Ako bicyklista po dunajskej hrádzi v Petržalke výstavbu diaľničného obchvatu Bratislavy cez Dunaj sledujem od samého začiatku. Nechápal som však, prečo dopravná stavba musí preklenúť široké slepé rameno Dunaja, širokú veslárska dráhu (na nevôľu vodákov), samotný Dunaj a ešte jeho slepé rameno na druhej strane (štyri mosty), keďže jeho realizácia o cca 500 m ďalej by vyžadovala preklenutie len koryta Dunaja.
Nepozdával sa mi ani rozsiahly tvar budovanej križovatky obchvatu s miestnou komunikáciou do Rusoviec. Tak som si na PC otvoril platný Územný plán Bratislavy a zistil som, že pôvodná trasa diaľničného obchvatu bola situovaná práve tak, aby bol potrebný len jeden most cez Dunaj s klasickou križovatkou diaľnice s cestou do Rusoviec v tvare štvorlístka. Na území rozostavanej križovatky bolo v Územnom pláne Bratislavy navrhnuté centrum nad mestského významu. Prečo bolo potrebné zmeniť tak zásadne platný Územný plán Bratislavy, ktorý stál toľko času, energie a finančných prostriedkov? Čo rozhodlo o jeho zmene?
Je nová trasa obchvatu ekonomicky efektívnejšia alebo z nejakého iného dôvodu výhodnejšia? Prečo v územnoplánovacom rozvoji mesta permanentne zlyháva jeho prognóza do blízkej budúcnosti? Nepremiestnením bývalej Dynamitky, umiestnením letiska s náletovým kužeľom a Slovnaftu s ochranným pásmom bol zamedzený prirodzený rozvoj mesta východným smerom. Za preinvestované peniaze od roku 1972 (a stratený čas) na riešenie koľajovej MHD v Bratislave s množstvom alternatív, do Petržalky s prechodom pod či nad Dunajom, ako ľahké či ťažké metro, podzemné či nadzemné, alebo ako pozemná električka napojiteľná na železničnú trať, mohla byť v Bratislave električková MHD rozšírená z Pezinka do Čunova alebo z Devínskej N. Vsi do Dunajskej Lužnej.
Od začiatku bolo jasné, že pokiaľ mesto v hraniciach intravilánu nebude mať min. 1 mil. obyvateľov s perspektívou ďalšieho rastu, bola by realizácia a prevádzka metra nerentabilná. Odrezanie Petržalky od Dunaja súbežne situovanou železničnou traťou, diaľnicou a obojstrannou obslužnou komunikáciou bolo nešťastným urbanistickým „faulom“ na Petržalke, umiestnenie obchodného domu (býv. Prior) s hotelom v realizovanej koncepcii v centre mesta na Kamennom námestí bolo urbanisticko-architektonickým „prešľapom“, odstránenie telesa železnice s premostením Pribinovej ul. s možnosťou využitia pre električku bolo veľkým omylom. Podobných „prešľapov či omylov “ je v Bratislave viacej. Bude mať hlavné mesto SR hlavného architekta (alebo útvar) s náležitými kompetenciami ale aj s potrebným patriotickým entuziazmom?
Územný plán Bratislavy bol schválený v r. 2007 a určil pre ktoré vymedzené územia sa vypracujú územné plány zón. Neboli zatiaľ vypracované všetky, ale bolo vypracovaných a schválených 6 zmien v Územnom pláne Bratislavy a pripravujú sa ďalšie. Pri toľkých zmenách bol Územný plán Bratislavy vlastne vypracovaný len ako smerný územnoplánovací dokument s hrubými regulatívmi, ktorý pomalým vypracovávaním územných plánov zón, nahradzovaných urbanistickými štúdiami podľa aktivít ambicióznych investorov („partizánsky“ urbanizmus), nakoniec vytvorí skutočný ale nekoncepčný Územný plán Bratislavy. Aj pre Rozvojovú os Petržalka (pôvodne koncipovanú ako mestskú triedu s vyššou občianskou vybavenosťou (ktorá Petržalke chýba) stanovil Územný plán Bratislavy vypracovať územný plán zóny. Vypracovaný a schválený nebol doteraz. Napriek tomu bola v území pri absencii potrebných podrobnejších regulatívov povolená výstavba mnohých objektov.
Na koľajovú MHD v Petržalke bolo vydané územné rozhodnutie už dávnejšie, no jej dostavba stále viazne, kým počet obyvateľov v nových sídliskách južným smerom narastá. Štvrtá zmena v Územnom pláne Bratislavy bola zrušená a nahradená šiestym dodatkom z dôvodu absencie územného plánu s väčšou podrobnosťou. Ukazuje sa, že chýba územnoplánovací medzistupeň medzi Územným plánom Bratislavy a územnými plánmi zón (nie je v stavebnom zákone), aj z dôvodu potreby mesto zahusťovať a mnohé stabilizované územia zmeniť na čiastočne rozvojové. Dôsledky, vyplývajúce z absencie územnoplánovacieho medzistupňa, sa vyskytujú vo všetkých mestský častiach Bratislavy. V súlade so stavebným zákonom sa územný plán mesta odvíja od územného plánu regiónu a ten od Koncepcie územného rozvoja Slovenska. Aký dopad majú takéto zásadné zmeny v územných plánoch miest na záväzné časti nadradených územných plánov? V územnom plánovaní dvojnásobne platí „dvakrát meraj a raz rež“!
Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) bol už 37 krát novelizovaný, čím sa narušila jeho vnútorná kompatibilita a je potrebný už nový stavebný zákon. Pôvodne vznikol v inom politickom ovzduší a v inom ekonomickom prostredí. Pripravovali ho však skúsení odborníci pôsobiaci v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku z oboch častí federatívneho štátu pod gesciou Federálneho ministerstva pre vedecko-technický a investičný rozvoj.
V záverečnej fáze jeho prípravy bolo dohodnuté, že návrh zákona bude odborným pracovným tímom vypracovaný až do paragrafového znenia a až potom bude posunutý právnikom (legislatívnej rade), aby znenie textu stavebného zákona zosúladili s inými právnymi predpismi (zákonmi) a upravili do právneho jazyka, za účasti odborného pracovného tímu v snahe zachovať „duch“ pripraveného zákona výstižným formulovaním jednotlivých paragrafov (právnici sa potrebovali vžiť do odbornej problematiky rezortu). Stavebný zákon napriek prebiehajúcej politickej „normalizácie“ nebol spolitizovaný, jeho novelizácia z r. 1982 z neho urobila racionálne logický a prehľadný právny dokument centrálne plánovaného, organizovaného a financovaného rozvoja štátu (aj preto jeho základná osnova pretrvala).
Pokusy o vydanie nového stavebného zákona pod gesciou ministerstiev MVRR SR, MDVRR SR tu už boli, ale podarilo sa pretlačiť len jeho čiastkové novelizácie. Teraz sa pripravuje opäť nový stavebný zákon, resp. najprv jeho novelizácia, ale nie pod gesciou príslušného rezortu Ministerstva dopravy a výstavby SR, ale pod gesciou podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie, čo nepokladám za šťastné. Hrozí to, čomu sa vyhli tvorcovia pôvodnej verzie zákona z r. 1976. Procesy formovania krajiny, ktoré kontinuálne prebiehajú od Koncepcie územného rozvoja Slovenska cez územné plánovanie regiónov, miest a obcí až po uskutočňovanie všetkých stavieb v území, riadené ustanoveniami stavebného zákona, spadajú pod rezort MDV SR a preto návrh stavebného zákona by mal pochádzať z jeho „dielne“! V zmenených politicko-ekonomických podmienkach s prechodom na trhové hospodárstvo, s jeho hlavným „hýbateľom“ zisk, je nevyhnutné vytvoriť už nový stavebný zákon. Mal by byť vyvážený z hľadiska súkromného a prednostne verejného záujmu a jeho ochrany pred nedostatočne preverenými alebo nevhodnými aktivitami chytráckych a naliehavých investorov.
V novom stavebnom zákone je potrebné pre územné plánovanie ustanoviť také pravidlá, aby územné plány miest s nadväznými územnoplánovacími dokumentáciami zón sa nestali podkladom pre balíčky rôznych zmien a doplnkov, ale aby záväzne a kontinuálne utvárali z miest rešpektované biotopy, ktoré sa stanú objektom hrdosti jeho spolupôsobiacich obyvateľov.
Potrebné je aj zvážiť užitočnosť prechodu kompetencií štátu na obce v oblasti právomoci v zmysle stavebného zákona, nakoľko sa to v praxi ukázalo ako problematické. Nerešpektovanie platných územných plánov a stavebného zákona, často práve hodnostármi samosprávy, vnáša do územia neistotu a zmätok. V tomto sa princíp subsidiarity na Slovensku v dostatočnej miere ešte neudomácnil, resp. zle pochopil a preto je tu čo naprávať. Možno je to spôsobené aj tým, že budovanie „svetlejších zajtrajškov“ sa zmenilo na budovanie vyšších ziskov!
Úlohou stavebného zákona je komplexne ustanoviť zásady plánovania a uskutočňovania funkčného využívania a priestorového usporiadania území od tvorby územných plánov až po realizácie jednotlivých stavebných objektov, ktoré územný plán postupne podľa stanovených pravidiel napĺňajú. Kvalita života v meste sa teda odvíja od kvality stavebného zákona, od kvality vypracovaného a schváleného územného plánu mesta a nadväzných územnoplánovacích dokumentácií, od kvality územných a stavebných povolení, ale aj od kvality strážcov zákonnosti a garantov ústavnosti. Mesto majú utvárať predovšetkým skúsení urbanisti, architekti a odvetvoví odborníci so spontánnou účasťou a podporou jeho obyvateľstva a nie politickí aktivisti či nedočkaví investori. Minulosť si pamätáme ale nedokážeme ju ovplyvniť. Môžeme sa z nej však v prítomnosti poučiť. Do budúcnosti síce nevidíme, ale dokážeme ju ovplyvniť premysleným plánovaním, resp. prognózovaním.
