o jej niektorých míľnikoch na jej ceste k speváckej kariére.

-Narodila si sa v Bratislave, aký je tvoj vzťah k rodnému mestu?

Všetko sa to začalo a odohralo hlavne tu v Bratislave a keby nebolo tohto mesta, tak nie je ani Dara.

Tu sa narodila Darinka a princezná Arabela a všetko čo ku mne ako k malej Darinke patrí...to zásadné sa odohralo tu.

A aj ako Bratislavčanke sa mi stal ten moment, že jedného krásneho dňa, na sídlisku v Dúbravke, zazvonil telefón v ktorom sa ozval Karel Gott a spýtal sa našej maminy, či by dovolila aby si so mnou zaspieval duet – slávne Zvonky šťastia, ktoré ma potom odštartovali ďalej do Prahy.

-Už si naznačila, že si vyrastala v Dúbravke. Kam si chodila do školy a s kým si sa z dnes známych ľudí stýkala?

Chodila som na školu na ulici Júliusa Fučíka, dnes Sokolíkova.

Do školy som to mala blízko, z domu som videla na školský dvor, takže počas prestávok som si mohla skočiť napríklad aj po pioniersky úbor, ktorý som si veľmi často zabúdala. No a potom na Konzervatóriu som chodila do školy s dnes známymi najmä hereckými tvárami.

Rada spomínam na to obdobie, aj keď bolo krátke, pretože z Bratislavského konzervatória som prestúpila na to pražské. Takže v Bratislave to bolo krátke, ale veľmi výživné.

Na krste knihy Dominiky Cibulkovej

-Ako často sa v súčasnosti dostaneš do Bratislavy a ako vnímaš naše mesto v porovnaní s minulosťou?

Bratislava sa zmenila vo veľkom štýle a k dobrému. Keď sem prídem, tak sa väčšinou združujem v centre mesta. Na naše sídlisko už nemám dôvod zavítať, pretože maminu sme presťahovali z dúbravského bytu k nám do Prahy, takže žije pri nás.

Možno len z akéhosi sentimentu som tam nedávno robila rozhovor. Stála som tam, videla, že je to tam všetko iné a prišlo mi to akési smutné. Možno preto, že v pamäti mám naše sídlisko úzko spojené s detstvom a so spomienkami naň.

Ale centrum Bratislavy je mi veľmi blízke, pretože sem chodím veľmi často aj kvôli práci.

A aj keď povedzme vystupujeme niekde v okolí mesta, tak na noc vždy prídeme sem. V centre Bratislavy mám obľúbený hotel, ktorému hovorím môj druhý domov a mám to tam prosto veľmi rada.

-Čo by si zaželala Bratislave do budúcich dní, do budúceho obdobia?

Bratislave želám veľmi dobrých a kvalitných ľudí, ktorí budú rozhodovať o tom, ako toto mesto bude rásť, ako bude vyzerať a čo sa tu bude stavať a čo nie a koľko priestoru dostane zeleň.

No a samozrejme želám jej spokojných ľudí, ktorí budú mať dôvod večer sedieť v tých slávnych kaviarničkách pod Michalskou a v jej okolí v tej istej dobrej nálade, v akej ich stretávam, keď si večer zájdem pozrieť nočnú Bratislavu.

(rl)

Foto: Ján Luky