Znovuzvolený župan Juraj Droba predstavuje svoje plány na rok 2023

Na čelo bratislavskej župy sa po októbrových komunálnych voľbách postavil druhýkrát.  Toto funkčné obdobie odštartovalo v situácii, kedy sa kraje ako aj miestne samosprávy pasujú s nevídaným nárastom cien energií. Redakciu Bratislavský kuriér preto zaujímalo ako sa situácia na trhu s energiami dotkne plánovaných investícií v kraji, ale aj aké dopravné riešenia či projekty v školstve prinesie predseda BSK Juraj Droba v pokračujúcom funkčnom období.

 

Ako vnímate opatrenia vlády - zastropovanie cien energií pre samosprávy, ktoré začalo platiť od 1. januára 2023? Pomôže opatrenie stabilizovať situáciu?

Zastropovanie cien energií, ktoré schválila vláda SR, určite niektorým samosprávam pomôže, ale len v minimálnom rozsahu. Najmä preto, lebo stanovené stropy na cenu plynu a elektrickej energie sú výrazne vyššie než mali samosprávy doterajšie ceny a v prípade plynu je aktuálne nastavený strop (99 EUR za MWh) vyšší než je jeho cena na burze a teda v zásade nepríde k žiadnym kompenzáciám. V prípade elektrickej energie má BSK pôvodnú zmluvu platnú až do 30.6.2023 a teda pomoc vlády v tejto oblasti sa BSK netýka. Vlastnú schému pomoci predstavilo aj Ministerstvo práce, v rámci ktorej budú sociálne zariadenia podporené podľa počtu a druhu klientov. V prípade BSK ide o niekoľko stotisíc EUR. Čiže z pohľadu BSK zastropované ceny vládou SR pomôžu BSK len minimálne, väčšia pomoc je pre nás podpora zo strany Ministerstva práce pre sociálne zariadenia.

 

Napriek zastropovaniu cien, máte vypočítané o koľko vzrastú výdavky v kraji kvôli vysokým cenám?

V novembri sme pri plánovaní rozpočtu počítali s hraničným nárastom cien energií až o 270 % a v tom zmysle sme pripravovali aj návrh rozpočtu, kde máme vytvorené rezervy na vyššie ceny energií. Súčasný vývoj však ukazuje, že najmä cena plynu bude nakoniec výrazne nižšia než ako to vyzeralo ešte v novembri 2022. Preto naše rezervy na túto oblasť považujeme v tejto chvíli za dostatočné.

 

Bude to mať vplyv na investície v kraji? Čoho sa prípadné straty zásadnejšie dotknú?

BSK sa podarilo udržať podobný objem finančných prostriedkov na investície ako v predchádzajúcom roku. Je to vďaka viacerým racionalizačným opatreniam, ktoré sme urobili v rámci našej vlastnej prevádzky. Treba otvorene povedať, že ak by sme nespravili výrazné škrty na strane výdavkov vrátane redukcie pracovných miest, investície by neboli možné. Tiež sme pristúpili k zníženiu rozpočtovaných prostriedkov pre menej dôležité oblasti z pohľadu kompetencií kraja. Investície tak budú pokračovať v podobných objemoch vo všetkých našich oblastiach.

 

Jednou z kľúčových oblastí kraja je doprava. Tu sa v uplynulom volebnom období často skloňovala téma zlyhania regionálneho dopravcu – ARRIVA.  Aká je aktuálne situácia s dopravcom a aká vypravenosť spojov?

Dopravca ARRIVA Mobility Solutions, ktorý na základe zmluvy s BSK vykonáva regionálnu autobusovú dopravu Bratislavskom kraji, má stabilizovaný personál aj vypravenosť spojov. Vypravenosť spojov je už dlhodobo takmer stopercentná. Ak v súčasnosti príde k výpadku spoja, tak len z dôvodu mimoriadnej udalosti - akou je náhle ochorenie vodiča alebo porucha vozidla, a to len v tých prípadoch, ak pre krátkosť času nie je možné vypraviť náhradný spoj.

 

Denne do hlavného mesta dochádza do školy či za prácou tisíce motoristov, čo v okolitých mestách zhoršuje kvalitu života obyvateľov. Kraj situáciu rieši viacerými spôsobmi. Jedným z nich je výstavba obchvatu. V októbri bola dokončená prvá etapa obchvatu obcí Malokarpatska. S akým úsekom má kraj v pláne pokračovať?

Na konci minulého roka kraj spracoval technickú štúdiu obchvatu Malokarpatského regiónu, ktorá posudzovala jednotlivé úseky z technického, socio-ekonomického hľadiska a z hľadiska dopadov na životné prostredie. Malokarpatský obchvat pozostáva zo siedmich úsekov a to menovite z obchvatov miest a obcí Svätý Jur, Pezinok, Modra , Viničné, Dubová, Slovenský Grob a prepojenie miest Pezinok a Modra. Bratislavský kraj pracuje na príprave všetkých úsekov, pričom príprava jednotlivých stavieb je determinovaná rôznymi faktormi ako majetkovoprávne vysporiadanie, technicko-ekonomická náročnosť a riešenie dopadov na životné prostredie. Z uvedených úsekov sú v projektovej príprave najďalej obchvat mesta Modra a obchvat obce Slovenský Grob, ktorý je pokračovaním už úspešne zrealizovaného projektu prepojenia diaľničnej križovatky Triblavina a obce Chorvátsky Grob.

 

Sú už hotové  posudzovania vplyvov na životné prostredie v daných lokalitách? S akým výsledkom?

Bratislavský kraj predložil na konci roka 2022 na Ministerstvo životného prostredia zámer posudzovanie vplyvov na životné prostredie obchvatu Malokarpatska v úseku Pezinok - Modra a obchvat obce Viničné. V súčasnosti prebieha vyjadrovanie dotknutých subjektov a verejnosti k predloženému zámeru. Následne bude po všetkých zákonom určených procesoch vydaný rozsah hodnotenia pre spomínané úseky. V priebehu roka 2023 plánuje Bratislavský kraj získať územné rozhodnutie pre obchvat Slovenského Grobu a spracovať realizačnú projektovú dokumentáciu pre tento úsek. V rámci obchvatu mesta Modra začneme spracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie. Pri ostatných úsekoch bude pokračovať predprojektová príprava vo vzťahu k minimalizácií negatívnych dopadov na životné prostredie spojených v výstavbou obchvatu. 

 

Ďalším riešením dopravnej situácie sú záchytné parkoviská. V BSK ich vzniklo  niekoľko V ktorých lokalitách sú naplánované ďalšie?

V minulých rokoch pribudlo sedem projektov prestupných terminálov a záchytných parkovísk. Na trati do Trnavy tri – vo Svätom Jure, v Pezinku a v Šenkviciach. Na trati do Galanty tiež tri – v Ivanke pri Dunaji, v Bernolákove a v Senci. Záchytné parkovisko sa nachádza aj v Malackách. Vo výstavbe je projekt vo Veľkých Levároch. Terminály prispievajú k zvyšovanie atraktivity a konkurencieschopnosti verejnej osobnej dopravy. V rámci programového obdobia 2021 – 2027 sa pripravujú ďalšie záchytné parkoviská a prestupné terminály vrátane autobusových staníc, ako napríklad Budmerice, Báhoň, Modra, Stupava, Senec a ďalšie.

 

Ešte sa dotkneme témy, ktorá je dlhodobou prioritou kraja. Školstvo. Koľko škôl sa podarilo v kraji v minulom volebnom období zrekonštruovať? Na ktorých sa aktuálne pracuje a koľko ich plánujete vynoviť počas štyroch rokov vo funkcii?

Posledných tridsať rokov bolo stredné odborné školstvo na vedľajšej koľaji. Pritom dopyt po absolventoch týchto škôl je veľmi veľký. V Bratislavskom kraji chýbajú napríklad strojní mechanici, technológovia kozmetiky a chemických liečiv, agropotravinári, ale aj informatici či grafickí dizajnéri. Preto sme sa rozhodli investovať do našich škôl a spraviť ich modernejšie a atraktívnejšie. Vlajkovou loďou sú centrá odborného vzdelávania a prípravy (COVP), ktoré predstavujú vzdelávanie na úrovni 21. storočia. Takéto centrá sme vybudovali napríklad na Hlinickej v Rači, v Ivanke pri Dunaji, na Farského v Petržalke, na Ivanskej ceste v Ružinove a v realizácii je COVP na polygrafickej škole v Rači. Ide o projekty, ktoré prepájajú vzdelávanie s požiadavkami praxe. Týmito projektami nekončíme a pripravujeme kempusy, ktoré spoja okrem strednej školy aj vysoké školy a výskumné inštitúcie. Čo sa týka kapitálových výdavkov smerujúcich do stredného školstva, v období 2019-2022 sme vyčerpali 10,35 milióna eur.

 

Podarilo sa v kraji zvýšiť záujem  od stredné odborné školstvo? 

Záujem učiteľov sa snažíme zvýšiť systémom benefitov. Všeobecne je nedostatok učiteľov, najmä odborných predmetov, matematiky, informatiky, fyziky. Čo sa týka študentov, za uplynulých päť rokov sa nám podarilo zvýšiť počet uchádzačov o 40 %. Viaceré školy boli zrelé na zavretie a doslova sme ich vytrhli hrobárovi z lopaty. Mnohí riaditelia nám avizovali, že po dvadsiatich rokoch opätovne robia prijímačky a nie sú odkázaní prijať všetkých uchádzačov.

 

Na ktorý projekt sa v najbližšom období najviac tešíte? Máte svoj srdcový?

Som hrdý na každý jeden projekt. Ale veľmi sa teším na to, keď dokončíme Bratislavské bábkové divadlo, ktoré je jediným kamenným bábkovým divadlom na Slovensku. Teším sa aj na to, keď si pozriem jedno z úžasných predstavení vo vynovenom, zrekonštruovanom divadle Aréna. Rovnako, keď otvoríme ekocentrum v kaštieli v Čunove, ale aj nové kultúrne centrum v synagóge v Senci. Nuž a v neposlednom rade sú tu klienti domovov sociálnych služieb. Tých už tento rok v rámci procesu deinštitucionalizácie začneme sťahovať z veľkých zariadení do menších, rodinného typu. Okrem dokončenia rozostavaných objektov v Rači, v Novom Meste či v Častej alebo Dubovej rozbiehame aj veľký projekt transformácie zariadenia v kaštieli v Stupave, kde pre 166 klientov postavíme päť moderných zariadení po 30 klientov.

 

Ďakujem za rozhovor.

 

Jana Pohanková

Foto: Juraj Droba