Zásadnou otázkou je, či vo verejnej správe je dostatok skúsených a odbornou praxou overených riadiacich úradníkov a politikov s potrebnými znalosťami, schopných konceptuálne a koncepčne vstupovať do riadenia zložitejších sociálnych systémov, keďže školstvo začalo upadať ešte v normalizačnom období socializmu a po „nežno-revolučnom“ prechode do obdobia liberálneho kapitalizmu sa ocitlo v ešte slabšej kondícii. V prostredí chudobnom na odborné a etické zázemie nie je živná pôda na tvorbu dobrých zákonov či rozhodnutí a keď netesní štátna pokladnica, nedostáva sa dosť na verejno-prospešné investície, napr. na nájomné byty pre sociálne slabšie skupiny ľudí, školy a iné. Bez odpolitizovania verejnej správy sa situácia nezlepší.
Účasťou na urbanisticko-architektonických sympóziách som si mohol overiť územno-plánovací proces v krajinách EU. V mnohých prednesoch a diskusiách bolo konštatované, že vypracovanie a schvaľovanie územných plánov miest (a nadväzných územnoplánovacích dokumentácií) je dlhodobí náročný proces, ktorého zúčastňujú najlepší odborníci vrátane skúsených prognostikov, stojí veľa energie a financií, takže schválený územný plán sa dodržuje až kým sa nenaplní. Jeho nedodržaním nastáva v meste územnoplánovací chaos s mnohými ťažko riešiteľnými prekážkami do budúcnosti.
Nový územný plán väčšieho mesta v EU (nad cca 300 000 obyv.), ako základný komplexný strategický dokument územného rozvoja mesta s časovým horizontom do 40-50 rokov, sa začne pripravovať a spracovávať najskôr po cca 30 rokoch. V územnom pláne mesta sa určia hlavné smery a princípy rozvoja mesta z hľadiska požiadaviek na funkčné využitie jeho území, so stanovením stabilizovaných, rozvojových, prestavbových a výhľadových (rezervných) území (podľa prognózy) pri max. rešpektovaní ekologickej a sociálnej stability riešeného územia. Vyrieši sa v ňom skelet dopravnej a technickej infraštruktúry v požadovaných parametroch, s rešpektovaním nadradených územných plánov. V rozvojových územiach mesta sa stanoví ich prevažné funkčné zameranie (obytné, administratívne, priemyselné, skladové, športovo-rekreačné, zmiešané, atď.) Nemá záväznú a smernú časť, pretože územný plán mesta je záväzný celý a neobsahuje regulatívy len výškové limity. V územnom pláne mesta sa vymedzia hranice mestských časti (štvrtí), na ktoré sa následne vypracujú územné plány mestských častí vo väčšej podrobnosti funkčného využitia a priestorového usporiadania území s kratším časovým horizontom, so stanovením potrebných regulatívov.
V územnom pláne mestských častí sa stanovia rozvojové zóny, na ktoré sa následne vypracujú územné plány zón v ešte väčšej podrobnosti. Ak to situácia vyžaduje, vypracuje sa ešte podrobnejší zastavovací plán v réžii investorov. Pre každú časť mesta musia byť stanovené regulatívy (zastavovacie, priestorové aj výškové) čo najskôr a tvoria záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie. Na väčšie a náročnejšie stavby sa vyhlasujú verejné anonymné súťaže alebo súťaže vyzvaných (autorizovaných) architektov, aby sa preverila možnosť najlepšieho riešenia z hľadiska verejného záujmu, pričom sa využívajú rôzne simulačné modely. Vo väčšine krajín EU je nemysliteľné, aby územný plán nerešpektoval záväznú časť nadradeného územného plánu, aby územné povolenie na stavbu bolo vydané v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (mestskej časti či zóny), alebo by bolo vydané stavebné povolenie v rozpore s územným povolením, alebo by bol pri povoľovaní porušený zákon. Dobré a rešpektované zákony sú základným pilierom fungujúceho mesta, ale aj štátu.
Peter Holý (2021)
Autor bol spoluzakladateľom Slovenskej komory architektov, zakladajúcim (prvým) riaditeľom Slovenskej stavebnej inšpekcie a členom konzorcia pre kontrolu európskeho stavebníctva (The Consorcium of European Building Conrol) ako zástupca SR, spolu-zakladateľom URBIONU (príspevkovej organizácie MVDRR SR založenej pre územnú agendu EU) a šéfredaktorom vznikajúceho odborného časopisu "Urbanita".
(foto: TASR)
