Skutočná revolúcia v riešení dopravnej situácie v podobe 50-metrových električiek v Bratislave?

V Bratislave budú možno jazdiť 50-metrové električky. Dopravný podnik tvrdí, že do budúcna uvažuje aj nad nákupom špeciálnych veľkokapacitných vozidiel. (Aktualizované o vyjadrenie magistrátu).

Zároveň pripomína, že nakoľko Bratislava nemá metro, je pre ňu električková doprava absolútne kľúčová. „Chceme ju ešte viac zatraktívniť a na mnohých tratiach preto plánujeme posilniť interval medzi spojmi na 2 minúty, čím budú jazdiť električky ešte častejšie, ako mnohé systémy metra v zahraničí.,“ uviedol pre Bratislavský kuriér DPB.

Podľa spoločnosti by mohli byť nové električky v meste až 50 metrov dlhé a ponúkli by až o tretinu vyššiu kapacitu, než v súčasnosti najkapacitnejšie jazdiace električky (na titul. obrázku).

„Priniesli by tak skokový nárast kvality cestovania aj počas najsilnejších dopravných špičiek. Na rozdiel od metra, o ktorom sa len roky hovorilo, by toto riešenie bolo aplikovateľné takmer okamžite,“ tvrdí dopravca.

Bude to naozaj také jednoduché?

Mestského dopravcu sme sa pýtali, ako by sa 50 m električky zmestili do zákrut najmä v centre mesta? Vyžadovalo by to zmenu charakteru a umiestnenia zastávok, prípadne tratí keďže vodič musí zastať na tzv. rovnej zastávke, aby mal prehľad o cestujúcich?

Vyžadovalo by si to ďalšie náklady a investície? Ďalej sme sa pýtali: Dlhé električky neriešia ich rýchlosť, ktorá je v súčasnosti v priemere - 25 km/h. Nie je práve pomalá MHD problémom č.1, alebo je ním kapacita a až potom rýchlosť?

Na ktorých úsekoch v hlavnom meste by dlhé električky našli uplatnenie? Kde v Európe jazdia také dlhé električky, kde sa mesto inšpirovalo?

Mestský dopravca tvrdí, že pre 50-metrové električky je potrebné mierne upraviť niektoré zastávky a zmodernizovať trakčné napájanie vo viacerých úsekoch.

„Dlhšie električky samozrejme nebudú mať problém v ostrých oblúkoch. Moderné električky sú článkové, to znamená, že sa skladajú z niekoľkých častí a spája ich tzv. harmonika.

Zvládnu teda rovnako ostré oblúky ako štandardné električky, pretože sa „ohnú“ ako dlhá húsenica,“ uviedol DPB.

„Aj pri železnici je vám jedno či ide po trati vlak s 2 vozňami, alebo vlak s 10 vozňami.

Rozdiel je iba v jeho kapacite, ale na jazdu cez oblúky to nemá žiaden vplyv,“ uviedol manažér PR a marketingu DPB Martin Žarnovický a doplnil, že „naopak, pri prejazdoch oblúkmi je bratislavský „úzky“ rozchod 1000 mm ešte praktickejší a ponúka viac výhod, než „normálny“ rozchod koľají 1435 mm“.

Inšpirácia z Budapešti

DPB sa podľa informácií M. Žarnovického inšpiroval Budapešťou, „kde síce majú postavené aj metro, ale na mimoriadne vyťažené trasy cez mesto, kade metro nevedie, zaviedli veľkokapacitné električky, ktoré jazdia v hustom intervale“.

Toto riešenie je podľa neho ľahko prenositeľné aj do Bratislavy a „môže priniesť skutočnú revolúciu v riešení dopravnej situácie v hlavnom meste“. Video električky v Budapešti je tu.

Mestský dopravca si vie predstaviť, že veľkokapacitné električky by mohli byť prioritne nasadzované na linku spájajúcu mestskú časť Rača a Petržalku, kde po predĺžení trate až na jej koniec očakáva vysoký nápor cestujúcich.

Dlhá električka v Budapešti

„Samozrejme nechceme sa obmedzovať len na tieto trate, skôr ich vnímame ako ideálne na začiatok premávky týchto vozidiel“. Dopravca si uvedomuje že, električky na mnohých tratiach jazdia pomalšie, preto je spustená rozsiahla modernizácia električkových tratí v celom meste.

„Onedlho bude zmodernizovaná dúbravsko-karloveská radiála z Dúbravky až po Riviéru, budúci rok sa bude pokračovať na nábreží, v Rači, na Americkom námestí a v pláne je aj modernizácia električkových tratí a radiál vo východnej časti mesta“.

Dopravca tvrdí, že električky sú samé o sebe sú inak veľmi rýchlym dopravným prostriedkom, avšak v Bratislave sa doteraz ich potenciál nevyužíval na plno.

„Aby sa električky ešte zrýchlili, budeme na križovatkách v spolupráci s partnermi budovať preferencie električiek, vďaka čomu by električky prešli križovatkou prednostne a neboli by zdržiavané.

Pri vyhodnocovaní prínosov takýchto vozidiel a ich obstaraní bude Dopravný podnik úzko jednať s jeho stopercentným vlastníkom, mestom Bratislava, nakoľko len on je oprávnený takúto zákazku vyhlásiť,“ dodal Martin Žarnovický.

Vyjadrenie magistrátu Bratislavy, prostredníctvom hovorcu Petra Bublu:

"Aktuálne cizelujeme dopravný model. Následne preveríme potrebu takýchto električiek. Podľa pôvodného modelu, ktorý vychádzal z územného generelu dopravy bude Bratislava čeliť výzve vo verejnej doprave, kde na električkových radiálach by sme hovorili o dopyte 4000 cestujúcich v špičke. 

Reagovať na zvyšujúci sa počet cestujúcich môžeme skracovaním intervalu električiek, čo aj robíme. Ale v nejakom momente bude pri ďalšom raste potrebné prísť aj s navýšením kapacít električiek a v takom prípade je možné uvažovať aj o spomínaných 50m električkách.

Dopravný model, z ktorého dáta o električkách vychádzajú, spresňujeme a vylepšujeme (dátová báza ako aj modelované parametre) a na základe presnejšieho modelu môžeme pripraviť ďalšiu stratégiu stratégiu a rozhodnutie".

V Budapešti je metro nosným systémom dopravy

V hlavnom meste Maďarska Budapešti, jazdí metro od roku1896. Je nosným dopravným systémom budapeštianskej mestskej hromadnej dopravy.

Bolo postavené ako prvé metro na európskej pevnine a po metre v Londýne druhé na svete. Spolu má štyri linky.

Celá sieť je od roku 2014, od otvorenia štvrtej linky, dlhá 38,6 km a nachádza sa v nej 52 staníc, dovtedy mala sieť dĺžku 30,9 km a mala 42 staníc.

V pracovný deň prepraví metro okolo 1,2 milióna cestujúcich.  

Električková doprava v Budapešti tvorí veľkú časť MHD v Budapešti.

Prevádzkuje ju spoločnosť BKV Zrt. od roku 1968. Sieť má 157 kilometrov tratí a obsluhuje ju 35 liniek. Obslúži o takmer 100 miliónov cestujúcich viac než budapeštianske metro.

Prvé vozne vyšli na trať v Pešti v roku 1866 ešte ako konská železnica (lóvasút). Trať bola vybudovaná na Váci út. Budapešť mala v roku 2016 - 1, 756 milióna obyvateľov.

(rl, red)

Foto: Električka v Budapešti - Autor: Kemenymate – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=53800496

Foto električky na titulku: archív Br. kuriér

Použitý zdroj: sk.wikipedia.org:

Budapeštianska spoločnosť BKV prevádzkuje 5 typov električiek. Najstaršie prevádzkované električky z rokov 1967 a 1978 typu Ganz csuklós, prezývané „ipari csuklós” alebo „ICS” – v rokoch 1997 a 1999 bolo niekoľko električiek modernizovaných na typ KCSV-7. Z rokov 1975–1985 pochádzajú električky typu TW 6000, ktoré BKV odkúpila v rokoch 2001–02, 2010–11 a 2015–17 z nemeckého Hannoveru a Haagu). Vozidlový park ďalej tvoria československé električky z rokov 1980 a 1984 typu ČKD Tatra T5C5, ktoré boli vyrobené špeciálne pre BKV v počte 322; 80 električiek bolo zmodernizovaných v rokoch 2003 a 2004 na typ ČKD–BKV Tatra T5C5K – v roku 2014 vznikol typ T5C5K2 a v roku 2015 typ T5C5K2M. V rokoch 2006-7 pribudli nové električky Siemens Combino, prvé nízkopodlažné električky v Budapešti a toho času najdlhšie na svete. V rokoch 2015–16 pribudli moderné španielske električky typu CAF Urbos 3, ktoré majú dĺžku 56 metrov, stali sa tak novými najdlhšími električkami sveta.