Rozhovory z mesta 6. júl 2018

Architekt Branislav Kaliský: Mesto ide opačným smerom ako reálny vývoj Bratislavy. Už ho predbehli aj aktivisti a developeri


S bratislavským architektom, v súčasnosti mestským poslancom Branislavom Kaliským, sme sa pozhovárali o projekte Živé námestie, ktorý bol začiatkom mája predstavený verejnosti a nedávno sa s ním mohli oboznámiť aj poslanci mestského zastupiteľstva. 

 

Hovorili sme ale aj o iných témach, týkajúcich sa najmä rozvoja hlavného mesta, alebo Bratislavského lesoparku, parkovania a pod.

 

-Čoho konkrétne sa týkajú vaše výhrady zámeru premeny Námestia SNP a Kamenného námestia, s ktorými pred niekoľkými týždňami prišla na verejnosť iniciatíva Živé námestie?

 

B. Kaliský: Pôvodne som projekt chápal ako prezentačnú, alebo demonštračnú filozofickú štúdiu, ktorá vypovie o tom, čo by sa malo diať na Námestí SNP a Kamennom námestí.

 

Celý zámer bol vyprovokovaný vlastne tým, že mesto nekoná a v týchto verejných priestoroch je právny aj vecný neporiadok. Nikto nevie o čo sa má starať, je tam špina atď.

 

Chalani z Aliancie Stará tržnica majú bezprostrednú skúsenosť s nelichotivým stavom s priestormi pred tržnicou. Riešili tam napríklad to, aby tam nejazdili autá, aby to niekto čistil a podobne. No a chcú veci riešiť aj ďalej.

 

Spolupráca medzi nami a Alianciou Stará tržnica vznikla v súvislosti s projektom Lordship-u na Kamennom námestí. Kedysi sme k tomu robili v ateliéri rôzne štúdie. Ľudia z Aliancie ST nám spracovávali, či už demografickú, etnografickú, i štúdie pohybov ľudí.

 

No a Aliancia zobrala model tej štúdie, urobili ju na väčší rozsah, teda aj na celé Nám. SNP, aby vedeli, kadiaľ sa ľudia pohybujú, kde sú kolízne body a pod. Urobili všetko, čo v tejto fáze mala urobiť samospráva, teda mesto.

 

Čo sa mi na ich projekte, alebo zámere nepáči je to, že idú do hlbokého detailu, čo by už nemala byť ich kompetencia. To, kam budú napríklad osadené nejaké stĺpiky, alebo kde bude detské ihrisko, by už oni nemali navrhovať.

 

Mali zozbierať dáta, čo je tá exaktná časť a čo vlastne malo urobiť mesto. Toto hodnotím veľmi pozitívne. Ale ako tieto dáta už využiť v praxi, by malo podľa mňa robiť mesto a nejaký tím odborníkov, medzi ktorými by pokojne mohli byť aj ľudia, ktorí to robili pre spomínanú iniciatívu Živé námestie.

 

Ale nesmie to byť odtrhnuté od reality, nesmie to byť odtrhnuté od mesta a má to mať vyslovene odbornú úroveň.

 

-Prečo išla podľa vás táto iniciatíva za  hranicu toho čo by mali nejaké iniciatívy, alebo občianske združenie robiť?

 

B. Kaliský: Keď som sa na to pýtal, tak mi bolo povedané, že tento zámer majú hotový už relatívne veľmi dlho, snažili sa ho odovzdať mestu, no mesto sa iniciatívny nechytilo. Aj preto potom urobili akýsi svoj názor.

 

Nedávno robili prezentáciu tohto svojho zámeru pre mestských poslancov, ale zo štyridsiatich piatich poslancov zastupiteľstva na ňu prišli dvaja... Takže nezáujem.

 

Na prezentácii pred médiami deklarovali, že mesto by malo vypísať súťaž na riešenie spomínaných verejných priestorov.

 

Ale prečo niekto odovzdá v podstate komplexný návrh aj s detailnými vizualizáciami, ako by to asi malo vyzerať a potom chce na to súťaž...? Len kvôli orientácii, ako by to asi mohlo vyzerať?

