Alexander Rozin jr.: „Máme know-how na to, aby sme NKKC manažovali efektívne.“

Vo februári 2020 vláda schválila vybudovanie národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC), pričom štátna dotácia na tento projekt predstavuje 60 miliónov eur. V hre sú traja uchádzači – Nové Lido, Istropolis a Incheba. A tak sme sa rozhodli postupne vyspovedať zástupcov všetkých troch spoločností a zistiť, čo chcú práve oni svojim projektom Slovákom ponúknuť. Ako prvý nám rozhovor poskytol Alexander Rozin jr., člen predstavenstva a výkonný riaditeľ Incheba, a.s.

Aká je vaša vízia posunu Incheby vpred, respektíve, čím by sa po novom mala tá „nová“ Incheba odlíšiť od tej „starej“ – súčasnej?
Vďaka nášmu projektu by pravá strana Dunaja v Bratislave mohla získať úplne novú tvár. Našou ambíciou je do Bratislavy priniesť novú dominantu s unikátnou architektúrou, ktorá zahŕňa špičkové multifunkčné centrum a kvalitný verejný priestor s množstvom zelene, umenia a marínou. Chceme, aby časť areálu bola neustále prístupná obyvateľom a návštevníkom Bratislavy na šport, relax a zábavu.

Avizovali ste, že na inovácii Incheby budete pracovať aj v prípade, že sa vám štátnu dotáciu získať nepodarí. Akým spôsobom sa v takom prípade budete snažiť projekt financovať?
Možností máme viacero a bolo by predčasné o nich hovoriť pred ukončením výberového konania pre národné kultúrne a kongresové centrum. Doteraz sme do areálu investovali 50 miliónov eur z prostriedkov, ktoré sme podnikateľskou činnosťou sami vytvorili. Aj v prípade rekonštrukcie by sme pracovali s vlastnými zdrojmi, resp. by sme zvážili projektové financovanie od finančných inštitúcií.

Nie ste jediným uchádzačom o štátnu dotáciu, a tak, prečo myslíte, že by novým národným kultúrnym a kongresovým centrom mala byť práve Incheba?
Hneď z niekoľkých dôvodov. Tým prvým je jednoznačne unikátna lokalita s výborným dopravným napojením, vďaka čomu veľké podujatia či presun účastníkov kongresov nezaťažia dopravu v meste. Máme priame diaľničné prepojenie nielen s bratislavským letiskom, ale aj s letiskom vo Viedni. Účastníci kongresov okrem odborného programu očakávajú aj zážitok z daného mesta, a vďaka pešej dostupnosti historického centra, blízkosti vhodných hotelov a reštaurácií, množstva zelene a výhľadov na bratislavské dominanty, im ho v Inchebe vieme poskytnúť.
Ďalšou výhodou je naše know-how. V tomto segmente podnikáme už takmer 50 rokov a s efektívnou a profesionálnou organizáciou kongresov a podujatí máme množstvo skúseností. Nemôžem zabudnúť na výhodu prepojenia s výstaviskom. Organizátori kongresov na ich usporiadanie často využívajú sponzorské príspevky firiem, ktoré chcú na oplátku účastníkom kongresov odprezentovať svoje produkty a služby. Spojenie kongresov a veľtrhov má veľké opodstatnenie a v Bratislave ho vieme poskytnúť ako jediní. Celosvetovo sa pre tento sektor používa termín MICE, kde posledné dve písmená označujú conferences a exhibitions, teda konferencie a výstavy. Spojenie kongresov, konferencií a výstav je prirodzené a ekonomicky efektívne. Navyše, máme zamestnancov, ktorí v prípade potreby zastrešujú aj organizáciu kongresov a ďalších podujatí, vďaka čomu by sme boli ekonomicky najefektívnejší.

V súčasnosti Incheba nemá bytové priestory. Ráta nový projekt aj s bytovými jednotkami?
Projekt národného kultúrneho a kongresového centra nezahŕňa žiadnu rezidenčnú časť.

Zrejme jedným z najvýraznejších prvkov v rámci inovácie je vybudovanie prístavu, ktorý máte v pláne. V čom tkvie hlavný potenciál takéhoto prístavu?
Prostredníctvom maríny chceme nadviazať na myšlienku významného architekta Vladimíra Dedečka, ktorý Inchebu projektoval. Jeho plány z roku 1984, ktoré máme k dispozícii, počítali s osobným prístavom na Dunaji. Sme presvedčení o tom, že marína spoločne s novým Dunajským parkom – oboje s jedinečnými výhľadmi na všetky bratislavské dominanty – sú veľkým prínosom a pridanou hodnotou projektu. Vďaka maríne by sme mohli plavidlom spojiť oba brehy Dunaja a výrazne zatraktívniť prepravu v meste. V prípade kongresov by zasa slúžila na prepravu medzi Bratislavou a Viedňou. Bratislavčania by získali nový verejný priestor na relax a šport s množstvom zelene, ktorý by bol prístupný 365 dní v roku. Na marínu, ale aj Dunajský park a nový verejný priestor s možnosťami pre prezentáciu umenia, plánujeme v prípade úspechu v súťaži vynaložiť naše vlastné investície.

Bez ohľadu na to, či dotáciu získate alebo nie, kedy máte v pláne začať s rekonštrukciou Incheby a ako dlho by mala realizácia projektu trvať?
Myšlienka rekonštrukcie Incheby nie je nová, zaoberáme sa ňou už dlhší čas a na stole máme niekoľko možných riešení. Chceme však v prvom rade počkať na to, s akým výsledkom sa skončí výberové konanie, a či sa vláda rozhodne tento projekt podporiť. V tom prípade by sme ho vedeli zrealizovať do troch rokov.

Zjavne nechcete nič nechať na náhodu, a tak ste sa pri príprave projektu spojili so svetovými architektonickými a dizajnérskymi špičkami...
Hoci sa rekonštrukciou Incheby zaoberáme priebežne, projekt tak ako sme ho verejnosti predstavili, vznikal od februára, keď sme sa dozvedeli o zámere vlády podporiť projekt nového kultúrneho a kongresového centra. Zrealizovali sme architektonickú súťaž, do ktorej sa zapojili renomované architektonické štúdiá, a tento projekt sme vyhodnotili ako najlepší. Boli by sme však radi, aby v konečnom dôsledku na projekte pracovalo konzorcium najlepších architektov. Inchebu chceme otvoriť verejnosti. Chceme, aby tu vznikol nový verejný priestor, kde budú Bratislavčania radi tráviť svoj voľný čas. Aj preto sme sa spojili so svetoznámym newyorským štúdiom Diller Scofidio + Renfro, s ktorým rokujeme o realizácii tzv. masterplanu a o celkovom rozvoji lokality. Toto štúdio kladie dôraz práve na kvalitu verejného priestoru a jeho prepojenia s umením.

Bola by nová Incheba po preinvestovaní štátnej dotácie finančne samostatná, sebestačná, alebo sa ráta s tým, že ako národné kultúrne a kongresové centrum bude vyžadovať pravidelnú finančnú dotáciu štátom?
Národné kultúrne a kongresové centrum sme schopní manažovať tak, aby si nevyžiadalo žiadne dodatočné financie daňových poplatníkov, čím chceme prispieť k efektívnemu nakladaniu so štátnymi prostriedkami. V segmente veľtrhov, výstav a podujatí úspešne fungujeme už takmer 50 rokov. Za ten čas sme hostili viac ako 250 koncertov a viac než 110 kongresov s takmer milión dvesto tisíc návštevníkmi. V tomto sa výrazne odlišujeme od konkurencie, ktorá predstavila projekty bez reálnych skúseností s organizáciou kongresov.

Navyše, ako som spomínal, sme z vlastných prostriedkov investovali 50 miliónov eur do rozvoja areálu. Máme know-how na to, aby sme NKKC manažovali efektívne. Vytvárame si rezervy na to, aby sme vedeli prekonať náročné obdobie. V prípade pandémie sa však nič nedá s presnosťou predpovedať. 

A tak sa na záver obzrime za rokom 2020, kedy pandémia ochromila práve váš podnikateľský segment. Ako sa vám podarilo tento rok ustáť?
Rok 2020 bol nielen pre Inchebu, ale pre celý segment výstavníctva, mimoriadne náročný. Boli sme prví, koho sa týkali marcové obmedzenia, a pravdepodobne budeme poslední, ktorých sa dotkne uvoľňovanie opatrení. A hoci v okolitých krajinách ako Česko, Bavorsko, Poľsko či Rakúsko sa veľtrhy a výstavy v určitom období mohli konať, u nás tomu tak nebolo. Naše, príjmy sú od marca takmer nulové, no obrat našej spoločnosti medziročne klesol o 97 %. Pevne veríme, že vláda bude v tomto smere zodpovedná a predstaví kompenzačné schémy s výnimkou tých, ktoré realizuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Incheba zároveň dlhodobo a sústavne upozorňuje na fakt, že veľtrhy a výstavy svojím charakterom nepatria medzi hromadné podujatia zábavného charakteru (koncerty, vinobrania, plesy a podobne), kde dochádza k dlhodobému úzkemu kontaktu osôb. Práve naopak – porovnávať ich môžeme s režimom v nákupných centrách, kde sa dbá na prísne dodržiavanie protiepidemiologických opatrení. Dúfame, že v tomto smere príde k racionálnym riešeniam a vláda veľtrhy a výstavy povolí.

Veronika Trojanová

(viz. Incheba)