Od Vás, milí naši čitatelia, ale aj od našich známych, kolegov a priateľov, sme zozbierali názory na to, ako sa často správame na našich cestách a uliciach ako účastníci cestnej premávky, a aké chyby robíme najčastejšie.
Budeme radi, ak tieto postrehy, názory a skúsenosti, doplníte aj o tie svoje. Nebránime sa ani diskusii, ktorá môže priniesť nové pohľady, podnety, či rady.
Ak tým prispejeme, aj keď len malou troškou, k lepšej a bezpečnejšej premávke v hlavnom meste,budeme radi. Napokon, o to ide hlavne. Ďakujeme.
Keďže problematika cestnej premávky a jej účastníkov je široká, rozdelili sme ju do niekoľkých kapitol a oddielov.
Nasledujúce riadky nemajú ambíciu poúčať, alebo mať patent na pravdu. Ide o podnety, postrehy a možno aj návody na zamyslenie sa.
I. VODIČI
A. mentálna oblasť (psychológia a predpoklady)
B. technická oblasť (technické vedomosti a zručnosti)
C. vedomostná oblasť (znalosť predpisov)
D. praktická oblasť (vedenie motorového vozidla/orientácia účastníka
II. Chodci
III. Cyklisti
Úvod
Počuli sme názor, že dnes sa dávajú vodičáky každému a že keby ich zobrali polovičke vodičov, na cestách by bolo menej áut a mnohým vodičom a premávke by sa uľavilo. Možno je na tom čosi pravdy. Pravdou ale asi je aj to, že ak chce niekto šoférovať, teda stať sa plnohodnotným vodičom, mal by mať na to aké-také predpoklady.
Asi by nemali byť veľmi prísne, ale ani príliš tolerantné. Ide predsa o zodpovednosť, životy a zdravie ľudí. Pri návšteve autoškoly, teda pri robení si „vodičáku“, asi málokto zistí, či daný adept na vodičské oprávnenie, je človekom zodpovedným.
Zodpovednosť je totiž podľa mnohých, jednou zo základných vlastností, ktorá sprevádza vodiča na jeho šoférskej púti. Ak nie ste zodpovedný voči sebe, nebudete ani voči iným. Ale táto vlastnosť sa neskúša, ani neskúma. Ťažko by sa aj asi dala. Ďalšou a nemenej dôležitou vlastnosťou a predpokladom na dobré šoférske schopnosti je - trpezlivosť.
V dnešnom uponáhľanom a stresujúcom svete, je trpezlivosť na cestách veľkou devízou, ale žiaľ asi aj veľkou vzácnosťou. Vodiči chcú byť v cieli svojej cesty rýchlo, najlepšie hneď. Je potrebné sa ale zmieriť s tým, že to často nejde. Je nás veľa a aj áut pribúda.
Svoju cestu je potrebné neraz plánovať s dostatočným predstihom, aby sme sa vyhli zbytočnému stresu, ktorý je v mnohých prípadoch príčinou dopravných nehôd.
No a práve o strese si ešte krátko pohovorme predtým, ako prejdeme k najčastejším chybám vodičov, cyklistov a chodcov (nielen) na bratislavských cestách.
Ak niekto principiálne nezvláda stres, nemal by šoférovať. Ľudia, ktorí sú zo samotného šoférovania nervózni a majú z neho stres, by sa za volant asi hrnúť nemali. Iste, mnohé veci prichádzajú so skúsenosťami a praxou.
Ak ale stres zo šoférovania neprechádza ani po istom čase, vodičák by bolo treba dať bokom. Uľaví sa tým stresujúcemu sa vodičovi, i ostatným účastníkom cestnej premávky. Pre mnohých vodičov je šoférovanie radosť i zábava. Takí si to takpovediac užívajú. Ale aj tu pozor na rutinu a nepozornosť.
Poďme ale konečne na to.
I.Vodiči/ A-mentálne predpoklady
1. Zistite, či máte mentálne predpoklady byť šoférom. Či vám šoférovanie nespôsobuje permanentý stres a strach. Ak neustále nastupujete do auta s obavami, či to zvládnete, alebo že sa môže niečo stať, radšej by ste sa mali vzdať ambície viesť motorové vozidlá. CHYBA: Zlé vyhodnotenie svojich mentálnych, psychologických a morálno-charakterových vlastností vodiča
2. Za volant by ste si nemali sadať nielen vtedy keď ste pili alkohol, ale ani vtedy, keď sa necítite dobre, ste v obrovskom strese, napätí, zlom psychickom rozpoložení (hnev, strach, rozčúlenie po hádke a pod.). Ak už naozaj musíte, najprv sa upokojte, predýchajte to a aj potom radšej jazdite pomalšie ako inokedy. CHYBA: Šoférovanie vo veľkom strese, hneve a pod.
3. Mentálne sa nalaďte na daný charakter premávky v meste a priebežne si ju vyhodnocujte. Ak je zápcha, skúste sa s tým zmieriť a aktivovať vlastnosť po názvom trpezlivosť. CHYBA: Netrpezlivosť vodičov, neschopnosť prijať daný stav v premávke a zmieriť sa s ním.
4. Ako vodič zodpovedáte nielen za seba, ale aj za ostatných. Vždy pred jazdou, ale aj počas nej si uvedomte, že tu nie ste sami a že všetci ostatní sa chcú do cieľa svojej cesty dostať bezpečne a pohodlne. CHYBA: Nie vždy sme naladení na vlastnosť, ktorá nás ako človeka zdobí -na toleranciu. Na ceste by sme sa nemali správať, akoby patrila iba nám.
5. Ako vodič na ceste najmä v meste, ale aj inde samozrejme, „nespíme“ alebo sa nevenujeme ťažkým filozofickým dišputám, či myšlienkam. Sústredíme sa na jazdu, sme v prítomnosti. Máme uvoľnené celé svoje telo a prípadné psychické napätie uvoľňujeme mierne hlbokým dýchaním. Naša nepozornosť a rozháranosť môže viesť k nehode. POZORNOSŤ je najzákladnejšou vlastnosťou vodiča. Nepozornosť je CHYBA.
6.Vždy a za každých okolností sa snažme zachovať pokoj. Nech sa na ceste deje čokoľvek, čo by nás dokázalo priviesť napríklad do nepríčetného hnevu, nestojí to za to. Môžeme tým priliať olej do ohňa. Veľmi dôležitou vlastnosťou je zachovanie pokoja a rozvahy. Chybou je panika.
I. B. technická oblasť
7.Každý vodič by mal ovládať základné technické parametre a jazdné vlastnosti (svojho) auta.
Počas šoférovania môže byť niekedy neskoro zisťovať, kde sa zapínajú svetlá, alebo ovládajú stierače, či hmlové svetlá... CHYBA: Nevedieť ovládať prvky na palubnej doske a dôležité komponenty.
8. Každý vodič by mal poznať jazdné vlastnosti (svojho) auta. Ako reaguje, čím sa pri jazde vyznačuje, aké má prednosti, či nedostatky a tomu prispôsobiť jazdu. CHYBA: Neznalosť jazdných vlastností auta, ktoré šoférujem.
I. C – vedomosti
9.Zásadnou CHYBOU niektorých vodičov je neznalosť pravidiel cestnej premávky. Z toho potom vyplývajú mnohé kolízie, alebo nehody. Aj v meste je dôležité napríklad vedieť o pravidle prednosti vozidla prichádzajúceho zprava. Niektorí na to zabúdajú.
10. Do občasnej neznalosti pravidiel cestnej premávky patrí neznalosť dopravných značiek. Mnohé značky sú notoricky známe, iné sa vyskytujú len zriedkavo. Najmä pri ceste do zahraničia je niekedy potrebné oprášiť si vedomosti v tomto smere. CHYBA: Neznalosť významu a charakteru niektorých dopravných značiek.