 

B. Kaliský: Áno, kvôli tomu, aby si to ľudia vedeli trochu predstaviť. Musím povedať, že niektoré detaily z riešenia návrhu nie sú zlé. Napríklad pred bývalým Véčkom, dnes Kunsthalle,  je také bočné parkovisko.

 

Tam je návrh, že by sa táto plocha vydláždila, vzniklo by tam malé námestíčko so sedením a osadili by sa umelecké diela, ktoré by sa v nejakých časových intervaloch vymieňali.

 

Toto si viem predstaviť, že by si mesto mohlo vziať za svoje, že to zrealizuje. Ale riešenie celého námestia im určite neprislúcha.

 

-Námestie SNP i Kamenné námestie sú vlastne centrom mesta, a teda ide o najhodnotnejší verejný priestor. Nezaslúžil by si vypísanie vážnej medzinárodnej urbanisticko-architektonickej súťaže magistrátom hlavného mesta SR?

 

B. Kaliský: Určite že by bola takáto súťaž potrebná. Myslím si ale, že hlavné mesto nie je pri tejto štruktúre a pri tomto systéme riadenia aký je dnes, konečne činnosť mestského zastupiteľstva to aj potvrdzuje, nie je schopné vyprodukovať relevantné súťažné podmienky a urobiť normálnu súťaž.

 

V podstate reálna súťaž spracovaná a vypísaná mestom, tu po roku 1989 ešte ani nebola. Vždy sa vybral spracovateľ a ten to potom robil. Takže potom tu vznikol aj druhý extrém a tým sú aktivisti.

 

A dáva sa to do dvoch akýchsi protipólnych skupín, z ktorých v zásade ani jedno riešenie nie je správne. Príkladom je návrh parkovacej politiky v štýle niečo schváľme a uvidíme, čo to urobí...Mesto necháva aby tu niečo rástlo a nedáva tomu koncepcie.

 

Aktivisti majú svoj pohľad a mnohí chcú dať autá z mesta preč úplne, čo je ďalší extrém a ani jeden pohľad nie je dobrý. Ak to je cieľ, že raz tu nebudeme mať  a dokážeme sa obslúžiť bez nich, tak je to možno super vízia, len to nie je plán, nie je to program a nevieme to urobiť hneď.

 

Musí to byť rozpočítané na 15 – 20 – 30 rokov. Dlhodobá vízia neexistuje, tu nevieme ani čo chceme za štyri roky...

 

-Vráťme sa ale ešte k tej iniciatíve Živé námestie. Svoj pohľad na to ste povedali. Čo ale ďalej, čo by sa mohlo, alebo malo diať, aby sa veci menili, pretože súčasný stav Nám. SNP a Kamenného námestia nie že začína byť, ale neúnosný už dávno je...

 

B. Kaliský: Myslím si, že ten projekt je ako podklad dobrý, ale nie je to štúdia. Treba to brať ako názor určitej skupiny ľudí , ktorá je v súčasnosti aktívnejšia ako povedzme iné skupiny. Myslím tým mesto, poslancov a všetkých ostatných, pretože vypracovať takéto niečo mohol ktokoľvek.

 

Ale nepoznám nikoho, kto by s takýmto niečím ešte prišiel. Je to vlastne stále jedna skupina, ktorá robí napríklad aj plán Mickiewiczova, robia manuál na Panenskú ulicu, či Obchodnú. Sú to vlastne stále tí istí ľudia ktorí sa snažia byť aktívni.

Chýba im ale ten background, teda zázemie, pozadie... tej reálnej odbornosti k danej téme. Sú to možno dobré názory a pohľady, ktoré je ale ešte potrebné reálne uchopiť a dať ich dokopy, aby sa to dalo realizovať.

 

Aby z toho nebol zase opačný prúser, že si zablokujeme mesto, všade budeme mať obytné ulice s pešími zónami, len sa potom ľudia nedostanú do mesta.

 

-Dnes už sme svedkami toho, že aj kvôli pasivite samospráv, teda najmä tých ľudí, ktorí sú priamo volení občanmi, preberajú iniciatívy rôzni aktivisti, združenia, či nadácie a chcú akoby určovať, čo vo verejnom priestore bude a ako ho využiť.

 

A keďže k tým rôznym návrhom nie sú adekvátne alternatívy, berie sa to ako hotová a správna vec...

 

B. Kaliský: Je to v podstate tak... a ľudia sa nechajú často zmiasť. Sami dobre viete, ako ľudia sledujú médiá. Keď sa napríklad urobí prieskum, že koľko ľudí  chce, aby sa zrušila osobná doprava v centre mesta a urobím to na vzorke povedzme 2000 ľudí a spýtam sa povedzme cyklokoalície, tak presne viem ako mi vyjde prieskum...

 

Ja si napríklad myslím, že čo sa týka Kamenného námestia, tam by sa mal urobiť prieskum, ktorý by priniesol odpovede na to, čo si o tom priestore napríklad myslia Staromešťania. Ďalej prieskum medzi návštevníkmi mesta – turistami. Čiže vo výstupe relevantné dáta.

 

Títo chlapci zo Starej tržnice ukazujú že áno, takto sa dajú urobiť dáta, akurát, že oni nemajú ani peniaze, ani stav ľudí ktorý ponúka mestská časť a mesto, aby to naozaj urobili poriadne.

 

Nie že by to nechceli, ale na základe grantu a ochotníkov sa to nedá urobiť v takom rozsahu, aby to malo profesionálnu úroveň. Ale mesto na to má legitimitu a vedeli by si taký prieskum dať urobiť.

 

Napríklad aj prostredníctvom mobilného operátora by si mohlo požiadať, aby mu urobil prieskum o pohybe ľudí.

Ide samozrejme o utajované skutočnosti a súkromníkovi to nedajú, ale operátor pri zachovaní anonymity vie napríklad povedať koľko je medzinárodných čísiel, čiže aj turistov, akou rýchlosťou sa ľudia hýbu, či idú pešo, alebo autom, kde je problém s upchávaním a podobne.

 

To všetko by si mesto vedelo objednať. Aktivisti na to legitimitu nemajú. Robia to možno s dobrým úmyslom, ale vydávať ich dáta za relevantnú mierku nie je možné.

 

-Samospráva bola zriadená, aby sa o veci verejné starala a riadila mesto a mestské časti. A buď sa nestará, alebo deleguje niekoho, aby sa staral...za ňu...Ale v tom prípade by to malo mať nejaké regule, nie?

 

R. Kaliský: Áno. A tam potom často chýba koncepcia. Už som spomenul ako príklad aktivít Mickiewiczovu ulicu, Obchodnú, Panenskú, Námestie SNP, Kollárovo nám a pod. Čiže vznikajú akési bodky, ničím neprepojené.

 

Mala by to byť jedna veľká štúdia. Keď si všimnete len tie názvy, tak oni sú veľmi blízko seba. Akurát je to rozdelené na samostatné ulice. Čo sa vyrieši napríklad na Obchodnej, vytlačí ten problém na Nám. SNP.

 

Ale aby som odpovedal aj na otázku čo ďalej. S niekoľkými poslancami, ktorých to zaujíma, sme si túto štúdiu zobrali na naštudovanie. Predpokladám, že niekedy v septembri otvoríme projekt Živé námestia s našimi pripomienkami a s tým, na čo by sa malo mesto zamerať.

 

Akcentovať budeme aj to, aby nedošlo k omylu na magistráte, že túto štúdiu treba realizovať. Pretože to nie je ona. Ale aby vedeli, že takéto niečo má začať mesto pripravovať detailnejšie a profesionálne. Takže ja osobne nehodnotím tú štúdiu negatívne.

 

Hodnotil by som ju tak, ak by sa zrealizovala. Na vyvolanie tlaku na to, aby samospráva začala niečo robiť, je to fajn. Ale ide skôr o názor, s tým že niekto ukazuje mestu, že je tu niečo zlé a treba to riešiť.

 

A ak to nebudete riešiť vy, tak to bude riešiť istá skupina ľudí, ktorá chce v tom prostredí prežiť. Podľa mňa nie je normálne v civilizovanom svete, aby sa začala vytvárať občianska kontrola verejného priestoru, pretože mesto ju nerobí. V Bratislave to však začína byť nevyhnutnosť.

 

-Poďme aj na ďalšie témy. Podieľali ste sa na tvorbe novej koncepcie mestských lesov v Bratislave, resp. lesoparku. Súčasná prax rozvoja lesoparku, ak sa tomu tak dá povedať, je akoby chaotická, nemá to hlavu ani pätu, mnohé veci sa už roky neriešia.  

 

To, čo je najnovšie na papieri, už má trochu tú hlavu a pätu?

 

B. Kaliský: Sú tam kapitoly, ktoré hovoria o tom, aký by mal byť charakter jednotlivých lokalít. Napríklad kúpeľná časť v okolí bývalých Ferdinandových kúpeľov, by mohla byť prechádzkovou promenádou, pretože tam nestretnete vyslovených športovcov.

 

Vzniknú zóny v rámci plošných celkov. Vstupných brán do lesoparku s pohodlným parkovaním by malo byť viac, konkrétne sedem. Od Záhorskej Bystrice cez Železnú studničku, Kolibu, Kamzík, Peknú cestu v Krasňanoch až po Raču.

 

Každá z týchto vstupných brán bude orientovaná prioritne na nejakú aktivitu. Keď sa chcem ísť napríklad bicyklovať, tak pôjdem k vstupu, ktorý je tomu venovaný a môžem si tam požičať bicykel, urobiť menší servis a pod..

 

A nezavadziam tým, ktorí sa naopak, idú povedzme prechádzať, behať, alebo hrať s deťmi.

V tejto súvislosti je známe, že v lesoparku začali vznikať domčeky na stromoch. Na jednej strane ide o pekný počin,  na druhej strane mi tu chýba ekonomická a funkčná koncepcia.

 

Malo by ich byť viac a možno na jednom mieste, čím by mohlo vzniknúť akési bratislavské letné, prírodné, ekologické ubytovanie. Alebo potom povedať, že každá zóna má jeden domček na strome, ktorý má nejakú funkciu -  pozorovateľskú, alebo inú...

 

Tá prvá časť novej koncepcie prináša akoby užšie rozdelenie území na celky a druhá časť ich už podrobnejšie rozpracúva. Napríklad grilovacie altánky -  treba ich rozumne umiestniť, dať na známosť ako sa k nim dostať a pod.

 

-Parkovacia politika. Poslanci i samotná verejnosť to vníma tak, že parkovaciu politiku treba. Názory sa líšia v tom, či sa má spustiť predtým, ako mesto poskytne aj adekvátne protislužby, napr.  zlepšenie MHD atď.

 

Aby parkovacia politika nebola len výberom novej dane...

 

B. Kaliský: Myslím si, že za parkovaciu politiku je všetkých 45 poslancov a všetci Bratislavčania. Ide ale skôr o to, aká bude. Osobne nemôžem súhlasiť s názorom, že niečo prijmime a až potom zistíme, čo je zlé a budeme to prípadne opravovať.

 

To je ako keby som zle založil dom a opravím ho až potom, keď začne padať. No neopravím ho, budem ho musieť zbúrať. Parkovaciu politiku áno, no to, čo máme dnes predkladané na hlasovanie, je neschváliteľný materiál.

 

Mohol by ho schváliť iba človek, ktorému nezáleží na tých, ktorí tu dnes žijú. Skutočnosti, že bude všetko spoplatnené, by mali predchádzať úkony. Aby sme sa k tomu spoplatneniu vedeli dopracovať. Návrh je však opačný: najskôr spoplatniť.

 

Neodpovedá na problém ako dosiahneme, aby ľudia neparkovali kde sa nemá. Ani na to, čo sa udeje s autami, ktoré prídu o parkovanie. Niekto chce naliať dva litre vody do litrovej fľaše. Veď ani v súčasnosti nevieme pokutovať tých, čo parkujú na tráve.

 

Jednoducho to nevieme zabezpečiť. Ak by sa to prijalo, potom bude tých, ktorí budú stáť kde sa nemá, ešte viac. Pretože parkovacích miest bude menej. Už len tým že sa miesta nakreslia, bude ich o nejakých 20 percent menej. A ešte mnohé aj zmiznú.

 

Budeme mať len viac ľudí, ktorým by sme mohli dať pokutu, alebo ich odtiahnuť, ale ako som už povedal nezabezpečíme to. Mali by sme prijať uznesenie, ktoré bude ľuďom slúžiť a nie ich šikanovať. Myslím si, že by to bolo nové zdaňovanie.

 

Dokonca z návrhu vypadlo, že prvé parkujúce auto je zadarmo. Už ani to jedno tam nie je... A navyše - akú logiku má parkovacia politika, keď ju majú robiť mestské časti?

 

Veď sme jedno mesto. Samozrejme, starostovia by chceli robiť vlastnú parkovaciu politiku, pretože z hľadiska vplyvu i ekonomiky je to veľmi zaujímavá záležitosť.

 

-V prípade schválenia súčasného návrhu by sa z parkovacej politiky mohol stať výhodný biznis?

B. Kaliský: Všetko to k tomu smerovalo. Medzitým sa ale odstraňovali ustanovenia, ktoré by povolili vstup tretích subjektov.

 

Parkovacia politika by mala byť  podľa mňa jednotná, celomestská, celobratislavská - Bratislavčania sa pohybujú po celej Bratislave. Pretože je nemysliteľné, že keď bývam v jednej mestskej časti, tak v druhej už budem z hľadiska parkovania akoby cudzincom, pretože tam budem platiť.

 

V návrhu mi chýba napríklad aj inžiniersky, profesionálny zber dát a jeho vyhodnotenie. Teda - kde sa ľudia pohybujú, kam prechádzajú, kde pracujú atď. To sa dá jednoducho urobiť, ale neprebehlo to. Zber dát by ukázal napríklad aj to, kde máme najbolestivejšie miesta.

 

Je to ale potrebné urobiť profesionálne a nie tak, ako sa robili napríklad údaje do generelu dopravy o tom, koľko ľudí prichádza do Bratislavy. Študenti štyri dni v roku sedeli na príjazdových cestách a počítali autá.

 

Je to samozrejme nezmysel, pretože dôležité je aj to, či je to v nedeľu, vo sviatok, či sú prázdniny a pod. Tie dáta vychádzajú vždy inak. Som zhrozený z toho, že zber dát o rôznej činnosti a pohybe ľudí v Bratislave nemáme a nerobíme.

 

Civilizovaný svet to už dávno robí a potom môže narábať s relevantnými údajmi.  Žiaľ, my nevieme čo tu máme a tvárime sa, že ideme niečo robiť. Najprv musíte vedieť čo máte v chladničke, až potom môžete variť jedlo, ktoré chcete.

 

-Mnohí si myslia, že kvalita miest sa meria najmä čistotou, kvalitou MHD,  dostupnosťou úradov, financiami, kultúrnymi podujatiami a podobne. Nie je ale tá skutočná kvalita života v mestách ešte aj o niečom inom?

 

Nie je aj o medziľudských vzťahoch o synergii? O tom, aby všetko do seba zapadalo, o rovnováhe? V Bratislave a jej okolí sa vybudovalo množstvo sídlisk, domov, centier, z ktorých nás mnohé v konečnom dôsledku dostávajú do denno-denného stresu. Nemala by zdravá urbanizácia vnášať väčší pokoj a harmóniu do života ľudí v mestách?

 

Nie je celé nastavenie života v meste zatiaľ len jeden veľký chaos? Existuje podľa vás dobrý model mesta...?

B. Kaliský:  Existujú aj dobré mestá s rozumnými ľuďmi a dobrými primátormi. Aj ich zopár poznám. Je to napríklad Kodaň a je urobená veľmi dobre.

 

Nedávno som čítal článok, že Bratislava má najviac zelene, alebo niečo podobné. Kodaň je dlhé roky vyhlasovaná za najzelenšie mesto s najväčším množstvom zelených plôch v Európe. Len pre zaujímavosť: s niektorými ľuďmi sme nedávno počítali zelené plochy v Bratislave, resp. tie, ktoré voláme zelené...

 

A máme ich o niečo viac ako Kodaň, ale rozdiel medzi našimi zelenými plochami a kodanskými je ten, že v Kodani ich majú naozaj zelené a starajú sa o ne.

 

V Bratislave je za zelenú plochu považované aj akékoľvek pošliapané zablatené miesto, kde nestojí dom, ale v územnom pláne je to zakreslené akože zeleň... Oni majú naozaj parkové úpravy a realita sa tam od našej líši.

