Doprava a parkovanie 11. október 2020

Starosta Petržalky, Ján Hrčka: "Našli sme ďalšie tisíce parkovacích miest."


Ak si odmyslíme aktuálnu pandémiu, Bratislava dospela v posledných rokoch vplyvom viacerých faktorov do bodu, keď prestávajú fungovať rokmi zabehnuté stereotypy a nepísané pravidlá. Už nezaparkujete, kde chcete, z jednej časti mesta na druhú sa častokrát nedostanete ani autom do pol hodiny, dieťa do škôlky Vám zoberú bez problémov iba niekde, veľkorozmerný odpad už len tak nemôžete položiť ku kontajnerom... Svet sa rozpína, konzum rastie, požiadavky na kvalitu života sú čoraz vyššie, a to všetko na pozadí prehlbujúcej sa uvedomelosti týkajúcej sa osobných práv a slobôd.

Dobehli sme sami seba

Výsledkom tejto evolúcie však začíname, a to nielen v Bratislave, narážať na komplikácie a značný diskomfort, ktoré v mnohom a azda najvypuklejšie podmieňuje dopravná situácia na území celého mesta. A to tak statická, problémy s parkovaním, ako aj samotná premávka, zápchy, obmedzenia. Bratislava mala v roku 2000 zhruba toľko obyvateľov ako dnes. Zápchy sa tvorili iba v určitých úsekoch a časoch, ale skôr boli výnimkou. Demografia a ekonomické trendy síce naznačovali, že o 15 - 20 rokov budeme úplne inde, no ako sa hovorí  "čo ťa nepáli, nehas". Hoci v zahraničí bolo inšpirácií a skúseností neúrekom, štát ani samospráva to neboli ochotní riešiť, a tak sa plátali veci vyslovene neúnosné a aj to iba tie viac populárne.

Typickým príkladom môžu byť tri kritické a kvalitu života výrazne ovplyvňujúceho oblasti, kde celé mesto totálne zaspalo v štýle, "nech to riešia tí, čo prídu, mne by to voliči neodpustili..."

1. Dopravná infraštruktúra. (mimoúrovňová doprava, rozvoj koľajovej dopravy, cyklotrasy...)

2. Parkovacia politika. (súbežne so stavebným boomom sa parkovanie nechalo napospas neriadenému osudu...)

3. Kapacity predškolských zariadení. (bolo tak nelogické a komplikované v predstihu sa pripraviť sa na roky, keď populačne silné ročníky z konca minulého storočia, prídu do reprodukčného veku...?)

Riešenia existujú, ale...

Bude to už iba o kompromisoch. A každým dňom o väčších a zásadnejších. Toho, čoho sa musíme takpovediac vzdať, je oveľa viac ako pred 10 rokmi. A ak nič neurobíme, o 5 rokov to bude ešte bolestivejšie.

Nie sme v rozvojovom teritóriu tretieho sveta, kde zúria občianske nepokoje alebo v klimatickom pásme, kde by nám každý rok nám tornádo zničilo polovicu krajiny. Sme súčasť EÚ - najvyspelejšieho a najdemokratickejšieho zoskupenia na svete. Nemôžeme sa vyhovárať na nič a nikoho. Dlhé roky a mnoho vlád, či národných alebo komunálnych, malo príležitosť pomôcť zásadne nášmu mestu.

Ak vnímame ako pomoc desiatky nákupných centier, mrakodrapov, či biznis centier, tisíce bytov, moderné prímestské satelity, zrekonštruovanú časť vozoviek a električkových tratí, menej zelene a športovísk, zastavané parky a záhrady, tak misia je splnená. Ale čo tak oveľa výraznejší a strategickejší rozvoj infraštruktúry, cestnej, koľajovej, záchytné parkoviská s napojením na prepracovaný a fungujúci systém kvalitnej MHD, nové plavárne, telocvične, hokejové a atletické štadióny?

Počet áut v tomto roku presiahol počet obyvateľov

Čo je však rovnako alarmujúce, je počet evidovaných vozidiel. Pokiaľ v roku 2005 ich bolo v Bratislave evidovaných zhruba 208-tisíc, v roku 2010 to už bolo 287-tisíc, 2015 dokonca 359-tisíc, no a dnes sme na čísle 441-tisíc.  Čo to znamená?

Znamená to to, že inými slovami, každý obyvateľ, od novorodenca po seniora v domove dôchodcov, ako keby vlastnil jedno auto. Pochopiteľne prax je taká, že niekto nemá žiadne, iný 10, časť patrí firmám. Každé auto však musí niekde parkovať.

A práve o kľúčovej téme, ktorou parkovanie je už roky, sme sa rozprávali s petržalským starostom Jánom Hrčkom.

Pán starosta, veľmi krátko - parkovacia politika a Petržalka. Tri slová, ktoré to vystihujú najlepšie.

Nádej, trpezlivosť, dobre.

Dobre?

Áno, bude dobre. Ak k tomu pridáme ešte pár slov ako trpezlivosť, zdravý rozum, kompromis a férovosť, som presvedčený, že vieme väčšine našich obyvateľov - rezidentov, výrazne zvýšiť kvalitu života. A to nielen v otázkach parkovania.

Máte na mysli zmenu myslenia, či zaužívaného správania?

Som bývalý programátor a čísla nepustia. Platia v nich pevné pravidlá, väzby a súvislosti. Treba sa ich naučiť čítať, porozumieť im a vedieť ako reagovať. A je úplne jedno, či sa rozprávame o parkovaní alebo  kapacite v predškolských zariadeniach. Bez kľúčovej a zásadnej zmeny vnímania týchto problémov sa nevieme pohnúť ďalej. Aj na zdravý rozum a fungujúci systém si treba zvyknúť. Rúcame rokmi zabehnutý samospád a sme úspešní.

Ale to trochu riskujete reputáciu. Ľudia často bojkotujú zmenu len preto, že práve o zmenu ide.

Ale my nemáme na výber. Toto si musíme všetci otvorenými očami priznať. Mojou ambíciou nie je odsedieť si na tejto stoličke 4 roky, ktoré zasvätím obrazne povedané kultúrno-spoločenským podujatiam s mikrofónom na pódiu a potom sa pokúsim o znovuzvolenie. Možno by to vyšlo, bežne to tak funguje, že kto nič nerobí, nič nepokazí a vždy sa dá vyhovoriť na zlé nestavenie systému. To však nie je môj štýl. V Petržalke som sa narodil, vychovávam tu svoje deti, angažujem sa tu desiatky rokov. Tak kedy, keď nie teraz?

Poďme teda späť k tým číslam. Aké máte najradšej?

Napríklad také, ktoré hovoria, že kým sme nezačali parkovanie regulovať, malo každé siedme auto na petržalskom parkovisku mimobratislavskú značku. Po zhruba roku od zavedenia parkovacej politiky vo viacerých zónach vieme povedať, že viac ako 95 % vozidiel prislúcha našim zaregistrovaným rezidentom.

Alebo číslo 1300 je veľmi pozitívne. Po dlhých rokoch sme zaznamenali nárast obyvateľov s trvalým pobytom. V roku 1993 mala Petržalka 127-tisíc obyvateľov, v roku 2018 to bolo už iba 104-tisíc obyvateľov. Každoročne prichádzala mestská časť o zhruba 500 rezidentov, a tým aj o príjmy z podielových daní. Náklady však neustále rastú a celkový počet ľudí, vrátane cezpoľných, rastie taktiež. Tých 1300 je teda významný prírastok ľudí, ktorý si vďaka benefitu rezidenčné parkovanie prihlásili v Petržalke trvalý pobyt. Pre obecnú kasu to predstavuje ročne asi 200-tisíc eur.

Kam sa podeli tie autá nerezidentov?

Mnoho z nich sme cielene presunuli do zón, kde je to zatiaľ povolené. Jednoducho sa snažíme zaviesť do pravidiel poriadok. V dnešnom svete nemôže mať na parkovanie každý bezhraničný nárok, musí to byť výsada. Podobne ako tomu je pri umiestňovaní detí do škôlok. Zdvihla sa obrovská vlna nevôle, keď sme povedali, že nárok majú prednostne deti našich rezidentov. Na konci dňa však nikto nedal mikrofón tým mamičkám, ktoré mohli svoje dieťa umiestniť vďaka tomu, že tu majú riadny trvalý pobyt a nemuseli si platiť drahé súkromné škôlky. Dlhé roky sa toleroval nefér systém. Predsa ak si tu niekto platí dane, nemôže sa stať, že na jeho úkor príjmeme dieťa niekoho, kto prispieva na rozvoj inej mestskej časti alebo iného mesta. A takúto filozofiu razíme aj v parkovaní.

O akom počte parkovacích miest je reč?

V systéme parkovacej politiky máme zaregistrovaných zhruba 35-tisíc vozidiel. Posledná pasportizácia parkovacích miest nám ukázala, že disponujeme zhruba 27-tisíc miestami. Avšak, a to je podstatné povedať, na našom území sa nachádza do 10-tisíc ďalších voľných miest, a popri tom je v Petržalke asi tisíc vrakov, ktoré tu zaberajú priestor a ktorým sa budeme venovať. No a v neposlednom rade sa skrýva ďalší potenciál v detailnejšej analýze zaregistrovaných. Sme si istí, že časom sa vyselektuje množina takých, ktorí sem prídu len párkrát za rok, ak vôbec.

Našli ste 10-tisíc parkovacích miest?

Sú tu už roky, ale nikomu nenapadlo hľadať synergiu a využiť takzvaný plávajúci prevádzkový režim, čo je, mimochodom, vo svete celkom bežná vec.

Pointa je v tom, že tu máme obrovské parkovacie plochy a tisíce miest, ktoré sú v noci prázdne. Ide prevažne o parkoviská pred supermarketmi a obchodnými centrami. Mnohé z nich sme už oslovili a vyzerá to tak, že by sa o tieto plochy vedeli podeliť, dokonca to môže byť pre nich oveľa výhodnejšie ako doteraz, keď osvecovali po nociach prázdny betón. Sme vo fáze rokovaní, určovania pravidiel, ale je to na dobrej ceste a do konca roky by sme to chceli začať testovať.

Ale to bude pre niekoho aj 500 metrov od brány...

Áno a možno aj viac. Tu sme pri tých kompromisoch, ktoré musíme urobiť, inak sa nepohneme ďalej. Doby, keď sme mali auto do 50 metrov od vchodu sa nikdy nevrátia. Musíme si to uvedomiť a čím skôr sa tak stane, tým ľahšie sa nám bude žiť. Máte totiž na výber - nezaparkovať vôbec alebo kilometer od domu bez krúženia, hľadania, nadávania a dokonca na osvetlenom parkovisku, prípadne aj s kamerovým systémom. Čo je lepšie?

Niekomu môže zabrať kilometer chôdze aj pol hodinu...

Máme v pláne rokovať a už aj diskutujeme so spoločnosťami, ktoré ponúkajú zdieľané kolobežky, skútre a pod. o možnostiach zabezpečenia takýchto prostriedkov pre vodičov na ich transport zo vzdialenejších lokalít.

To znie veľmi progresívne, také "smart city" v menšom prevedení?

Smart City znie veľmi honosne a mnoho ľudí si pod tým predstavuje iba nové technológie, apky, roboty... Podľa mňa musí každé Smart City začať od zdravého rozumu, bez ohľadu na použitie technológií. Chceme robiť a robíme veci, ktoré dávajú zmysel. Na začiatku to síce  nemusí každý akceptovať, ale verím, že s pribúdajúcimi pozitívnymi skúsenosťami a vylaďovaním systému, odstraňovaním nedostatkov, uspokojíme väčšinu našich obyvateľov. Je to beh na dlhé trate a sme asi v polovici.

Reč je o desiatkach tisíc áut a parkovacích miest, ako sa to dá odkontrolovať? Ak má akýkoľvek systém fungovať, musí mať prepracovaný systém kontroly...

Máme to pomerne dobre zvládnuté. Každé parkovacie miesto skontrolujeme minimálne 2 - 3-krát do týždňa. Vďaka novému monitorovaciemu vozidlu budeme vedieť časom prejsť každé miesto až dvakrát za noc. Tým v podstate robíme užitočnú predprípravu aj pre  poddimenzovanú Mestskú políciu. Už dnes im denne hlásime 150 – 200 priestupkov, ktoré zároveň prioritizujeme podľa viacerých kritérií. Je to nesmierne náročný proces, ktorý v zmysle našej legislatívy nevieme mať úplne pod palcom, čo sa týka sankcionovania. Inak by sme boli ešte efektívnejší.

Ak ide o efektivitu, aké náklady stojí tento projekt mestskú časť?

Pred časom bola v Petržalke na stole ponuka od istej firmy, ktorá to tu mala celé manažovať za zhruba 5 miliónov eur. My sa po roku od spustenia parkovacej politiky veľmi reálne dostaneme vlastnými silami, s enormným nasadením mojich kolegov, na zhruba 10 % tejto sumy. Asi ani netreba viac dodávať.

Čo podľa starostu zatiaľ Petržalka dosiahla v parkovaní...

- spustenie parkovacej politiky pri uzavretých parkoviskách na celom území Petržalky.
- vyznačenie viac ako 15 000 miest v režime rezidentského parkovania.
- čiastočné uvoľňovanie parkovacích kapacít vo večerných hodinách.
- presunutie mimopetržalských vodičov na menej atraktívne parkovacie miesta.
- zvýšenie počtu obyvateľov s prihláseným trvalým pobytom v MČ, čo prinesie väčšie príjmy z podielových daní.
- vďaka zavedeniu systému do parkovania získavame aj cenné informácie, na základe ktorých vieme presne pomenovať  konkrétne problémy v jednotlivých lokalitách a hľadať vhodné riešenia.

 

(pk, foto odkazprestarostu.sk, archív MČ Petržalka)

 

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter