Petícia za postavenie metra, ktoré malo byť v minulosti nosným dopravným systémom v Bratislave tak, ako je to v hlavnom meste Českej republiky Prahe, existuje už dlhšiu dobu.
V "Petícii metro pre Bratislavu" sa píše: „My dolupodpísaní občania žiadame kompetentných, aby oživili ideu metra pre Bratislavu.
Vyplňte, prosím, celé meno, úplnú adresu a nechajte nám kontakt, kde Vás môžme informovať, ako pokračuje iniciatíva
Osoba určená na zastupovanie v styku s kompetentným orgánom verejnej správy: Rastislav Žitný“.
Petíciu je možné podpísať na tejto adrese: http://www.metroprebratislavu.sk/#8
Portál refresher.sk o.i. v článku o metre pod názvom: „Ako by vyzerali trasy a zastávky bratislavského metra, keby skutočne vzniklo?“, píše:
Kedysi veľké plány, dnes len ilúzia, ktorá sa stane realitou pravdepodobne až v čase, keď bude doprava v našom hlavnom meste kolabovať.
Hoci v súčasnosti nestojí ani metro, ani VAL, prvá stanica plánovaného metra už v hrubých rysoch existuje. Nachádza sa v budove na ulici Dostojevského rad.
Spoločnosť, ktorá tu odkúpila pozemok sa zmluvne zaviazala, že na svoje náklady vytvorí v podzemí pripravovanej budovy priestor, ktorý bude využiteľný v budúcnosti ako stanica metra (práve na tomto mieste je podľa mnohých projektov stanica plánovaná).
Mesto na najbližšiu dobu metro v Bratislave úplne vylúčilo, jeho efektívnou náhradou má byť nosný električkový systém, ktorý by zachádzal do všetkých mestských štvrtí. Toľko refresher.sk
Bratislavský kuriér si myslí, že električka nemôže byť v Bratislave nosným systémom tak, ako sa to už roky prezentuje. Na tento účel je príliš pomalá a v ceste má množstvo prekážok. Napríklad množstvo semaforov, či prejazdov pre autá.
Nosný systém MHD musí prepraviť nielen veľké množstvo cestujúcich, ale musí ich prepraviť aj rýchlo. A to električka, pri súčasnej priemernej rýchlosti 20 km/h, určite nedokáže!
V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa začala Bratislava rýchlo rozrastať; pribudli nové sídliská. V roku 1974 bola schválená koncepcia rozvoja mestskej hromadnej dopravy (MHD) založená na rýchlodráhe.
Oficiálne sa používal názov rýchlodráha, ale podľa vtedajšej praxe išlo o metro sovietskeho typu, druhé v Česko-Slovensku.
Podobne ako v Prahe, kde metro spojilo centrum mesta s jeho najväčším sídliskom, Južným mestom, v Bratislave malo metro prepojiť sídlisko Petržalka a historické jadro mesta, jazdiť tu mali súpravy 81-71 sovietskej (neskôr východonemeckej) výroby.
Výstavba samotného metra sa začala v roku 1988, keď bol položený základný kameň v mieste budúcej stanice Dunaj.
Išlo o časť trasy B z Petržalky, zo stanice Lúky Juh do stanice Hlavné Nádražie, v celkovej dĺžke cca 10 km s 9timi stanicami:
Lúky Juh, Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever, Petržalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodná, Hlavné Nádražie. Na južnom okraji Petržalky malo stáť i depo Janíkov Dvor.
Odhadované náklady boli 12 miliárd Kčs a dokončiť sa mala okolo roku 2000.
Prvá časť tohto úseku medzi stanicami Lúky Juh a Dunaj mala byť dokončená v roku 1997 a plánované náklady boli 7 mld Kčs.
Federálna vláda na tento úsek vyčlenila len 5 mld Kčs, a tak muselo dôjsť k úprave projektu.
Stanice Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever a Petržalka Centrum boli riešené ako stanice s bočným nástupišťom namiesto ostrovného.
Trasa metra v Petržalke sa naplánovala v menšej hĺbke a medzi stanicami sa použil jeden dvojkoľajný tunel namiesto dvoch jednokoľajných.
Výstavba bola v máji 1990 zastavená, keď vtedajší mestský národný výbor pod vedením Romana Hofbauera rozhodol o zastavení všetkých prác a zmene koncepcie.
Od tohto rozhodnutia sa fyzická výstavba metra už nikdy neobnovila. Dodnes tak po metre zostali výkopy a rozostavané depo.
Avšak potreba lepšie dopravne napojiť najväčšie sídlisko krajiny zostala. Ako vhodnejšie riešenie pre Bratislavu sa zvolil systém VAL, ktorý je známy z Francúzska.
Už v roku 1991 bolo mestským zastupiteľstvom prijaté uznesenie č. 104/1991 "Informácia o potrebe realizovania ľahkého metra na území mesta Bratislavy", v ktorom zobralo na vedomie potrebu realizácie ľahkého metra na území Bratislavy.
Zároveň zobralo na vedomie projektovú a finančnú štúdiu na realizáciu ľahkého metra predloženú francúzsko-slovenským združením firiem MATRA TRANSPORT - HYDROSTAV BANSKÉ STAVBY.
Následne vláda SR pod vedením Jána Čarnogurského prijala 19. mája 1992 uznesenie č. 442/1992 k správe o zabezpečení prípravy, výstavby a financovania projektu VAL (ľahkého metra) v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
Tento projekt schválila následne aj vláda ČSFR uznesením č. 396/1992 a mesto Bratislava v júni 1992 podpísalo zmluvu.
V októbri 1992 však vláda SR pod vedením Vladimíra Mečiara uznesením z 27. októbra 1992 č.817 pôvodné stanovisko zmenila a záruky zrušila.
S implementáciou tohto systému sa uvažovalo znova v ďalších rokoch, v roku 1998 sa však objavili spory s dodávateľom, hlavne v oblasti financovania. Medzitým založená spoločnosť Metro a. s. preto kontrakt na výstavbu metra nepodpísala.
Systém VAL bol kritizovaný, že nikde netvorí nosný systém MHD a nemá dostatočnú prepravnú kapacitu.
Po neúspešnej realizácií ľahkého metra typu VAL sa v rokoch 2000-2002 objavila alternatíva vybudovať opäť klasické metro.
Na jeho financovanie by sa použili deblokácie z ruského dlhu a do jeho výstavby by bola zapojená ruská firma Metrostroj.
V roku 2003 bolo rozhodnuté, že NS MHD v Bratislave nakoniec bude tvoriť električka. Metro sa však do budúcnosti nevylučuje a je aj súčasťou územného plánu mesta....
(rl+ refresher.sk + https://sk.wikipedia.org/wiki/Nosn%C3%BD_syst%C3%A9m_mestskej_hromadnej_dopravy_v_Bratislave
Foto a obrázky: refresher.sk
vizualizácia: JTRE
Train v TAIPEI
Električka -Pribinova -Eurovea - vizualizácia