 

Ale hlavne – výsledok dobrého mesta je o tom, že keď doňho človek príde, má dobrú emóciu. A keďže ľudská bytosť funguje na emóciách, tak to, čo do seba aj podvedome nasajete, je veľmi veľa súčiastok.

 

Je to aj tá doprava, všetko čo ste spomínali v otázke, tam patrí - vhodne spojené. Je to ako v hudbe – máte povedzme šesť strún, ale nie všetko sa volá akord, zložky musia byť zladené. Neexistuje tam dobrá, alebo zlá zložka, ale tie ostatné tam musia patriť.

 

A ako napríklad fungujú iné mestá? V roku 2014 vyhlásil primátor Paríža, že všetky strechy, na základe zákona na občianskych budovách, budú mať zelenú strechu, a teda budú absorbovať vodu. Zatiaľ to majú len tam, no myslím, že to chcú urobiť aj v Amsterdame.

 

Ponúkol som nášmu primátorovi, že by sme to mohli aplikovať aj na podmienky Bratislavy, no odpoveď bola, že legislatívne sa to nedá.

 

-Centrál takú zelenú strechu má...

B. Kaliský: Áno, nikto ich do toho nenútil. Myslím si, že je to zatiaľ najkrajšia verejná strecha v Bratislave. Takže nerozumiem, prečo by sa to nedalo aj u nás. U nás sa volá zelená strecha taká, ktorá nie je plechová...

 

Nestačí keď tam dáte rozchodníky – machové rastliny -  tie neabsorbujú toľko  ako tráva... lebo sú to skôr samorasty. V Paríži si vedeli povedať, že odteraz budú všetky strechy zelené, pretože sa začali prehrievať. Ľudia tam napočítali o koľko sa tým zníži prehrievanie. A  u nás sa to nedá... U nás je výrok, tuším z marca 2015, že na to nemáme legislatívu.

 

Takže čo sa týka urbanizmu, Bratislava je krásna, mnohé domy ktoré tu sú, majú ešte uličnú čiaru, majú ulice, vzbudzujú relatívne dobré emócie. Stačí sa odosobniť, že sem nepatrím, postaviť sa na ulicu a uvedomiť si: Cítim sa tu dobre, alebo zle? Keď zle, musím hľadať prečo.

 

A keď to nájdem, tak tú jednu vec treba zmeniť, doladiť. Architekti, ale aj politici možno zabudli, že viac ako ten  dom, je podstatný ten život v ňom, alebo na ulici - to nehmotné na architektúre.

 

Ak máte napríklad vázu, dôležité je, čo v nej je – ten obsah, vnútro. To akoby sa dnes neposudzovalo. Poviem vám príklad: Budova Národnej banky Slovenska. Je to profesionálne spracovaný objekt, ktorý ale zabil celú ulicu. Prečo?

 

Pretože na jednej strane je obrátená pyramída Slovenského rozhlasu, ktorá je „mŕtva“ a na druhej strane budova NBS ktorá je takisto „mŕtva“. Vy po tej ulici nemáte prečo ísť pešo. Je chladná, bez života. Proste tá ulica je zlá a tieto dva objekty ju zničili.

 

Dnes tú atmosféru mesta určujú skôr investori a developeri, pretože mesto nevie reagovať na prísun peňazí, ktoré sa tlačia do množstva stavieb. Mesto ide opačným smerom ako reálny vývoj Bratislavy. Už ho predbehli aj aktivisti a developeri.

 

Ďakujem za rozhovor.

 

Robert Lattacher

Foto: Ján Luky

 

Branislav Kaliský študoval na Fakulte architektúry STU v Bratislave a dva roky paralelne architektúru na Vysokej škole užitého umenia vo Viedni.

 

Potom, ako ostal vo Viedni pracovať v architektonickom ateliéri, sa po šiestich rokoch vrátil späť do Bratislavy.

V roku 1998 založil architektonické štúdio A1 ReSpect. Za sebou má viacero významných projektov.

 

Za stavbu Eurovea Bratislava získal okrem iného v roku 2010 Cenu za architektúru CE∙ZA∙AR a bol nominovaný na cenu Mies Van de Rohe. 
www.respect.as

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter