Doprava a parkovanie 12. jún 2019

Štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava priniesla 5 alternatív vývoja železnice


Dlhoočakávaná štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava, ktorá má zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj železničnej dopravy v hlavnom meste, je už hotová.

Priniesla päť alternatív rozvoja železničnej dopravy v Bratislave a jej okolí, z ktorých spracovatelia dokumentu odporúčajú dve riešenia.

Vyplýva to z finálnej správy štúdie, ktorú zverejnili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

ŽSR tvrdia, že nepreferujú jednu konkrétnu alternatívu, ale také riešenia, ktoré majú najväčší prínos v oblasti zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy,

zlepšenia komfortu pre cestujúcich a obyvateľov hlavného mesta a jeho okolia.

Prvé výsledky by mali byť viditeľné podľa ŽSR už v priebehu budúceho roka.

Všetky alternatívy počítajú s druhou traťovou koľajou v úseku Bratislava - Nové Mesto – Bratislava Hlavná stanica

a s treťou traťovou koľajou v úseku Bratislava-Lamač – Bratislava Hlavná stanica.

Taktiež rátajú s modernizáciu Hlavnej stanice, kapacita stanice je však v jednotlivých alternatívach rozdielna.

Súčasťou riešení je aj modernizácia železničnej zastávky Bratislava-Vinohrady a realizácia nových železničných zastávok Bratislava-Bory,

Bratislava-Železná studienka/Patrónka, Bratislava-Ružinov a Bratislava-Vrakuňa.

V Alternatíve 1, kde sa oprávnené náklady odhadujú na 653,8 milióna eur, majú všetky vlaky osobnej dopravy s výnimkou smerov Rajka a Viedeň cez Kittsee končiť,

vychádzať či prechádzať Hlavnou stanicou. V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept.

Toto riešenie obsahuje aj modernizáciu úseku Bratislava-Lamač – Hlavná stanica – Bratislava-Vinohrady. 

Alternatíva 2 s predpokladanými oprávnenými nákladmi v sume 706,2 milióna ráta s tým, že diaľková a medziregionálna osobná doprava je sústredená do Hlavnej stanice.

Regionálna a prímestská doprava je rozdelená do železničných staníc – Hlavná stanica, Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Petržalka a Podunajské Biskupice.

V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept.

Táto alternatíva ráta aj s modernizáciou úseku Devínska Nová Ves – Hlavná stanica – Bratislava-Vinohrady a úseku Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice.

V Alternatíve 3, kde sa oprávnené náklady odhadujú na 740 miliónov eur,

sú jednotlivé smery vo všetkých segmentoch osobnej dopravy sústredené do rôznych železničných staníc, a to Hlavná stanica -

smery Trnava, Kúty a Viedeň (cez Marchegg), Bratislava-Nové Mesto - smer Galanta,

Bratislava predmestie - smer Dunajská Streda a Bratislava-Petržalka - smery Rajka a Viedeň (cez Kittsee).

V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Počíta sa tu aj s modernizáciou úseku Devínska Nová Ves – Hlavná stanica – Bratislava-Vinohrady,

železničnej stanice Bratislava predmestie a úseku Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice.

Alternatíva 4.1 (oprávnené náklady 872,7 milióna eur) a Alternatíva 4.2 (oprávnené náklady 882,8 milióna eur) prináša odpoveď o budúcnosti využitia plánovanej bratislavskej stanice Filiálka.

Osobná doprava v týchto riešeniach je sústredená do Hlavnej stanice.

Regionálna a prímestská doprava je zo smerov Pezinok, Senec a Dunajská Streda sústredená do novej stanice Filiálka.

Ďalšie tri smery Malacky, Rajka a Viedeň, cez Kittsee, do železničnej stanice Bratislava-Petržalka a smer Viedeň, cez Marchegg, do Hlavnej stanice.

V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Pri týchto alternatívach sa ráta aj s modernizáciou úseku Devínska Nová Ves – Hlavná stanica – Bratislava-Vinohrady.

Taktiež s modernizáciou železničnej stanice Bratislava predmestie a výstavbou nového úseku Bratislava predmestie – Bratislava Filiálka.

Spracovateľ štúdie odporúča ďalej sledovať alternatívy 2 a 4.1.

Pre obidve alternatívy je podľa neho potrebné spracovať štúdie širších socioekonomických dosahov a potenciálnych prínosov vzhľadom na urbanistický rozvoj Bratislavy a dotknutých lokalít.

"Cieľom ŽSR - manažéra železničnej infraštruktúry na Slovensku - je predovšetkým úprava jej najkritickejších častí.

A to najmä revitalizácia bratislavskej Hlavnej stanice a budovanie nových prestupných zastávok vlak – MHD," povedal pre TASR na margo výsledkov štúdie hovorca železníc Michal Lukáč.

Ide podľa jeho slov o investičné akcie, ktorých realizácia bude mať pozitívny dosah na obyvateľov Bratislavy a aj celého Slovenska.

(TASR)
ilustr. foto: Archív Br. kuriér/ZSSK
0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter