Poznáte ho ako večne vysmiateho herca, moderátora či producenta najsledovanejších televíznych programov uplynulých rokov. Daniel Dangl má hlavu plnú nových nápadov a rozpracované projekty, s ktorými chce preraziť aj v zahraničí. Má toho veľa, a tak, aby všetko postíhal, niekedy si za prácou zaletí lietadlom, ktoré sám riadi.
Pôsobíte tak, že ste neustále v jednom kole. Ako sa v súčasnosti máte?
No, mám pocit, že tých kôl je aj niekoľko súčasne. Čiže tak nejako rýchlo sa mám, ale dobre.
Čomu všetkému sa po pracovnej stránke momentálne venujete?
Toho je viac. Okrem relácie Dvaja na jedného, ktorú aj spolumoderujem, pracujem na viacerých ďalších projektoch. Plus onedlho pribudne ďalšia relácia, s ktorou by sme sa asi vedeli dostať aj do zahraničia. Navyše pracujem na príprave dvoch veľkofilmov. No a stále sa v Česku vysiela Partička a mám rozbehnuté aj iné biznisy.
Ktoré pracovné zaradenie vás teda vystihuje najviac – herec, moderátor, režisér, producent?
Stále som herec, pretože to je odbor, ktorý som vyštudoval. No už som asi sedem rokov nič nehral a skôr zastávam názor, že sú oveľa talentovanejší ľudia, ktorí sa na herectvo hodia viac než ja. Ja sa skôr vnímam ako kreatívec. Ako ten, kto v pozadí vymýšľa čo a ako robiť.
Diváci vás momentálne vidia vďaka relácii Dvaja na jedného, no asi nie každý vie, že stojíte aj za programom Boris a Brambor.
To je fakt a som rád, že sa pýtate na tento projekt, pretože z neho mám úprimnú radosť. To je presne taký ten experimentálny typ programu, ktorý si musí nájsť svojho diváka. Chalani mali svoj podcast a ten patril medzi najobľúbenejšie, a tak sme si povedali, že by sme ho mohli posunúť o úroveň vyššie.
V čom ste videli potenciál tejto relácie, keď ste sa do nej autorsky pustili?
Mňa na nej baví to, že chalani nie sú, obrazne povedané, typickí moderátori. A preto sa svojich hostí často pýtajú veci na rovinu. Bez okolkov. Zväčša aj to, čo by sa klasický moderátor nespýtal, pretože by na to možno nemal odvahu. No a vďaka tomu sa divák napokon od ich respondentov dozvie veci, ktoré by inak zrejme ani nepriznali.
Keď sme pri práci, tak na začiatku roka ste sa vyjadrili v tom zmysle, že pracovne plánujete dlhodobejší odchod zo Slovenska do Ameriky. Tento presun už sa udial, alebo ešte len príde?
To je pravda. Aj som bol a aj sa znovu chystám do Ameriky. Čaká ma obdobie, kedy sa budem nejakým spôsobom presúvať hore – dole. Budem tráviť čas aj tu a aj tam. Ale keďže ide o pracovnú záležitosť, tak k tomu zatiaľ nepoviem viac.
O vás je známe, že máte hobby v podobe lietania. Venujete sa mu stále?
Lietaniu sa snažím venovať stále, pretože pri tomto koníčku sa ani nedá dlhší čas nelietať. To nie je ako s jazdou na aute, kde si môžete aj pol roka nesadnúť za volant. Tu musím v určitých intervaloch udržiavať svojej letecké oprávnenie, aby som mohol lietať.
Keďže ste v tom jednom pracovnom kolotoči, znamená to, že si viete zaletieť napríklad aj na pracovnú schôdzku?
Áno, robievam to. Ono je to veľmi praktické, pretože si viem hocikedy zaletieť kam chcem alebo potrebujem. Napríklad aj na to pracovné stretnutie a človek si spojí príjemné s užitočným.
Predpokladám ale, že väčšinu práce máte v hlavnom meste a jeho okolí, odkiaľ, mimochodom, pochádzate...
To je pravda, som rodený Bratislavčan. Vyrastal som v Prievoze, v Ružinove. Tam sme v detstve hrávali hokej, neskôr spoznávali prvé baby. Ale s príchodom puberty už sme sa postupne presunuli do mesta, kde sme chodili von, neskôr aj za nočným životom.
Napriek tomu už nejaký čas v Bratislavy nežijete. Prečo?
Aj keď mám stále trvalé bydlisko v Bratislave a aj sa stále ako Bratislavčan cítim, tak s rodinou žijeme v Ivanke pri Dunaji. Keď sme sa spoznali s manželkou, tak žena mala svoj byt v Bratislave, ale ja som si s pomocou rodičov v tom čase zabezpečil svoje prvé bývanie práve v Ivanke pri Dunaji. Bola to taká zhoda náhod, pretože mi bolo v rámci rozvoja bývania pridelené nejaké výhodné šporenie alebo také niečo a za to sme tam zadovážili malý byt. No a keď sme sa dali dohromady so ženou, tak sme postupom času zistili, že aj keď ona mala ten byt v Bratislave, tak nám toto bývanie v Ivanke vyhovovalo a stále aj vyhovuje vlastne viac.
Nerobí vám problém doprava, ktorá je v tom smere výrazne zahustená?
Samozrejme, cestovanie je trochu problém, to nebudem klamať. Na druhej strane, ja mám skúter a ak počas teplých mesiacov potrebujem ísť pracovne do mesta, tak sadnem naň a aj v najväčšej špičke sa dostanem všade.
Tak ale vám potom odvaha nechýba...
Musím priznať, že ja mám strach asi vyoperovaný. (smiech)
A ako ste na tom v rámci sledovania diania v komunálnej politike? Zaujímajú vás tieto témy?
Dokonca veľmi. Osobne ma trápi najmä zeleň. Záleží mi na zeleni a jej ochrane. Prosto na celkovej environmentálnej stránke v rámci Bratislavy, aj jej okolia.
Je evidentné, že máte veľa rozbehnutých projektov a v hlave plno plánov. Kde sa vidíte napríklad o päť rokov?
O pár rokov sa vidím niekde na pláži s drinkom v ruke, kde nebudem musieť riešiť nič vážne.
Takže si viete predstaviť budúcnosť aj niekde v zahraničí, na pláži?
Teoreticky si to predstaviť aj viem, len neviem, či by mi to dovolila moja povaha.
Veronika Trojanová
(foto zdroj TV Markiza)
