Herečka Ida Rapaičová, významná Bratislavčanka, ktorá jubiluje

Výnimočná slovenská herečka, pedagogička a recitátorka Ida Rapaičová oslávila 22. augusta okrúhle životné jubileum, krásne osemdesiate narodeniny.

Celkovo 35 sezón bola táto známa rodáčka z hlavného mesta členkou činoherného súboru Divadla Nová scéna, v ktorom stvárnila množstvo hlavných úloh v dramatickom i komediálnom žánri. Jej nezameniteľný hlas znel v mnohých podobách z rozhlasu a dabingu, jej recitátorské umenie môžeme dodnes obdivovať na rôznych podujatiach. Svoj recitátorský kumšt a herecké majstrovstvo odovzdávala dlhé roky študentom herectva na VŠMU v Bratislave a neskôr i na Akadémii umenia v Banskej Bystrici. Vďaka svojej charizme upútala aj filmových a televíznych tvorcov. Jej tvár poznáme z mnohých filmov, seriálov či televíznych inscenácií.

Napriek veku nepoľavuje

Svoje jubileum oslávila Ida Rapaičová 27. augusta nielen v kruhu rodiny, ale aj s priateľmi na podujatí vo Veľkom Klíži pri Topoľčanoch: „Slávnostný obed bude v ten deň s mojimi najbližšími a potom ma čaká koncert, ktorý moji priatelia venujú nielen mne, ale aj spomienke na pána Juraja Sarvaša. Bude to prekvapenie a darček od podnikateľa a filantropa pána Gabriela Reháka, ktorý postavil pri Topoľčanoch prírodný areál a organizuje tam veľa kultúrnych podujatí. Sama som tam neraz ako recitátorka vystupovala,“ prezradila krátko pred oslavou samotná jubilantka. Aj keď momentálne herečka neúčinkuje v divadle, nakrúca pre televíziu a stále sa venuje prednesu poézie, pričom všetky verše vie dodnes naspamäť: „Práca vždy osvieži ducha. Stopy veku sú, nikto nemladne. Pri chôdzi mi pomáha palička, ale psychika a pamäť mi fungujú výborne. A okrem toho sa obklopujem iba dobrými ľuďmi. Stále bývam so svojím synom a dcérou, navzájom si pomáhame,“ doplnila vitálna pani Ida, ktorá má v hlave aj naďalej množstvo plánov. Navyše, dodnes je pre ňu útočiskom a veľkou láskou hudba, na klavíri si zahrá veľmi rada: „Hrám, ale len keď nikto nie je doma, už to nie je také, ako kedysi. Prsty menej poslúchajú. Ale hudba vždy bola pre mňa dôležitá, cvičí pamäť, tríbi sluch, logiku myslenia a napĺňa dušu,“ uzavrela s úsmevom čerstvá osemdesiatnička.

Zmena kariéry na poslednú chvíľu

Málokto pritom o nej vie skutočnosť, že rozhodnutie dať prednosť herectvu pred dráhou klaviristky, oľutovala iba jediný raz. Ešte ako študentka herectva: „Bola to moja úplne prvá rola v divadle, v Shakespearovej komédii Mnoho kriku pre nič. Kritika vtedy o mojom výkone napísala, že som na postavu nestačila. Plakala som v šatni a ľutovala, že som odišla od klavíra. Vtedy mi pani garderobierka povedala múdru vetu: Je lepšie začínať odspodu, aby bolo kam stúpať. Sk začínaš na vrchole, potom už iba klesáš. Takže nie, neľutujem, stálo to za to a malo to zmysel. Smutno mi je iba z toho, že mnoho kolegov odchádza.“

vt