Hemoroidy nás zvyknú v lete potrápiť. Vedeli ste, že existuje už aj bezbolestné riešenie?

Hemoroidy, ľudovo nazývané „zlatá žila“, sú veľmi častým ochorením . Vyskytujú sa u mužov aj žien a podľa odborných štúdií je ich výskyt viac ako u 85 %  populácie. Pokiaľ sa hemoroidy dostanú do vyššieho štádia, začnú byť nielen nepríjemné, ale aj bolestivé a objavuje sa krvácanie. O tom, čo je zlatá žila, prečo dochádza k zhoršeniu príznakov najmä v lete, aké sú následky neliečenia a hlavne o možnosti bezbolestného riešenia bez hospitalizácie sme sa porozprávali s MUDr. Pavlom Ištokom, MBA – chirurgom a zakladateľom chirurgického centra Proktovena (naďaleko jazera Kuchajda v Novom Meste), ktoré sa špecializuje najmä na problémy súvisiace s ochoreniami konečníku, žíl a znamienok. 

 Čo sú vlastne hemoroidy?

Je to cievne ochorenie, kde sa drobná žila v sliznici  konečníka zväčší. V prvých štádiách sa žila hemoroidu vtiahne naspať a pokiaľ sa nelieči, postupne dochádza k väčšiemu vyklenovaniu a žila ostane fixovaná navonok z konečníka.

 Rozoznávame  vonkajšie a vnútorne hemoroidy. Vonkajšie hemoroidy  sa vyskytujú častejšie a zbadáme ich tak, že v konečníku, presnejšie v análnom kanáli si nahmatáme hrčku alebo vo vyšších štádiách pozoruje vystúpenie sliznice s uzlíkom zlatej žily, ktoré sa dá zatlačiť naspäť. Po mechanickom dráždení, jazde na bicykli a zdvíhaní ťažších bremien sa môže objaviť aj krvácanie jasno červenej krvi alebo uzlík zatvrdne a potom hovoríme o trombotizácii zlatej žily, čo je vlastne zrazenie žilovej krvi v sliznici žily análneho kanála.

 Ak sa hneď nelieči, tak prvé 3 - 4 dni je uzlík sprevádzaný tuhou bolestivou hrčkou. Ďalší priebeh závisí od liečby. Pokiaľ sa neliečim tak okolo 7. dňa sa uzlík môže zapáliť a spontánne prasknúť alebo môže spôsobiť aj spomínané vystúpenie sliznice konečníka. Vývoj ďalších štádií je už trochu zložitejší na stručný opis.

 Viete popísať, o aké štádiá ochorenia sa jedná?

 Rozoznávame 4 štádiá ochorenia  podľa príznakov:

1. štádium je charakterizované nebolestivým krvácaním, jasnočervenej krvi na povrchu s pocitom tupých bolestí konečníka. Tieto hemoroidy voľným okom nevidíme a vidíme ich len pri rektoskopickom vyšetrení.

2. štádium je, ak pri tlaku na konečník pri stolici alebo námahe, sa vyklenujú hemoroidy, ale sa spontánne vrátia po pominutí tlaku. Toto štádium je charakterizované pocitom tlaku, svrbením až bolesťou a krvácaním.

3. štádium je charakterizované väčšou bolesťou a trvalejším zdurením, dočasným únikom riedkej stolice a vetrov, krvácaním. Vyklenutie je počas stlačenia na stolicu alebo pri veľkej námahe a spontánne sa nedarí návratu späť a je potreba ho vtlačiť manuálne.

4. štádium je charakterizované trvalým väčším vyklenutím, ktoré sa nedá vtlačiť naspať a je spojené s väčšou bolesťou a trvalým previsom sprevádzaným svrbením, niekedy výtokom občas únik stolice a vetrov a jasno červeným krvácaním.

Má niekto väčšiu šancu, že sa u neho ochorenie vyskytne?

V prvom rade ide o genetickú predispozíciu. Šesťdesiat až deväťdesiat percent populácie trpí hemoroidmi a asi 70 percent populácie má chronické žilové ochorenie všeobecne.

 Na druhom mieste je to neprimerane veľký tlak v konečníku, spôsobený napríklad pri dvíhaní ťažkých bremien, takže často sa so zlatou žilou stretneme u kulturistov, ktorí dvíhajú činky a u ľudí, ktorí majú nesprávnu techniku cvičenia pri záťažiach vo fitnescentrách. Zvýšený tlak v panvovej oblasti vzniká aj pri namáhavom kašli či kýchaní. Preto majú často hemoroidy astmatici alebo pacienti s chronickým ochorením dýchacích ciest. Na vznik zlatej žily vplýva aj sedavé zamestnanie. Napríklad často majú hemoroidy aj rybári.

 Čo v prípade, že vyšetrenie potvrdí nutnosť operačného zákroku?

 V moderných zariadeniach venujúcich sa modernej proktológií  sa v posledných rokoch uprednostňujú zákroky v lokálnej tumescenčnej anestéze a tzv. zadný pudendálny blok. Táto anestézia je takmer nebolestivá a podľa prirovnania pacientov, ktorí absolvovali tieto zákroky, lepšia ako anestézia u stomatológa.

Hlavná výhoda moderných operačných riešení konečníka je pre pacienta v tom, že sa vykonávajú bez hospitalizácie bez celkovej anestézy a po zákroku, ktorý trvá cca 45 min pacient bez bolesti odchádza domov tak, že sadne do auta a hneď môže  konzumovať stravu. V  našom zdravotníckom zariadení Proktovena robíme tieto operačné zákroky, pričom používame špeciálny roztok Kleinova formula, ktorý obsahuje špeciálne substancie, ktoré sa pridajú do infúzie a pacient necíti bolesť. U  nás je pacient pri operácii v polohe na bruchu.

Používame najmodernejšie techniky.  Prvou možnosťou je tzv. „Parksova operácia“, ktorá je ku konečníku veľmi šetrná a  vytvára sa len mierny opuch. Pacient nemá po operácii bolesti, lebo tam nie sú stehy.

 Laserová technika je to operácia typu LHP (laser-hemoroido-plastika). U  cca 20 % pacientov sa môže od druhého dňa vytvoriť opuch, ktorý sa na piaty deň po operácii zmenší, ale do mesiaca sa to celé vtiahne.

 Ďalšia technika je rádiofrekvenčná ablácia. Je to tzv. „operácia metódou Rafaelo, ktorá sa podobá na predošlú, ale zdroj tepla na konci nie je laser, ale rádiofrekvenčné vlny (rovnaký prístroj používame aj pri operácii kŕčových žíl). Tu je teplota 100-120 stupňov, zlatá žila sa vplyvom tepla skoaguluje  a tým sa stiahne

 Najmodernejšia je technika MWA „microwave ablácia“ , kde zdroj tepla na koaguláciu žily v konečníku  sú mikrovlny.  Podľa doterajších poznatkov sa ukazuje, že pri tomto type operácie je menší opuch, pacient má menšie bolesti a hemoroid sa dokonalejšie spáli. Každý náš operatér sa podľa konkrétneho stavu ochorenia rozhodne, ktorý typ operácie je v  danom prípade najvhodnejší. Ja sám uprednostňujem MWA operáciu, pri ktorej je efekt stiahnutia žily lepší.

V „bežnej“ nemocnici sa zákroky robia odlišne?

V  nemocniciach nemajú túto najmodernejšiu operačnú techniku, V  nemocnici musíte ísť na klasickú operáciu, počas ktorej tu musíte ležať minimálne tri dni a  viac. Pacienta to teda stoji tri dni hospitalizácie, nehovoriac o  tom, že pred operáciou musí behať po lekároch kvôli predoperačným vyšetreniam. My robíme zákroky v lokálnej tumescenčnej anestéze, takže predoperačné vyšetrenia nepotrebujeme. V  nemocnici robia operáciu buď v celkovej anestéze, čo je pri pacientoch vo vyššom veku vždy riziko, alebo v  epidurálnej, čiže spinálnej anestéze, pri ktorej mu anestetický roztok vpichnú do miechy, čo je tiež pomerne rizikové. Po epidurálke alebo celkovej anestéze musí byť pacient minimálne 12 hodín v kľude, nemôže vstávať, nemôže sa hýbať, lebo je čiastočne ochrnutý, nemôže jesť, aby nevracal a  prepustený môže byť najskôr po 24 hodinách. U  nás práve naopak nútime pacienta jesť a piť čo najskôr, lebo ak dlhšie nejeme a stratíme tekutiny, obyčajne sa „zapečieme“ a hneď máme veľký tlak v konečníku už pri prvom vyprázdňovaní, čo je veľmi zlé. U nás sa po zákroku pacient posadí aj postaví, sadne do auta a  odšoféruje si to domov, bez bolesti. Do 5 dní je 80 percent našich pacientov v práci. Ak je operovaný v  nemocnici, práceneschopnosť trvá niekedy 3 až 6 týždňov a  pacient má často väčšie bolesti.

(bak, foto Proktovena)