Poznáte to dôverne. Po práci nastupujete do auta, zapínate obľúbenú audioknihu a dúfate, že cesta tentokrát nepotrvá celú kapitolu. Konečne prichádzate do svojej štvrte. Našťastie sa dnes podarilo vyštartovať mimo „zlatú hodinku“. Brázdite ulice a čakáte, či vám do oka skočí nejaký voľný parkovací kúsok. Neskočil. Robíte ešte jeden okruh v nádeji, že ste predsa len niečo prehliadli. Podarilo sa!
Najbližších desať rokov počet áut v Bratislave ešte porastie
Parkovanie je v Bratislave už tradičný a dlhoročný problém. Cez deň zaplavujú autá centrum mesta, večer sa zase presúvajú na sídliská. Počet automobilov v Bratislave stále rastie. Navyše dnes už nie sú výnimkou ani rodiny s troma autami. Lepšie nie sú ani vyhliadky na najbližšie roky.
Magistrát predpokladá, že aj najbližších 10 rokov bude počet áut v Bratislave narastať. Riešenia vidí v regulácii statickej dopravy, investíciách do parkovacích domov či v podpore mikromobility. Všetko však závisí od komunikácie s obyvateľmi mestských častí, kompromisov a samozrejme financií. Rozhodnutia magistrátu tak štartujú procesy, ktoré v budúcnosti posunú Bratislavu smerom k zelenšej metropole s udržateľnou mobilitou alebo sa od tejto méty ešte viac vzdiali.
Magistrát zatiaľ predstavil parkovacie domy v ôsmych mestských častiach
Keď pred dvoma rokmi primátor Matúš Vallo ohlásil štart novej parkovacej politiky, nikto nečakal, že to bude pre mesto ľahký oriešok.
Miesta, ktoré využívali obyvatelia a návštevníci hlavného mesta doteraz „zadarmo“ sa spoplatnia, a teda dalo sa očakávať, že pre časť verejnosti sa stanú tieto opatrenia neprijateľné. Aj preto magistrát venoval v uplynulých rokoch množstvo úsilia na to, aby Bratislavčanom vysvetľoval a komunikoval benefity takéhoto riešenia. Tie majú pocítiť hlavne rezidenti.
Lenže v Bratislave sú lokality, kde parkovacích miest je dnes omnoho menej ako áut. Parkovanie často narúša miestne zelené plochy, parkuje sa všade - na chodníkoch, tráve či na iných, niekedy až bizarných miestach. Ak sa však tieto nelegálne miesta zrušia, parkovacích plôch môže byť ešte menej. Bratislavský magistrát chce tento problém riešiť aj výstavbou rezidentských parkovacích domov. Načrtol deväť lokalít, zatiaľ v ôsmych projekt predstavil občanom.
Každým vybudovaným parkovacím miestom stimulujeme nákup dvoch áut
Na zamyslenie zostáva, či rezidenčné parkovacie domy sú dobrým riešením z pohľadu zelenšej budúcnosti mesta. Štúdia zrealizovaná v Nórsku hovorí, že ľahká dostupnosť parkovania trojnásobne zvyšuje pravdepodobnosť vlastnenia auta. Preto je otázne, či nemôže v tomto prípade výstavba parkovacích domov pôsobiť na domácnosti tak, že sa vytvára priestor na ďalšie parkovanie pre viac automobilov v rodine.
Obavu navodzuje aj riaditeľ Inštitútu pre dopravnú a hospodársku politiku Ondrej Matej: „Dlhodobo poukazujem, že každým jedným vybudovaným parkovacím miestom stimulujeme nákup dvoch áut. Zvlášť to platí vo veľkých sídelných centrách. Totižto v mieste trvalého pobytu, ktoré je mimo veľkých miest, ľudia nemajú problém de facto na svojich pozemkoch parkovať aj 3 autá na rodinu a vyžadujú, aby v meste, kde pracujú mohli parkovať na parkovisku, ktoré im má postaviť štát resp. samospráva.“ Matej tiež dodáva, že parkovacie domy sú alternatívou ku veľkoplošným parkoviskám, ale budúcnosť je verejná doprava: „Čím menej parkovacích miest, domov tím viac bude používaná verejná doprava.“
V okolitých štátoch a veľkomestách dochádza podľa experta na dopravu stále viac k pasívnym nástrojom riadenia automobilovej dopravy. Pretavené do praxe: „Nebudovať nové parkovacie miesta, jestvujúce spoplatniť,“ vysvetľuje Matej. Víziou je vytvárať celé zóny bez možnosti vjazdu osobným automobilom.
Budúcnosť by mala byť koľajnica
Výhody parkovania v parkovacích domoch tak hľadá expert na dopravu len ťažko. „Z môjho pohľadu nie je žiadna. Len zhorší na konci dňa dopravnú situáciu, čo bude znamenať zápchy, zápchy znamenajú pomalú jazdu, čo znamená zvýšenú uhlíkovú stopu, prašnosť a hluk. Zároveň každý zastavaný m2 zeme urýchli negatívne klimatické zmeny,“ dodáva Matej. Pre zelenšiu budúcnosť Bratislavy vidí jedinú možnú alternatívu- verejnú dopravu, kde základ tvorí koľajnica a vlak.
Jana Pohanková, foto: TASR