I. D - vodiči - praktické šoférovanie na cestách v Bratislave (i inde)
CHYBY, chybné...:
11. Nedávanie prednosti v jazde vrátane jazdy na červenú
12. “Lepenie sa“ zozadu na auto
13. Bezdôvodne pomalá jazda
14. Riskantná rýchla jazda
15. Tzv. myšičkovanie
16. Zbytočne veľká vzdialenosť od vozidla pred nami
17. Telefonovanie počas jazdy
18. Esemeskovanie počas jazdy
19. Hľadanie vecí v aute počas jazdy
20. Venovanie sa spolujazdcovi počas jazdy
21. Zastavenie a státie na ulici hocikde
22. Bezohľadné státie na chodníku
23. Bezohľadné státie na trávniku
24. Nezastavenie na STOPKE
25. Nedodržiavanie bezpečnej bočnej vzdialenosti od vozidla pri jazde v dvoch pruhoch
26. Neprispôsobenie jazdy počas mokra, teda dažďa, alebo ľadu, či snehu
27. Rozptylovanie sa okolím pri nehodách a pod.
28. Zlé zaraďovanie sa z pripájacieho pruhu (chcieť sa zaradiť hneď na začiatku pripájania)
29. Neznalosť zipsovania, ako efektívneho spôsobu jazdy
30. Prehnaná nesmelosť pri výjazde z bočnej cesty (vpravo a vľavo nesmie byť na 150 metrov žiadne auto...)
31. Chronické nepoužívanie smerovky (blinker)
32. Nedávanie smerovky pri vychádzaní z „kruháču“
33. Parkovanie tam, kde zakrývam výhľad pri vychádzaní na hlavnú ulicu (v zákrute a pod.)
34. Zbytočne prudké a neraz aj bezdôvodné brzdenie
35. Prudké (bezdôvodné) brzdenie tesne pred priechodom pre chodcov
36. Nedanie prednosti chodcom na priechode na dvojpruhovej vozovke, resp. ich ohrozenie kvôli nepozornosti, keď auto v pravom pruhu stojí (brzdí) a dáva prednosť chodcovi
37. Zlé osvetlenie vozidla – spoliehanie sa len na tzv. denné svetlo pri zhoršenej viditeľnosti (zadné svetlá nesvietia)
38. Netolerantné parkovanie, teda také, že vodič zaberie aj časť ďalšieho park. miesta
39. Parkovanie, ktoré spôsobí škrabance vedľajšiemu autu
40. Slabá znalosť Bratislavy – následné zmätkovanie, pomalá jazda, nebezpečné otáčanie sa a pod.
41. Nebezpečné cúvanie
42. Poznať špecifické podmienky jazdy po Bratislave – jazda v Bratislave je dynamická (nie nebezpečne), je tesná (autá jazdia blízko seba a pri sebe – preto je nutná ostražitosť a predvídavosť). Niektoré vozidlá MHD si vynucujú prednosť za každú cenu (majú ju zo zákona), preto treba byť na to pripravený. V meste sa rozbiehame pomerne dynamicky, aby sme nebrzdili premávku
43. Na križovatkách nespať a dávať pozor, kedy skočí oranžová a zelená, prejsť chce čo najväčší počet áut
44. Zlý spôsob jazdy v zápchach systémom plyn brzda na úkor snahy o síce pomalú, ale kontinuálnu jazdu
45. Jazda do križovatky napriek tomu, že je preplnená, následné blokovanie áut z iných smerov
46. Zastavenie a státie na križovatke ďaleko od nej, čo môže spôsobiť, že ak je riadená senzormi, tieto sa nemusia aktivovať a autá stoja na červenú
47. Určitým rizikom sú ešte vždy tzv. sviatoční vodiči, jazdiaci len v nedeľu, aj keď je ich v meste už málo. Jazdia pomaly, ustráchane, často nebezpečne
48. Slabé, alebo žiadne osvetlenie vozidla
49. Zbytočné trúbenie – vytrubovanie (klaksón)
50. Dlhé čakanie na parkovisku, kým sa uvoľní miesto
51. “Pohodička“ na benzínke (čerpacej stanici) – ale každý chce natankovať predsa čo najrýchlejšie. Ak máte čas, auto si treba ihneď po natankovaní a zaplatení odstaviť na parkovisko
52. Na dvojprúdovej ceste je bezdôvodná pomalá jazda vľavo zakázaná, vodič uvoľní ihneď ľavý pruh za ním rýchlejšie idúcemu autu (ak je to možné)
53. Časté ohrozovanie chodcov pri odbáčaní, keď chodec má zelenú
54. Zbytočne rýchla a nebezpečná jazda v bočných a úzkych uličkách
55. Tzv. pretekári na cestách, teda bratislavských uliciach by sa mali ísť predvádzať na vyhradený priestor, dnes už nie sú „zaujímaví“
56. Vodiči motoriek – motorkári, sú rovnocenní vodičom áut – napriek tomu sa často „pchajú“ pred vozidlá na semaforoch a „vynucujú“ si prednosť. Treba to robiť inteligentne a nie drzo
57. Chyby v súvislosti s električkou – predvídanie pri prechádzaní el. traťou – či nejdú električky, aby sa vodiči nedostali do stresu
58. Uvedomiť si, že električka má dlhú brzdnú dráhu a nevchádzať jej do jazdy nečakane a na poslednú chvíľu
59. Zastaviť a stáť na križovatkách tak, aby tam, kde má vedľa dráhu električka, sa ona „zmestila“ a nemusela brzdiť a „crngať“
60. Zastavovanie a státie na zastávkach MHD najmä vo chvíľach, keď sa na zastávku rúti autobus, alebo trolejbus – zastávka MHD nie je „parkovisko“
61. Nikto vám nemá čo predpisovať, kedy máte, či nemáte jazdiť. Treba si ale rozmyslieť, kam a kedy sa oplatí ísť MHD, pešo, alebo autom, či bicyklom (kolobežkou)
62. Vodič nemá čo hľadať na tzv. BUS-pruhu
63. Svetlomety auta by mali byť nastavené tak, aby nesvietili do očí oprotiidúcim vodičom
64. Často slabá reakcia vodičov na autá s majákom a výstražným zvukom (sanitky a pod.) v súvislosti s ich právom prednosti vjazde
65. Poznať a využívať nastavenie semaforov v meste a pri tzv. zelenej vlne tomu prispôsobiť jazdu, aby bola premávka plynulá a kontinuálna
66. Cez tzv. Bratislavský obchvat nejazdiť v ľavom pruhu, ale nechať tam ísť rýchlejšie idúce vozidlá
67. Cez tunel Sitina sa nerútiť zbytočne vysokou rýchlosťou, nechávať si odstup najmä (nielen) od kamiónov
68. Pri prejazde tunelom Sitina si zapnúť tzv. stretávacie svetlá, teda aktivovať aj zadné svietenie a nespoliehať sa len na tzv. denné svietenie
69. Naučiť sa zipsovať, čo sa vyplatí najmä, (ale nielen na mostoch). Prístavný most by bol asi omnoho rýchlejšie prejazdný, keby sa na ňom vodiči viac zipsovali. Niečo o zipsovaní si prečítajte tu
70. Jazdiť autom po chodníku je veľkou drzosťou a po novom aj priestupok
71. Držanie volantu jednou rukou sa nemusí vždy vyplatiť
72. Správne nastavenie sedadla vodiča nepodceňujme
73. Hmlové svetlá nezapínajme zbytočne, oslňujete tým ostatných
74. Nezodpovedné je, ak vodič počas jazdy surfuje na internete, alebo si zapája navigáciu
75. Diaľkové svetlá v hmle sú nám na nič
76. Pri jazde z kopca (napr. z Kramárov) nevyhadzujeme rýchlosť. Vozidlo sa stáva menej ovládateľným
77. Chybou je, vzhľadom aj na šetrenie auta a jeho životnosť, stáť napr. na semafore so zašliapnutým spojkovým pedálom
78.Nebezpečné je za volantom jesť, teda konzumovať potravu
II. CHODCI – CHYBY chodcov:
79. Na priechod pre chodcov vstupuje náhle a rýchlo
80. Priechod pre chodcov nie je „korzo“, treba po ňom prejsť pokiaľ možno dynamicky
81. Priechod pre chodcov neochráni chodca pred vodičom, ktorý ide nebezpečne, chodec preto musí dávať pozor aj na priechode a vyhodnotiť aktuálnu situáciu
82. Chodec môže prechádzať cez cestu aj mimo priechod pre chodcov, ale nesmie vystaviť seba a vodiča auta nepredvídateľnej a nebezpečnej situácii. Musí prechádzať tam, kde má riadny výhľad a dobrý terén. Mal by uprednostniť priechod.
83. Chodec by mal mať na sebe reflexné prvky, najmä ak sa pohybuje po tmavých lokalitách
84. Chodec by sa pri snahe dobehnúť napr. spoj MHD nemal „vrhať“ pod autá
85. Keďže je chodec najslabším článkom cestnej premávky, musí vedieť že električka má pred ním prednosť aj na priechode pre chodcov
86. Aj keď by mal cyklista dávať pozor na bezpečnosť chodca na mieste, kde majú spoločnú cestičku, chodci a rodiny s deťmi by mali byť ostražitejší
87. Chodci by mali na priechod pre chodcov prechádzať pokiaľ možno vpravo, aby si navzájom neprekážali
88. Chodec by nemal ísť na križovatke na červenú
89. Chodec by mal chodiť po chodníku tak, aby ho mohol predísť iný chodec a nie tak, ako by mu chodník „patril“
90. Chodci by nemali vstupovať do vozovky (vybiehať) po vystúpení na zastávke, pred ani poza vozidlo
III. Cyklisti – Chyby cyklistov:
91. Cyklista by sa mal čo najviac chrániť voči pádu
92. V podmienkach Bratislavy je jazdenie po frekventovaných cestách veľmi riskantné, ale keďže bezpečných cyklotrás je málo, jazdia cyklisti aj po chodníkoch
93. Ak už cyklista jazdí po chodníku pre chodcov, mal by ísť pomaly, dávať na chodcov maximálny pozor a v kritických situáciách z bicykla zosadnúť
94. Aj keď je jazda na chodníkoch pre cyklistov zakázaná, určitá tolerancia aj vzhľadom na vyššie uvedené tu existuje. Cyklista by nemal jazdiť po úzkych chodníkoch, kde sa nedá vyhnúť chodcovi
95. Cyklista by nemal jazdiť po chodníku pre peších tam, kde sa nachádzajú deti
96. Cyklista na bicykli nie je chránený priechodom pre chodcov. Chodcom sa stáva, až keď z bicykla zíde a tlačí ho
97. Chybou vodičov voči cyklistom je, keď sa na cyklistu „tlačia“, alebo ho predbiehajú veľmi „natesno“
98. Cyklista by nemal po Bratislave jazdiť po frekventovaných chodníkoch a na miestach nábrežných zón, kde nemá vyznačenú trasu
99. Jazda cyklistov po meste, najmä po pešej zóne, by mala byť maximálne ohľaduplná a pomalá. Opak je neraz pravdou.
100. Jazda cyklistov po frekventovaných turistických trasách v Bratislavskom lesoparku by mala byť ohľaduplná. Taká, aby peší turista nemusel tŕpnuť, či ho nezrazí nejaký cyklista
101. Cyklista nemá čo hľadať na takých miestach ako sú parky (napr. Partizánska lúka), detské ihriská a pod.
102. Cyklista by mal na priechode pre chodcov zosadnúť z bicykla, aby neohrozoval chodcov
103. Cyklista má mať na sebe reflexné prvky kvôli svojej bezpečnosti i ostatných účastníkov c.p.
A čo dodať na záver?
Medzi "nami" vodičmi sa hovorí, že skutočný charakter človeka sa prejaví práve pri šoférovaní. Každý sám vie, či ho dokáže premávka (iní vodiči) vytočiť, alebo nie a ako reaguje.
Ale hovorí sa aj, že naše reakcie za volantom sú často len prejavom určitých frustrácií, či trápení, ktoré si nesieme v sebe a vyjdú na povrch najmä za volantom.
Chce to pokoj a rozvahu. Príjemnú a šťastnú cestu po celý rok 2020!
(red)
Foto: Ilustračné Br. kuriér
Otázka k bodu 52: 52. Na dvojprúdovej ceste je bezdôvodná pomalá jazda vľavo zakázaná, vodič uvoľní ihneď ľavý pruh za ním rýchlejšie idúcemu autu (ak je to možné) Koľko je to v km/hod napríklad na Račianskej, alebo Vajnorskej, aby sa jazda mala považovať za pomalú ?