Čistota Dunaja je v Bratislave na hranici pitnej vody. Paradoxom je, že populácia sladkovodných rýb tu klesla za 50 rokov o 70 percent

Dunaj je rieka s mimoriadne čistou vodou. No nové kontaminanty už ekológom začali robiť prvé vrásky. Paradoxom je, že napriek čistej vode za posledných 50 rokov klesol stav populácií sladkovodných rýb o 70 percent. Prečo sa tak deje?

Dunaj je rieka s obrovským potenciálom na rekreáciu a zdá sa, že vďaka novému projektu Bratislavský Dunajský park ožijú jej brehy a priblížia Bratislavčanov k prírode a milovníkov vodných športov k novým možnostiam. O ekologickom stave Dunaja aj o projekte Bratislavský Dunajský park sme sa rozprávali Prof. RNDr Vladimírom Kováčom, CSc.

Svetový fond na ochranu prírody (WWF) zaradil Dunaj ako jedinú európsku rieku do rebríčka desiatich najohrozenejších riek sveta. Prečo?

Dunaj je jedinečná a najväčšia rieka v Európe. Pýši sa najväčšou biodiverzitou spomedzi riek v Európe. A navyše je to rieka, ktorá preteká veľmi civilizovanou časťou Európy, kde je veľa miest a priemyslu, silná lodná doprava. Je to naozaj unikátna rieka z celosvetového pohľadu. Ohrozenie Dunaja vyplýva z hydromorfologických úprav, kde patria najmä priehrady a protipovodňové opatrenia. Hlavne v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku je intenzita hydromorfologických úprav veľmi vysoká, pričom od 19. storočia bolo zničených až 80 percent prírodných záplavových oblasti, ktoré sú pre život v rieke esenciálne. A plánujú sa ďalšie úpravy s cieľom zintenzívniť lodnú dopravu, čomu by padli za obeť ďalšie mimoriadne cenné úseky Dunaja, napríklad v Bavorsku, v údolí Wachau (Rakúsko), v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku i Bulharsku. Sú to plány na také rozsiahle zásahy, že sa z Dunaja stáva jedna z najohrozenejších riek na svete.

V správe z roku 2021, ktorá sleduje stav populácií voľne žijúcich živočíchov WWF varuje, že k najväčšiemu poklesu biodiverzity dochádza pri sladkovodných rybách. Pokles sledovaných populácií sladkovodných rýb predstavuje od roku 1970 až 84 percent. V prípade populácií migrujúcich druhov rýb je to 76 percent a v prípade veľkých rýb (s váhou nad 30 kg) dokonca katastrofických 94 percent.

Nakoľko je podľa Vás ohrozená biodiverzita Dunaja? Stotožňujete s uvedenými údajmi?

Manažoval som v roku 2019 ichtyologické prieskumy v rámci Joint Danube Survey 4. To je aktivita, ktorú organizuje Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja, kde som zodpovedal za slovenskú časť Dunaja. Ide o najväčšiu riečnu expedíciu na svete. Skúma sa hydromorfológia, chemické znečistenia, mikrobiologické znečistenia a výskyt organizmov od rias až po ryby. A môžem tieto údaje potvrdiť. Aj keď naše odhady sú trocha menej prísne. My hovoríme, že z Dunaja ubudlo približne 70 percent rýb. Údaj sa týka počtu rýb celkovo, ten klesol skutočne brutálne.

Máme ešte vôbec v Dunaji veľké ryby?

Druhová pestrosť ostala v podstate zachovaná s výnimkou jeseterovitých druhov. Ešte pred 70 rokmi sme mali v slovenskej časti Dunaja 6,5 metrového „jesetera“, teda rybu veľkosti ako dodávka. Model vyzy veľkej, druh jeseterovitej ryby, je v životnej veľkosti vystavený v Prírodovednom múzeu v Bratislave. A keby sme sa vrátili o sto rokov dozadu, v Dunaji v Bratislave by sme našli takéto šesťmetrové ryby pravidelne, pričom okrem výz tu žili aj ďalšie tri druhy dvoj až trojmetrových jeseterov.  Z takýchto veľkých rýb ostal už len sumec, ktorý ešte dorastá do takejto veľkosti aj v súčasnosti v tomto úseku Dunaja. Ale veľmi veľkých jedincov je málo. Takže uvedené čísla o úbytkoch sú veľmi blízko realite.

Úbytok bol spôsobený spomínanými hydromorfologickými zmenami?

Áno, hoci problém s jesetermi má hlavnú príčinu mimo územia Slovenska. Veľké ryby prestali k nám migrovať potom, ako boli postavené dve veľké priehrady – Železné vráta I a Železné vráta II na srbsko - rumunskom úseku Dunaja. Keď sa tieto ryby neresia, tiahnu z mora vysoko proti prúdu riek.

Dunaj prichádza na Slovensko v Devíne a tam je riečny kilometer 1880 – čiže 1880 km od ústia do Čierneho mora. To je  vzdialenosť, ktorú tieto ryby prekonávali bežne, aby sa mohli neresiť. Ale keďže na spomínanom úseku Dunaja sú tieto dve priehrady, stali sa pre ryby neprekonateľnou prekážkou.

Aj u nás môžeme hovoriť o hydromorfologických zmenách. Na Slovensku je to vodné dielo Gabčíkovo ako najväčšia stavba. Ale nie je to jediná vec. K úpravám dochádzalo už v minulosti. Dunaj má veľmi rozvetvenú ramennú sústavu, hustú spleť ramien. A bohužiaľ tieto ramená boli odrezávané od hlavného toku. Ryby tak boli odrezané od miest, kde sa chodili rozmnožovať a kde odrastala mlaď. Hydromorfologické úpravy teda spôsobili, že ryby nemajú dostatok neresísk. A keď aj k tomu rozmnožovaniu dôjde, mladé rybky potrebujú iné habitaty ako je hlavný tok Dunaja.

Je Dunaj chemicky čistá rieka?

Tu by som to rozdelil na dve časti. Keď zoberieme tradičné hodnotenie čistoty a kvality vody, tak je to najčistejšia rieka v Európe. Dunaj v Bratislave je taký čistý, že keby ste sa náhodou napili vody z Dunaja tu v Bratislave, tak sa vám pravdepodobne nič nestane.

Voda v rieke je na hranici kvality pitnej vody. Je to najmä vďaka tomu, že Nemecko a Rakúsko dbajú na čistotu vody a ku nám prichádza Dunaj veľmi čistý. Na Slovensku, najmä v Bratislave, je to tiež v poriadku, ale prítoky trocha Dunaj znečisťujú. Hlavná správa ale je, že voda v Dunaji je veľmi čistá.

K tomu ale musím povedať aj druhú časť. V poslednom čase nám pribúdajú nové kontaminanty, predtým nepoznané obrovské množstvo rôznych molekúl napríklad z kozmetických a farmaceutických prípravkov, samozrejme aj mikroplasty, a tam už bohužiaľ Dunaj až taký čistý nie je. V relatívnom vyjadrení, ak by sme Dunaj porovnávali s inými riekami, však stále vychádza ako čistá rieka.

Tradičné hodnotenie by znelo, že v Dunaji je vynikajúca mimoriadne čistá voda, ale nové kontaminanty nám už robia vrásky.

V marci bola verejnosti predstavená vízia rozvoja Dunaja prostredníctvom projektu Bratislavský Dunajský park (BDP). Ste jedným zo spoluautorov myšlienky projektu. Priblížte ho, prosím, našim čitateľom.

Pôvodná myšlienka vychádzala z potreby úprav koryta Dunaja, respektíve jeho brehov tak, aby ich mohli lepšie využívať ľudia, ale aj príroda. Park sme plánovali len na pravom brehu Dunaja, lebo ľavý je viac zastavaný. Ale postupne ako sa projekt vyvíjal, bol zahrnutý aj ľavý breh a to najmä Devín a územie pod Devínom. Takže, ak by sme ho chceli ohraničiť, v Devíne Dunajský park začína a končí prakticky až v Čunove.

Na pravom brehu je to okolo 22 km. Na ľavom brehu môžeme pridať ešte nejakých 6 km. Brehy rieky sú na viacerých miestach vysypané lomovým kameňom. Ten má niekde opodstatnenie a vodohospodársku funkciu, aby nedochádzalo k erózii brehov, hlavne v zákrutách. Ale nie všade je nevyhnutný. Kazí biotopy a poškodzuje ekosystém.

Primárne bol teda projekt zameraný na zlepšenie životného prostredia pre ľudí, faunu i flóru. Čo prinesie Bratislavčanom v rekreačnej oblasti?

Hlavným cieľom je, aby ľudia mohli využívať potenciál rieky. Čiže brehy citlivo upraviť a zlepšiť ich nepriaznivý stav a vzhľad voči ľuďom.

V rámci Dunajského parku chceme tam, kde je to možné, a kde to výraznejšie nemení hydrológiu rieky, aby vznikli pláže ako máme nad mostom Lanfranconi, a priviesť k nim civilizovanejší prístup, samozrejme nie betón ani asfalt.

V projekte sa ešte nachádzajú tri ramená, ktoré boli v minulosti zničené, zasypané alebo odrezané od hlavného toku Dunaja – Ovsištské , Jarovecké a Starohájske rameno. My ich chceme opäť prepojiť, aby boli znova využiteľné pre vodákov a ľudí, čo majú radi rieku a jej prírodu.

Otvorí to ďalšie rekreačné možnosti. Takéto hot spoty budú ďalej prepojené cyklotrasami. Idea je, aby si rodina mohla v parku urobiť celodenný výlet. Bude to miesto, ktoré sa dá príjemne prejsť pešo, na bicykli, či na korčuliach.

Navyše všetko sa nachádza v záplavovej oblasti. Môže tu byť postavený nejaký rozoberateľný stánok na občerstvenie, no betónové stavby tam určite vznikať nebudú.

Ďakujem za rozhovor.

Jana Pohanková

Prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc., sa väčšinu svojej kariéry venoval základnému výskumu, najmä biologickým inváziám, ontogenéze, ekomorfológii, ekológii a fenotypovej plasticite rýb. Pôsobil na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doteraz publikoval viac ako 70 pôvodných vedeckých prác v zahraničných karentovaných časopisoch a monografiách vydaných v zahraničných vydavateľstvách.

Už viac ako desať rokov sa aktívne zapája aj do aplikovaného výskumu, napríklad do implementácie Rámcovej smernice o vodách EÚ v súvislosti s biologickými prvkami kvality. Je hlavným autorom Národnej metodiky stanovenia ekologického stavu vôd podľa rýb s multimetrickým ukazovateľom FIS, ktorý vyvinuli pod jeho vedením. Ukazovateľ FIS sa úspešne používa pri hodnotení ekologického stavu vodných útvarov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Počas svojej kariéry absolvoval mnohé výskumné pobyty a prednášal na viacerých zahraničných univerzitách a konferenciách, napríklad v USA, Kanade, Veľkej Británii, Francúzsku, Rakúsku či Českej republike. Agentúra ARRA (2012) a Akreditačná komisia (2014) identifikovali vedecký tím pod vedením Vladimíra Kováča ako špičkový tím Univerzity Komenského, ktorý sa dostal medzi jedno percento najlepších tímov na svete v tomto vednom odbore.

 Foto: jp, Archív VK, Luboš Houska