Starosta mestskej časti Vajnory a mestský poslanec Ján Mrva je ďalším z kandidátov, ktorí sa v nadchádzajúcich jesenných voľbách do VÚC, hlásia na posť šéfa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) – župy.
Desiateho mája začína on a jeho tím začiatok zberu podpisov na kandidatúru.
Ján Mrva je starostom Vajnôr od roku 2006, kedy kandidoval za SDKÚ-DS a v súčasnosti je starostom tretie volebné obdobie.
V roku 2014 už kandidoval za starostu ako nezávislý a získal vyše 70 percent hlasov voličov. Zároveň je v súčasnosti aj nezávislým bratislavským mestským poslancom.
V roku 2012 kandidoval Ján Mrva vo voľbách do NRSR zo 41. miesta na kandidátke SDKÚ-DS, no neuspel.
Rovnako neuspel ako kandidát strany Sieť vo voľbách do NR SR v roku 2016. Vtedy kandidoval z 31. pozície.
Začiatkom roka 2016 Ján Mrva oznámil odstúpenie z postu predsedu Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta.
Odôvodnil to vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou i faktom, že kandiduje v marcových parlamentných voľbách.
Známy je tiež ako iniciátor petície Bratislava bez hazardu.
Svoju kandidatúru na post šéfa BSK doteraz oficiálne potvrdil bratislavský mestský poslanec a vicestarosta mestskej časti Jarovce Jozef Uhler, poslanec Národnej rady SR za SaS Juraj Droba a predseda Strany zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov Ľubomír Kolárik.
Taktiež aj spevák, moderátor a podnikateľ Martin Jakubec, ďalej líder neformálnej občianskej platformy Statoční ľudia slobody Rastislav Blaško a starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto a súčasný poslanec krajského zastupiteľstva BSK Rudolf Kusý.
Súčasný predseda BSK Pavol Frešo, ktorý je vo funkcii druhé funkčné obdobie, uviedol začiatkom roka v TABLET.TV, že o kandidatúre uvažuje. Je pravdepodobné, že svoju kandidatúru oznámi na poslednú chvíľu. Jeho strana SDKÚ-DS, ktorej bol predsedom neuspela v parlamentných voľbách v roku 2016 a získala len 0,26 percenta hlasov voličov, teda 6938. Viac získala aj KSS s 0,62 percentom hlasom, teda 16 278 platných hlasov.
Kandidatúru nedávno ohlásil aj bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik.
Vôbec prvé kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov (VÚC) v novodobej histórii SR sa uskutočnilo v roku 2001.
Prvé kolo bolo prvého decembra, druhé 15. 12. 2001. Prvým bratislavským županom sa stal Ľubo Roman, ktorý získal 65 901 hlasov. V roku 2005 zvíťazil kandidát na župana BSK Vladimír Bajan ako nezávislý kandidát - získal 30 471 hlasov.
Od roku 2009 je županom BSK Pavol Frešo, ktorý zvíťazil počtom hlasov 42 794. V roku 2013 zvíťazil Frešo ako kandidát KDH, SDKÚ, Most-Híd, SaS, SMK, OKS, Strana zelených s počtom hlasov 57 777, pred druhou Monikou Flašíkovou Beňovou (Smer-SD, 28 781).
(rl)
Doplnené o správu TASR:
O post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) by sa v tohtoročných novembrových voľbách mohol uchádzať aj súčasný starosta Vajnôr a zároveň bratislavský mestský poslanec Ján Mrva. Ako však zdôrazňuje, v jeho prípade ide o podmienenú kandidatúru. Znamená to, že oficiálnym kandidátom sa stane až vtedy, keď bude dostatočný záujem zo strany obyvateľov kraja. Ten jemu a jeho pracovnému tímu podporovateľov môžu občania vyjadriť v petícii, na ktorú začína oddnes zbierať podpisy.
"Keď bude záujem obyvateľov BSK, tak do toho boja pôjdem. Ale ak nie, nechám možno priestor iným. Ktorí možno budú mať väčšie šance," uviedol pre TASR Mrva s tým, že známe by to mohol byť koncom augusta, prípadne začiatkom septembra. Dovtedy sa chce stretávať s ľuďmi ako v Bratislave a mestských častiach, tak aj v mestách a obciach celého kraja. "Budem medzi ľuďmi a budem ich počúvať. Uši mám veľké, ale nechcem, aby to išlo jedným uchom dnu a druhým von," skonštatoval Mrva.
Okrem zbierania podpisov na podporu jeho kandidatúry ako nezávislého kandidáta bude k dispozícii anketový lístok. Naň budú môcť obyvatelia kraja napísať, čo ich najviac v rámci samosprávy trápi a kde vidia najväčšie problémy. Z ich odpovedí sa bude následne podľa Mrvu čerpať pri dopĺňaní oficiálneho pracovného volebného programu, ktorý je v súčasnosti rozpracovaný. "Nedôjdem ako hotový kandidát, ktorý povie, že toto potrebujeme. Ale chcem sa spýtať, čo ich trápi. Niečo iné ich môže trápiť v Malackách, Stupave, niečo iné v Doľanoch, Pezinku, vo Vajnoroch, Petržalke či Ružinove," vysvetlil Mrva.
Je však presvedčený, že vedenie kraja treba zmeniť. To súčasné považuje za letargické, čo sa prejavuje napr. v oblasti dopravy, či už verejnej alebo osobnej. Podľa neho by predseda kraja spolu s poslancami mali byť aktívnejší a "mali by byť prví na barikádach" a pomáhať občanom. "Nemajú byť letargickí a hybernovať," doplnil.
Úrad BSK by mal byť zároveň podľa neho otvorený, transparentný, priehľadný a občania by mali participovať vo väčšej miere na vedení, rozhodovaní a rozvoji kraja. Jeden z najpálčivejších problémov vidí napr. v doprave. "Prsty by som pchal aj do bratislavskej mestskej hromadnej dopravy. Čiže nie, že tu je koniec mesta a primátor a tu je kraj," priblížil s tým, že spájať by chcel mestskú hromadnú dopravu, integrovanú dopravu a cyklotrasy. Tie by nemali slúžiť podľa neho len na regeneráciu a rekreáciu, ale aj ako spôsob dopravy do práce.
