Doprava a parkovanie 22. január 2018

MHD: O električke z Dúbravky do lokality Bory sa hovorí už roky


Dlhé roky, v podstate od začiatku projektu Lamačská brána(dnes Bory), sa hovorí o potrebe predĺženia električkovej trate v Dúbravke do tejto lokality.

Konečná električiek je v súčasnosti, od roku 1986, na Ulici Pri kríži.

Investor Borov sa v týchto dňoch nechal počuť, že ak sa bude projekt rozširovať, je ochotný prispieť aj na financovanie dopravnej infraštruktúry.

Informácie o tomto projekte sa v médiách objavili aj v roku 2007. Už vtedy sa hovorilo, že v rámci projektu sa ráta s vybudovaním dopravného prestupného uzla železnica - autobus – električka.

Malo ísť o vybudovanie prestupnej stanice mimobratislavskej autobusovej a železničnej dopravy na systém MHD.

Investor projektu už v roku 2007 počítal aj s mimoúrovňovou križovatkou s predĺžením Saratovskej ulice.

Potom ale prišiel krízový rok 2008 a plány investora sa zmenšili, o predĺžení električkovej trate sa v podstate prestalo hovoriť.

Vybudovanie prestupnej stanice bolo pôvodne súčasťou výstavby diaľničného obchvatu Lamač - Staré grunty vedúci cez tunel Sitiny.

Malo ísť o riešenie, ktorým by sa predišlo dopravným kolapsom v mestských častiach Dúbravka, Lamač a Devínska Nová Ves po sprevádzkovaní tunela a diaľničného obchvatu.

Napriek tomu, že predĺženie Saratovskej ulice bolo súčasťou pôvodných zámerov, v tom čas bol stále aj na plánoch projektu na internetovej stránke Slovenskej správy ciest.

Napokon sa táto dôležitá prípojka električky na Bory nedostala medzi súčasti celkovej stavby.

Územný generel dopravy a Bory

V Územnom genereli dopravy (ÚGD BA) hlavného mesta sa v časti Technické riešenie návrhu tratí (3.3.3.3) Centrum – Bory, električka neodporúča realizovať.

prípade jej predĺženia z Dúbravky cez Bory do Devínskej Novej Vsi, sa električka odporúča len v rovine územnej rezervy.

Ako sa v tomto dokumente píše, niektoré trasy posudzované na základe Zadania ÚGD BA boli pôvodne uvažované ako systém tram-train.

V kontexte nedávnych strategických rozhodnutí mesta Bratislava a v súvislosti s rozhodnutím budovať električkový systém v 1000mm rozchode s podporou zo štrukturálnych fondov EÚ (a z toho plynúcich záväzkov), však nie je úvaha o budovaní systému tram-train v strednodobom časovom horizonte relevantná.

V prípade trasy Dúbravka – Bory – Devínska Nová Ves/Volkswagen , sa v dokumente ÚGD BA píše:

-Trasa je pokračovaním vonkajšej koľaje slučky Dúbravka rekonštruovanou ulicou Saratovskou pod železnicou (a zastávkou Bory) k OC Bory.

Odtiaľto je vedená v súčasnej dobe nezastavaným územím západným smerom do starej zástavby DNV, kde je ukončená blokovou slučkou.

Odbočená vetva pozdĺž cesty II/505 ide severným smerom k bráne automobilky.

Obe vetvy sú navrhnuté iba ideovo a presné trasovanie bude závislé na urbanistickom návrhu pre zastavanie oblastí. Obdobne sa určí aj pozícia zastávok.

Celková dĺžka je približne 9 km. Z prílohy analytickej časti - Prieskum dopravného správania vyplýva, že v súčasnosti je v tomto radiálnom smere realizovaných z Devínskej Novej Vsi 95% ciest z celkových cca 24 tis.

Dopravný význam bude opäť závisieť na budúcej zástavbe a na cestovaní zamestnancov do automobilky.

Dopravný model zatiaľ nepotvrdzuje prepravné prúdy. Odporúča sa teda zvažovať ako územnú rezervu.

Ďalej, automobilka Volkswagen si do istej miery zaisťuje dopravu zamestnancov sama, takže vetvu k Volkswagenu má zmysel realizovať iba po vzájomnej dohode s mestom.

Z analýzy prepravných vzťahov vyplýva, že v rámci nulového scenára dôjde v roku 2040 oproti roku 2014 k nárastu podielu individuálnej automobilovej dopravy (IAD) na prepravnej práci v dopravných vzťahoch medzi Devínskou Novou Vsou, Starým Mestom, a ďalej medzi mestskými časťami Bratislavy v južnom, východnom a juhovýchodnom sektore mesta.

Orientačné investičné náklady: 35 mil. eur.-

Investor o infraštruktúre Borov dnes

Súkromný investor Penta Investments tvrdí, že na kompletnú infraštruktúru v zóne Bory vynaložil viac ako 30 miliónov eur.

V prípade jej rozširovania je pripravený investovať do dopravnej infraštruktúry ďalšie prostriedky. Uviedol to hovorca Penta Investments Gabriel Tóth.

Riešenie je nastavené tak, aby spĺňalo všetky dopravné požiadavky až do roku 2030, dodal.

Z pohľadu dostupnosti územia je firma podľa neho pripravená spolupracovať aj na budovaní infraštruktúry pre verejnú dopravu, pre možné predĺženie električkovej trasy z mestskej časti Dúbravka.

„Jedným z konkrétnych krokov spolupráce je však vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti takéhoto dopravného riešenia, ktorú sme zadali vypracovať a pokrývame náklady s ňou spojené,“ priblížil Tóth a konštatoval, že takáto investícia a rozhodnutie o nej je v kompetencii vedenia mesta Bratislava či iného verejného investora.

Spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) je investor otvorený v prípade vybudovania zastávky vlaku a zberného parkoviska Terminál integrovanej osobnej dopravy (TIOP), ozrejmil ďalej Tóth.

„Pre TIOP Devínska Nová Ves je vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, pre TIOP Lamačská Brána projektant spracováva dokumentáciu pre územné rozhodnutie s následným zabezpečením rozhodnutia o umiestnení stavby,“ reagovala hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková s tým, že pokračovanie projektovej prípravy a zabezpečenie stavebných povolení závisí od výsledkov štúdie realizovateľnosti Uzol Bratislava.

Podľa Tótha nákupné centrum a komerčnú zónu v Boroch denne navštívi priemerne 20.000 až 30.000 ľudí.

V dvoch etapách výstavby má v Boroch bývať približne 2000 obyvateľov. Návštevníci nákupného centra majú k dispozícii 2400 parkovacích miest a dostatočné parkovanie majú aj jednotlivé prevádzky v komerčnej zóne.

Takmer 900 parkovacích miest bude pre budúcich obyvateľov v prvej a druhej etape projektu výstavby bývania.

Počet parkovacích miest pri každom objekte spĺňa požiadavky existujúcej normy, v niektorých prípadoch ju aj výrazne prevyšuje, uzavrel.

(red, rl, tasr)

Vizualizácie: Penta Investments

0 komentárov
Pridajte komentár
Na začiatok stránky hore
Newsletter